Od začiatku koronavírusovej pandémie máme na jednej strane ľudí, ktorí neveria, že koronavírus či covid existujú, na strane druhej máme ľudí, ktorí nemajú žiadne hranice v tom, čo sú ochotní urobiť so svojou a cudzou slobodou s cieľom nedostať sa do akéhokoľvek kontaktu s koronavírusom, hoci neraz ide o mladých, zdravých a po lete 2021 aj zaočkovaných ľudí.
Proticovidové opatrenia ako plátky ementálu
Už nejaký čas sa na nastavenie a vysvetlenie protiepidemických opatrení používa „Swiss cheese model“, resp. koncept ementálu. Prvé aplikácie som dohľadal z jesene 2020.
Koncept ementálu prirovnáva jednotlivé protiepidemické opatrenia k plátkom ementálu. Keďže každý plátok má nejaké diery, je dôležité tieto plátky na seba navrstviť vo väčšom množstve, aby všetky diery boli prekryté. Všetky opatrenia treba poctivo dodržiavať, aby sa nakazeniu sa predišlo takmer na 100 %.
Koncept prešiel rýchlou evolúciou a možno sa stretnúť s rôzne mohutnými verziami.
Napr. na infografike z novembra 2020 vidíme 4 opatrenia:
- vyhýbanie sa interiérom s veľa ľuďmi
- dodržiavanie odstupu
- používanie rúšok
- umývanie rúk
Dlhé mesiace sme počúvali, že očkovanie ľudí z týchto opatrení a obmedzení do veľkej miery vyslobodí a ľudia sa budú môcť vrátiť do normálneho fungovania.
Očkovanie nie je pre nich návratom do normálu, iba ďalším plátkom
Už v apríli 2021 však môžeme vidieť ďalšie infografiky, na ktorých sa počet plátkov (potrebných opatrení) rozšíril. Na jednej pribudli tieto štyri veci:
- pravidelné testovanie bezpríznakových ľudí
- intenzívne vetranie vnútorných priestorov
- izolácia príznakových
- očkovanie
A na inej, ktorá má dokonca až 12 plátkov, ale ešte viac položiek, sú veci ako napr.:
- kontrola hraníc
- lockdown
- vládna komunikácia
- finančná podpora
BBC už v júli 2021 publikovalo prehľadový článok, ktorý vysvetľuje, že očkovanie samotné šírenie vírusu nezastaví a vyslovene zdôrazňuje, že je to iba jeden z plátkov ementálu.
Samozrejme, všetky spomínané opatrenia majú vplyv na šírenie vírusu. Lenže populácia Veľkej Británie bola už v tom čase do takej miery premorená a zaočkovaná, že odborníci predpokladali aj pri delta variante iba zlomok obetí oproti tomu, čo zažili v predošlých vlnách.
Británia je, čo do vývoja počtu mŕtvych, už od marca 2021 na tom dosť dobre.
Pre väčšinu ľudí covid nie je témou číslo jedna. Už dávno si zrátali riziká a povedali si, že toľko sebaobmedzovania im za bezinfekčnosť či výsledný efekt nestojí. Prípadne sa ešte poistili vakcínou, ak k nej neboli donútení diskriminačnými nastaveniami. Ak dodržiavajú títo ľudia nejaké opatrenia, tak len z povinnosti a zo strachu pred sankciami či karanténou.
V rámci jednotlivých spoločností vrátane slovenskej však ostali ľudia, ktorí majú z koronavírusu stále značné obavy.
Napr. podľa dát z USA v júli 44 % očkovaných dospelých uviedlo, že sú extrémne alebo veľmi znepokojení koronavírusom. To bol nárast z 36 % z konca júna. Oproti tomu obavy neočkovaných boli stabilné na 23 %, hoci riziko nakazenia sa koronavírusom a úmrtia na covid bolo v tom čase u nich vyššie.
