Laboratórny pôvod koronavírusu? Hypotéza, o ktorej treba seriózne diskutovať

Ako presne vznikol nový koronavírus, ktorý spôsobil celosvetovú pandémiu a ako sa preniesol na človeka, stále nevieme. Hlavnými dvomi verziami sú laboratórny vznik a prirodzený vznik, pričom ani pre jednu nemáme jednoznačné priame dôkazy. Na to, aby sme našli pravdu, potrebujeme čo najviac otvorenú a slobodnú verejnú diskusiu. V tomto článku stručne zhrniem niektoré argumenty, ktoré v hlavnoprúdovej diskusii prakticky vôbec nenájdete.

Vznik v laboratóriu neznamená, že vírus bol vypustený úmyselne a že ide o sprisahanie

Ak hovoríme o tom, že koronavírus mohol vzniknúť v laboratóriu, musíme rozlišovať ešte ďalšie dve možnosti: únik z nedbanlivosti a zámerné vypustenie. Laboratórny vznik automaticky neznamená, že vírus bol vytvorený a vypustený medzi ľudí úmyselne, hoci mnohí tieto dve verzie automaticky stotožňujú.

Ani teóriu o úmyselnom vypustení netreba hneď zamietnuť, hoci vyznieva značne konšpiračne. Ťažko pochybovať o tom, že čínsky režim zvládol pandémiu výrazne lepšie ako západné krajiny a Čína svoje postavenie skôr posilnila. Čína navyše nesprístupnila dokumentáciu z virologického inštitútu vo Wu-Chane, kde robili experimenty s koronavírusmi.

Zároveň však treba byť veľmi opatrný a nevyvyšovať indície nad dôkazy.

Médiá bývajú často jednostranné

V hlavnoprúdových médiách je verzia o laboratórnom pôvode vykresľovaná ako skôr pochybná. Denník N ju dokonca v jednom článku označil za dezinformáciu. V inom článku síce pripúšťa, že ju nemožno „na 100 percent vylúčiť“, ale v nadpise zdôrazňuje, že v tejto verzii „oslovení vedci vidia len špekulácie bez dôkazov“.

Ak však ani pre jednu verziu nie sú jednoznačné dôkazy, potom sú obe verzie v zásade špekuláciami.

Ak by boli médiá objektívne, hľadali by argumenty za a proti a konfrontovali by ich. Zdá sa, že hlavnoprúdové médiá toto skôr nerobia. Alternatívne zase často skĺzavajú do nepodložených či prehnaných tvrdení. Preto je dobré si obraz doplniť.

Argumenty podporujúce verziu o laboratórnom pôvode vírusu

Nicholas Wade, americký novinár zaoberajúci sa vedou (pracoval aj v časopisoch Nature a Science), nedávno sumarizoval argumenty, ktoré svedčia v prospech verzie o laboratórnom pôvode. Písal o nich aj český online magazín Echo24.

Vo viacerých argumentoch sa Wade odvoláva na vírusy, ktoré vyvolali predchádzajúce epidémie SARS1 a MERS, keďže ide o podobný typ vírusov ako nový koronavírus (spoločne patria do skupiny betakoronavírusov).

Wade upozorňuje, že ide o argumenty nepriame a že laboratórny pôvod vírusu rozhodne nie je dokázaný. Je však dobré tieto argumenty poznať.

Zhrnutie argumentov, ktoré uvádza Wade, je nasledovné:

