V roku 2018 mimovládna organizácia Alliance of Democracies uskutočnila rozsiahly prieskum o vnímaní demokracie v desiatkach krajín. Výsledky boli značne znepokojivé. Ľudia v demokratických krajinách majú pocit, že politici ich hlas nepočúvajú, vlády nekonajú v ich záujme a médiá im nedávajú vyvážené informácie. Tretina až polovica občanov v demokratických krajinách má pocit, že svoje nepopulárne názory nemôžu slobodne vyjadriť. Vo väčšine parametrov, paradoxne, vyšli lepšie krajiny považované za nedemokratické. Výsledky však treba interpretovať opatrne.
Prieskum
Prieskum uskutočnila organizácia Alliance of Democracies v roku 2018 v spolupráci s Rasmussen International a nemeckou prieskumnou agentúrou Dalia. Podrobné výsledky sú dostupné tu.
Vzorku tvorilo 125 000 ľudí z 50 krajín sveta, pričom národné vzorky boli reprezentatívne podľa veku, pohlavia a úrovne vzdelania. Celkovo tak prieskum pokryl približne 75 % svetového obyvateľstva, ktoré reprezentuje asi 75 % svetového HDP. Slovensko ani Česko medzi skúmanými krajinami neboli.
Prieskum delí krajiny na demokratické a nedemokratické (resp. v neskorších rokoch slobodné a menej slobodné) podľa hodnotenia Freedom House. V našom článku toto delenie pre stručnosť a prehľadnosť reprodukujeme, hoci voči nemu možno mať výhrady.
Výsledky
Alliance of Democracies varuje, že „demokracie strácajú srdcia a mysle svojich občanov“ a čelia „vážnej kríze dôvery v očiach verejnosti“.
Výsledky sú rozdelené do štyroch kategórií: pocit participácie na politike, presvedčenie o tom, či vláda koná v prospech občanov, pocit slobody pri prejavovaní nepohodlného názoru a prístup k vyváženým informáciám. Odpovede na všetky otázky mali 5-stupňovú škálu (vždy, väčšinou, niekedy, málokedy, nikdy).
Zístenie 1: väčšina sveta si myslí, že na ich hlase v politike nezáleží, hlavne v demokratických štátoch
Celosvetovo uviedlo 51 % ľudí, že na ich hlase v politike záleží „málokedy“ alebo „nikdy“. Najhoršie na tom bolo Japonsko, kde tento pocit má až 74 % ľudí. Najlepšie dopadli Filipíny, kde má tento pocit „len“ 41 % ľudí. Vo Francúzsku či Rakúsku to bolo 62 %, Nórsku 61 %, v Nemecku 60 % a v USA 49 %. V demokraciách to celkovo bolo 54 %.
V Iráne to však bolo „len“ 46 %, v Rusku 44 % a v Číne 43 %, tieto krajiny teda predčili USA aj všetky európske demokracie, ktoré sa do výskumu zapojili.
Celkový trend vyznieva paradoxne: „Ľudia v demokracii si častejšie myslia, že na ich hlase v politike nezáleží. Z 10 krajín, kde sa ľudia cítia najmenej spokojní, je 9 demokratických. V nedemokratických krajinách má menej ľudí pocit, že na ich hlase nezáleží.“
Zistenie 2: väčšina ľudí si myslí, že vlády nekonajú v ich záujme, hlavne v demokratických štátoch
Celosvetovo si až 58 % ľudí myslí, že vlády v ich záujme konajú „málokedy“ alebo „nikdy“. Najhoršie na tom bola Keňa s 80 %, no hneď druhé bolo Rakúsko (73 %). Dobre nedopadli ani vychýrené škandinávske krajiny: Švédsko (70 %), Dánsko (69 %) či Nórsko (60 %). Fínsko v prieskume nebolo. V USA to bolo 66 %.
O niečo lepšie opäť dopadli Irán (46 %), Rusko (46 %) a Čína (40 %). Najlepšie však na tom bola suverénne Saudská Arábia (15 %). Celkovo malo pocit, že vláda nekoná v ich záujme, 64 % ľudí v demokraciách a 41 % v nedemokratických štátoch.
Zistenie 3: ľudia sa boja slobodne hovoriť svoj názor, hlavne v nedemokratických štátoch
Celosvetovo si 46 % ľudí myslí, že nemôžu slobodne hovoriť svoj názor, s ktorým väčšina ľudí nesúhlasí.
Najhoršie je na tom Singapúr, kde sa v tomto ohľade neslobodne cíti až 66 %. Naopak, prekvapivo najlepšie je na tom Rusko, kde sa neslobodne cíti 26 % ľudí. „Toto je v priamom rozpore s indikátormi ako hodnotenie Freedom House, kde má Rusko biedne výsledky v oblasti občianskych slobôd vrátane slobody prejavu,“ píši autori prieskumu.
Na rozdiel od predošlých dvoch otázok, táto dopadla celkovo v prospech demokratických štátov. V Iráne sa cíti neslobodne 55 %, v Číne 50 %. Z 15 krajín, kde sa viac ako polovica občanov cíti neslobodne, sú len 3 demokracie (Japonsko, Taiwan, Francúzsko).
Výsledky demokratických štátov však tiež nie sú veľmi nelichotivé. Vo Francúzsku sa neslobodne cíti väčšina obyvateľov (až 57 %), len o kúsok lepšie ako Čína sú na tom Austrália (47 %), Rakúsko (46 %), Kanada (46 %) či Švédsko (45 %). V USA je to 43 %. Relatívne dobré výsledky dosiahli ešte Poľsko (30 %), Dánsko (31 %) či Taliansko (32 %).
Skutočnosť, že tretina až polovica obyvateľov sa v údajne demokratickom štáte obáva prejaviť nepopulárny názor, je alarmujúca.
Zistenie 4: väčšina ľudí neverí médiám
Celosvetovo si 56 % ľudí myslí, že médiá len málokedy alebo nikdy neposkytujú vyvážený či neutrálny obraz.
Najväčšia nedôvera voči médiám vládne v Iráne (74 %), najmenšia nedôvera je v Číne (39 %). V USA je to 60 %, v Rusku 52 %. Na prvých priečkach nedôvery sú hlavne demokratické krajiny (napr. Grécko 74 %, Francúzsko 68 %, Izrael 66 %, Rakúsko 65 %). Celkovo však dáta podľa autorov „nenaznačujú jasný vzťah“ medzi dôverou v médiá a mierou demokracie v krajine.
Autori poukazujú na nesúlad rebríčka svetového indexu slobody tlače (World Press Freedom Index) od Reportérov bez hraníc s ich dátami. Čína, ktorá má podľa WPFI veľmi kontrolované médiá, sa vyznačuje najmenšou nedôverou v médiá. Naopak, Irán, ktorý má podľa WPFI tiež veľmi kontrolované médiá, sa vyznačuje najväčšou nedôverou v médiá.
Autori upozorňujú na to, že vnímanie neutrality informácií je „vysoko subjektívne“.
Porovnanie s inými prieskumami
V roku 2018 sa tento výskum vnímania demokracie konal prvý raz. Opakoval sa aj v rokoch 2019, 2020 a 2021, ale žiadna z tu uvedených otázok nebola znovu položená. Je to škoda, lebo dlhodobý zber dát by nám umožnil vyhodnocovať trendy.
V rokoch 2020 a 2021 však bola položená otázka, či vláda krajiny koná obvykle v prospech malej skupiny obyvateľov alebo väčšiny obyvateľstva. Slobodné a menej slobodné krajiny tu dopadli prakticky rovnako. V roku 2020 si 57 % ľudí v slobodných aj menej slobodných krajinách myslelo, že vláda koná v prospech väčšiny (vlastný prepočet z dát DPI), v roku 2021 to bolo v slobodných krajinách 50 % a v menej slobodných 52 %.
V oboch rokoch pritom patrila medzi krajiny s najlepšími výsledkami Čína. V roku 2020 si až 87 % Číňanov myslelo, že vláda obvykle koná v prospech väčšiny, ale rovnakého názoru bolo iba 48 % Američanov a 41 % Rusov.Veľmi dobre však dopadli aj Saudská Arábia (81 %), Dánsko (80 %), Švajčiarsko (76 %) či India (75 %).
V slobodných krajinách však viac ľudí súhlasí s výrokom „moja krajina je demokratická“. V roku 2021 si to myslelo 58 % ľudí v slobodných krajinách a 48 % ľudí v menej slobodných. O demokratickosti svojej krajiny je presvedčených 71 % Číňanov, 50 % Američanov, no len 37 % Rusov, 31 % Poliakov, 30 % Maďarov a 28 % Iráncov. Na vrchole sú Švajčiarsko (77 %), Nórsko (75 %) a Dánsko (74 %).
Podľa prieskumu Inštitútu pre demografiu Allensbach z roku 2019 si iba 18 % Nemcov myslí, že je možné sa na verejnosti slobodne vyjadrovať. „Dôvodom k opatrnosti na verejnosti je podľa opýtaných existencia množstva nepísaných zákonov, ktoré názory sú prijateľné a prípustné a, naopak, ktoré sú takpovediac tabu,“ píše denník Postoj.
Môžeme sa pozrieť aj na prieskum Pew Research Center z roku 2019, ktorý prebehol len v európskych krajinách, vrátane Slovenska. Pýtal sa na to, či sa zvolení predstavitelia zaujímajú o názory ľudí. Výsledky celkovo potvrdzujú výskum Alliance of Democracies, viď tabuľku.
% ľudí z jednotlivých krajín, ktorí súhlasia (zelené) a nesúhlasia (modré) s tvrdením, že „väčšina volených zástupcov sa zaujíma o to, čo si myslia ľudia“. Odpovede „neviem“ zobrazené nie sú. Zdroj: Pew Research Center, 2019.
Zhodnotenie
Podľa prieskumov majú krajiny hodnotené Západom ako nedemokratické vážne problémy s demokraciou, čo by sa dalo čakať. Prekvapivé však je, že Západ je na tom podobne alebo ešte horšie.
Pri interpretácii treba byť opatrný, ale skúsme sa zamyslieť nad možnými dôvodmi.
Najprv si vyjasnime, čím to nie je. Alliance of Democracies založil v roku 2017 Anders Fogh Rasmussen, ktorý stál na čele NATO a dnes varuje pred hrozbou autoritárskych režimov ako Rusko či Sýria. Prieskum vychádza aj z indexu slobody, ktorý vyhotovuje organizácia Freedom House, platená prevažne federálnym rozpočtom USA. Organizáciu ani prieskum teda rozhodne nemožno považovať za zaujatý voči Západu.
Núka sa niekoľko vysvetlení:
- Ľudia v nedemokratických krajinách sa boja prejaviť svoj názor. Toto vysvetlenie však neznie veľmi pravdepodobne. Ľudia jednak v rámci prieskumu hlasovali v mobilných aplikáciách a informácie dávali západnej agentúre. Samozrejme, možno argumentovať, že sa báli i tak. Dôležitejšie však je, že sa vyjadrovali k svojim vládam často veľmi kriticky, takže strach zrejme nebude hlavným faktorom.
- Ľudia v nedemokratických krajinách majú tendenciu byť menej kritickí voči vládam. Okrem strachu to môže byť dané aj viac kolektivistickou kultúrou (napr. v Číne je úcta k autoritám oveľa viac historicky vžitá ako na Západe), ale zároveň aj tým, že im môžu chýbať informácie kritické voči vláde.
- Ľudia v demokratických krajinách môžu mať väčšie nároky na politikov, a tak ich hodnotiť prísnejšie.
- Je tu však aj „nepríjemná“ možnosť, teda pripustiť, že nedemokratické krajiny často zohľadňujú záujmy svojich obyvateľov. Úzka vládnuca vrstva si môže uzurpovať moc a z nej plynúce ekonomické výhody a obmedzovať opozíciu. Zároveň však ľuďom zabezpečí poriadok a stabilitu spôsobom, akým to demokracie nedokážu. Často vládne lokálna oligarchia, ktorej geopolitické a kultúrne záujmy sú v zásade podobné ako tie obyvateľstva.
Samozrejme, z prieskumov nevieme povedať, ktoré faktory zohrali rolu a akú veľkú rolu zohrali. Vieme však povedať dve zásadné veci.
Po prvé, delenie sveta na „dobré demokratické“ a „zlé nedemokratické“ krajiny je značne zjednodušujúce. Aj v nedemokratických krajinách môžu mať vlády vysokú legitimitu (podporu občanov). Zároveň sú tým spochybnené snahy o „budovanie demokracie“ (democracy promotion, democracy building).
Po druhé, aj keby sme ignorovali výsledky nedemokratických krajín ako skreslené, výsledky prieskumu hovoria jasnou rečou. V západných štátoch je demokracia v skutočne hlbokej kríze.
Treba pripomenúť, že prieskum Alliance of Democracies je z roku 2018, kedy bola ekonomická situácia na Západe dobrá a nebola ešte ani koronakríza, takže nespokojnosť nemožno hodiť na faktory frustrácie z týchto skutočností. Navyše, iné prieskumy naznačujú podobné trendy.
Zároveň sú výsledky také nepriaznivé, že je smiešne sa vyhovárať na dezinformácie či ruskú propagandu.
Najpravdepodobnejším vysvetlením (alebo aspoň časťou vysvetlenia) je, že ľudia na Západe si začínajú do veľkej miery uvedomovať limity súčasnej demokracie: politickú korektnosť, vplyv oligarchov, vplyv ideológie inkluzivizmu či jednostrannosť a selektívnosť hlavnoprúdových médií.
Aj Alliance of Democracies hovorí o kríze demokracie a bije na poplach.
Otázkou však je, či je súčasný hlavnoprúdový establišment schopný a ochotný urobiť hĺbkovú sebareflexiu, priznať si aj nepríjemné skutočnosti a prijať ich dôsledky. Čoskoro sa to však možno stane životnou nutnosťou.
Zdroj titulného obrázku: Democracy Perception Index 2018; čím svetlejšou farbou je znázornená krajina, tým viac ľudí si myslí, že vláda krajiny koná v záujme ľudí.