Koronafóbia neuniká odborníkom, no je v úzadí
Psychológovia a psychiatri si od začiatku pandémie všimli obrovský nárast úzkosti u svojich klientov či pacientov vyvolanej strachom z covidu. Nazvali to vcelku príznačne koronafóbiou.
Typickou súčasťou koronafóbie je preceňovanie rizika nakazenia sa i rizika úmrtia. Za pôvodcu koronafóbie odborníci považujú masmédiá, ich selekciu informácií o covide a ich spracovanie. To bude zrejme hlavný dôvod, prečo je tento problém na pokraji záujmu.
Novinári málokedy robia sebareflexiu voči svojim chybám. Zároveň je dosť možné, že tí novinári, ktorí spracovávajú covidové témy alarmistickou optikou, koronafóbiou sami trpia. Tým aj zužujú svoj výber odborníkov, ktorých oslovujú, na takých, ktorí k ich alarmizmu a úzkosti prispievajú.
Podľa prieskumu z júla 2020:
- Američania v priemere verili, že ľudia vo veku 55 a viac rokov sa podieľajú na obetiach covidu niečo viac ako polovicou. Skutočnosť bola až 92 %.
- Američania v priemere verili, že ľudia vo veku 44 a menej rokov sa podieľajú na obetiach covidu zhruba 30 %. Skutočnosť bola 2,7 %.
Koronafóbni ementálisti sú hlučnou a viditeľnou menšinou
Väčšina z nás môže pozorovať vo svojom okolí a v komentároch na sociálnych sieťach ľudí, ktorí koronafóbii do veľkej miery podľahli. Stali sa akoby otrokmi plátkov „ementálu“ bez akejkoľvek vízie svetla na konci tunela.
Primerané obavy z covidu a koronavírusu sú na mieste. Rizikoví ľudia by mali byť v závislosti od epidemiologickej situácie dosť svedomití pri dodržiavaní opatrení. A podobne svedomití by mali byť ľudia, ktorí prichádzajú s rizikovými ľuďmi do úzkych kontaktov. To je všetko vhodné či už v rámci pudu sebazáchovy alebo normálnej ohľaduplnosti.
Koronafóbnych ementálistov však spoznáte tak, že nepatria do rizikovej skupiny, nežijú s členmi rizikovej skupiny, no napriek tomu nosia rúška či respirátory nad rámec vyžadovaných opatrení, utekajú na 3. dávku vakcíny, hoci platnosť ich covid passu má od expirácie ešte mesiace, pri vstupe do interiéru si poctivo dezinfikujú ruky, výrazne okresali skupinové stretnutia atď.
Aj napriek tomu, že rôzne odporúčania, ako sa pred covidom chrániť vitamínmi, považujú za hlúposti až hoaxy, neraz pre istotu umelé vitamíny v nemalom množstve konzumujú.
Často volajú po povinnom očkovaní čo najširšej časti obyvateľstva. Ak majú malé deti, boja sa o ne a netrpezlivo čakajú, kým budú sprístupnené vakcíny aj pre ne, aby ich mohli začať čo najskôr pravidelne očkovať.
Podstatné informácie, ako napríklad že úmrtia pod 25 rokov sú extrémne výnimočné a spravidla sprevádzané vážnymi ochoreniami, sa k nim akosi záhadne nedostávajú.
Tiež sú zástancami povinného a plošného prekrývania horných dýchacích ciest či už rúškami alebo respirátormi.
Okrem toho, že plošné nosenie respirátorov predstavuje hneď pomyselné dva plátky ementálu (chránim seba, chránia ma i ostatní), bez povinného a plošného nosenia by svojím dobrovoľným nosením na prvý pohľad signalizovali svoju fóbiu, čo by ich mohlo robiť zraniteľnejšími pre okolie. Robiť z respirátorovej politiky diktát je pre nich preto praktickejšie.
Zľahčovanie covidu alebo ignorovanie opatrení v nich vyvoláva úzkosť. Každý, kto sa nepodieľa na cirkuse v podobe mrkvy na paličke, je pre nich bezohľadný, amorálny a spoločensky nebezpečný živel.
Karikatúra vychádzajúca z „mrkvy na paličke“ (zdroj)
Podľa kalkulačky covidového rizika šanca, že sa napr. zdravá zaočkovaná 40-ročná biela žena nakazí a zomrie na covid, je 0,0002 % a šanca, že umrie po pozitívnom výsledku koronatestu je 0,0053 %.
Koronafóbni ementálisti však reálne riziko, ktoré pre nich covid štatisticky predstavuje, odpinkávajú anekdotickými medializovanými prípadmi z celého sveta, ako zomrel mladý a niekedy aj zdravý človek, preto si covid vek nevyberá ap. Prípadne svoju koronafóbiu ešte okorenia obavou z dlhodobých následkov po prekonaní ochorenia.
Z opatrení veľmi pomaly ustupujú, a dosť iniciatívne ich rozširujú. A to aj napriek tomu, že vo všeobecnosti s každým ďalším rokom sa z covidu stáva stále menší problém.
Koronafóbny ementálizmus a nový morálny diktát
Na koronafóbnom ementálizme postavili naratív novej morálky založenej na deklarovanej ohľaduplnosti voči druhým a vážení si zdravia či ľudského života. Je to však najmä póza, ktorou prekrývajú vlastnú slabosť a nikdy nekončiaci strach.
Tento koronafóbny ementálizmus vyžaruje od začiatku pandémie aj z nášho covidbyra. Aj napriek tomu, že v lete 2021 už bol každý záujemca o očkovanie uspokojený, ÚVZ v septembri, keď očkovanie predstavovalo spoľahlivú ochranu pred hospitalizáciou a smrťou, prichádzalo so stále robustnejšími odporúčaniami na sebaobmedzovanie sa nad rámec toho množstva nariaďovaných.
Stačí si pozrieť napr. odporúčania pre nakupovanie či správanie sa na pracovisku alebo na ihrisku či v parku, ktoré sú súčasťou 10-dielneho seriálu o „epikete“.
Vôbec pritom navyše nezohľadňovalo skutočnosť, že rozdiely v riziku pre rôzne skupiny obyvateľstva sú obrovské.
Prekonanie ochorenia je účinnejšie pri zbavení sa strachu ako iba očkovanie
Ak má človek z covidu vážny strach, má ho aj po tretej dávke vakcíny a bude ho mať aj po dvadsiatejpiatej dávke s respirátorom. Spravidla náhodné nakazenie sa a úspešné prekonanie ochorenia takéhoto človeka od strachu zvykne oveľa účinnejšie oslobodiť.
Koronafóbni ementálisti sú však v preventívnych opatreniach v podobe plátkov veľmi svedomití a tak ľahko sa nenakazia. A ak sa do pár rokov stane z covidu relatívne banálny problém na úrovni nádchy či chrípky, je dosť možné, že so svojimi novými hygienickými normami presedľajú na staronové choroby, ako napr. chrípku, ktorá už klope na dvere a neohrozuje iba starých, ale vo zvýšenej miere aj deti.
Obávam sa, že pre týchto ľudí pandémia koronavírusu a pokračujúca pandémia strachu tak skoro neskončí. Väčšina z nich sa zrejme aj omikronu úspešne vyhne a ich koronafóbia sa stane univerzálnejšou fóbiou z vírusov a baktérií.
Podstatné je, aby spoločnosť nepodľahla tejto fóbii ako výsledku pôsobenia epidemiologického diktátu, ale napriek nemu smerovala späť do normálu. Normálny život spoločnosti nemôže byť zlikvidovaný fóbiou jednej hlučnej a vplyvnej menšiny.
Pre tých, ktorí sa v článku viac alebo menej našli, odporúčam výborný vyše roka starý článok v angličtine od Kena Goodmana, ktorý dáva zopár rád, ako sa s úzkosťou z koronavírusu vysporiadať.
Zdroj úvodného obrázka: thestar.com