  • Vo Wu-chane, kde pandémia vypukla, je virologický inštitút, v ktorom robili experimenty s koronavírusmi. Jedným z ich výskumných cieľov bolo spraviť vírusy infekčnejšími pre ľudské bunky a geneticky upravené myši, do ktorých boli vložené ľudské gény. Toto je známe z obsahu grantov, na ktorých laboratórium pracovalo a ktoré boli, mimochodom, platené aj z amerických verejných financií (National Institutes of Health).
  • Veľká časť výskumov prebiehala v laboratóriu s pomerne nízkym bezpečnostným štandardom biosafety level 2 (existujú štyri stupne bezpečnosti, BSL1 je najmenej bezpečné, BSL4 najviac). BSL2 zodpovedá bezpečnosti „bežnej zubárskej ordinácie“ v USA. Pre porovnanie, experimenty s vírusmi spôsobujúcimi MERS a SARS1 sa musia uskutočňovať v štandarde BSL3.
  • Vedci vo Wu-chane neboli voči vírusom, s ktorými pracovali, zaočkovaní, takže sa mohli pri práci infikovať a rozniesť nákazu do populácie.
  • Čínska vláda nesprístupnila záznamy z Wu-chanského virologického inštitútu.
  • Vírusy sú často prispôsobené na určitý typ hostiteľa (napr. nejaký druh zvieraťa) a nedokážu sa dobre preniesť na iného hostiteľa, napr. človeka. Na to, aby to dokázali, musí prebehnúť niekoľko mutácií či iných zmien a často sa k človeku dostanú cez medzihostiteľa. Pri epidémii SARS1 bol zvierací medzihostiteľ nájdený do 4 mesiacov (vírus preskočil z netopiera na cibetku a potom na človeka), pri MERS do 9 mesiacov (vírus preskočil z netopiera na ťavu a potom na človeka). V prípade nového koronavírusu ani po 15 mesiacoch „čínski vedci nenašli pôvodnú netopieriu populáciu ani medzihostiteľa, cez ktorého mohol SARS2 preskočiť na človeka, ani serologické dôkazy o tom, že akákoľvek čínska populácia, vrátane Wu-chanu, bola vírusu vystavená pred decembrom 2019“.
  • Nový koronavírus bol už krátko po vypuknutí pandémie dobre adaptovaný na ľudského hostiteľa. „Keď bol vírus SARS-CoV2 prvýkrát zaznamenaný na konci roku 2019, bol už prispôsobený na šírenie medzi ľuďmi v miere podobnej, ako to bolo na konci epidémie SARS-CoV,“ cituje Wade vedcov vedených Alinou Chan z Broad Institute. Naopak, v prípade epidémie SARS1 sa vírus postupne menil a stával sa stále viac adaptovaný na ľudského hostiteľa.
  • Wade tiež upozorňuje na jeden veľmi atypický anatomický aspekt nového koronavírusu, tzv. furínové štiepacie miesto. To sa nevyskytuje pri žiadnom inom známom betakoronavíruse. (O tom, že ide o jedinečný aspekt nového koronavírusu, sa píše aj na stránke Centra vedecko-technických informácií SR.) Wade pripúšťa, že mohlo vzniknúť aj mutáciou, ale za pravdepodobnejšie pokladá, že tam bolo vložené cielenou genetickou manipuláciou. Cituje Stevena Quaya, podnikateľa v oblasti biotechnológií: „Od roku 1992 virologická komunita vie, že jeden zo zaručených spôsobov, ako spraviť vírus viac smrtiacim, je v laboratóriu do neho vložiť furínové štiepacie miesto na rozhraní S1/S2.“ Quay poukazuje na to, že v literatúre bolo publikovaných aspoň 11 experimentov, ktoré robia pridaním furínového štiepacieho miesta vírus viac infekčným, pričom autorkou jedného z nich je aj Dr. Zhengli Shi, riaditeľka výskumu koronavírusov na Wu-chanskom virologickom inštitúte.

Možno doplniť ešte jeden argument, ktorý Wade priamo neuvádza, ale naznačuje ho. Samotní členovia virologickej komunity môžu mať tendenciu preferovať skôr verziu prirodzeného pôvodu koronavírusu. Keby sa totiž ukázalo, že vírus vznikol v laboratóriu, mohlo by to vyvolať pomerne veľkú nedôveru voči ich práci, mohli by sa sprísniť štandardy na robenie experimentov, dočasne pozastaviť niektoré typy výskumov a podobne.

To, samozrejme, neznamená, že ide o zámernú manipuláciu zo strany virológov, ale ľudia majú prirodzenú podvedomú tendenciu chrániť výstupy práce seba či svojich kolegov.

Čo je skutočná spoločenská zodpovednosť médií?

Tieto argumenty nedokazujú, že nový koronavírus vznikol v laboratóriu. Treba tiež upozorniť na to, že Wade nie je vedec, ale novinár, ktorý sumarizuje argumenty vedcov. Možno mu tiež vytknúť, že hoci sa odvoláva na viacero tvrdení, ktoré uviedli vedci, nie všetky z nich pochádzajú z recenzovaných článkov (to je však pri novinárskej práci bežné).

Môžeme sa však právom pýtať, prečo v hlavnoprúdových médiách tieto argumenty nie sú vôbec alebo takmer vôbec zmieňované. Článok v Echo24 je v tomto smere úplnou výnimkou.

Pokiaľ túto tému neuchopia hlavnoprúdové médiá, je vcelku pochopiteľné, že ju budú pokrývať tie alternatívne, do čoho zase premietnu svoje kognitívne skreslenia.

Ako vždy platí, že všetky verzie treba posudzovať kriticky, argumenty konfrontovať a študovať súvislosti z rôznych zdrojov. Mali by sme o nich nezaujato a slobodne diskutovať. Dôležitou súčasťou zdravej a vyváženej spoločenskej diskusie sú práve médiá, ktorých prístup by mal byť otvorený a nezaujatý. Hlavnoprúdové, ale i alternatívne, médiá v tejto úlohe skôr zlyhávajú.

Obrázok: Dr. Zhengli Shi z Wu-chanského virologického inštitútu; zdroj: nicholaswade.medium.com

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore