Rektori UK a STU tesne pred voľbami politizujú akademickú pôdu

Rektor Univerzity Komenského Marek Števček spolu s rektorom Slovenskej technickej univerzity Miroslavom Fikarom tento týždeň formou videa vyzvali študentov, aby šli voliť. Za tým účelom sa im rozhodli na piatok 28. februára udeliť „mimoriadne rektorské volebné voľno“, pretože dať svoj hlas je „mimoriadne dôležité“.

Ide o dve počtom študentov najväčšie univerzity na Slovensku, ktoré sú zároveň často hodnotené ako najlepšie. Rektori sa tak svojou výzvou obracajú na viac ako 30 000 študentov, čo je pri 60 % účasti viac ako 1 % voličských hlasov.

Na prvý pohľad to vyzerá ako legitímna výzva k uvedomelému občianskemu správaniu. Je tiež faktom, že vo svojom krátkom prejave rektori nespomínajú žiadnu konkrétnu politickú stranu a v princípe ani nenaznačujú, ako voliť.

Varovali pred „rasizmom a nenávisťou“

Aj keď použité slovné spojenia ako neprijateľnosť „šírenia xenofóbie, rasizmu a nenávisti“ vyzerajú ako vystrihnuté zo slovníka niektorých opozičných politických strán ako PS/Spolu či OĽaNO.

Napríklad portál fici.sme.sk o vyhlásení rektorov informoval s nadpisom „Rektori vyzývajú študentov k voľbám, upozorňujú na rasizmus a nenávisť“ a perexom „Pripomenuli aj na dôležitosť nášho členstva v Európskej únii.“. Vyhlásenie rektorov podporuje naratívy, ktoré rozhodne nie sú v prospech napr. ĽSNS, SNS, ale ani Smeru, ktorého postoje k migrácii bývajú bežne označované aj za xenofóbne.

Kritizujú obmedzovanie demokracie, no sami hatia diskusiu

Poukázať možno tiež na to, že rektori síce kritizujú, aký bol komunizmus nedemokratický, avšak k predmetnému videu bola možnosť pridávať komentáre vypnutá. Pôvodne boli komentáre povolené, avšak boli vo veľkej miere negatívne (aj počet lajkov je v neprospech videa: 20 palcov hore, ale až 51 dole v čase písania tohto komentára), tak ich správcovia univerzitného videokanálu jednoducho vypli.

I odhliadnuc od tohto sa stačí pozrieť na jednoduchú súvislosť, aby sme pochopili politický dosah tohto gesta.

Mobilizujú liberálnych voličov

Agentúra Focus v januári 2020 vykonala prieskum verejnej mienky o hodnotových preferenciách obyvateľov Slovenska. Ukázalo sa, že väčšina sa kloní ku konzervatívnym hodnotám (58,2 % preferuje konzervatívne hodnoty, 35,7 % liberálne).

Presne naopak to však je vo vekovej kategórii 18 – 24 rokov. Títo sú najliberálnejší zo všetkých. 58 % preferuje liberálne hodnoty a 35 % konzervatívne. Presne to je vek študentov vysokých škôl, ktorých Fikar a Števček mobilizujú do volieb.

Účelová mobilizácia voličov určitých strán býva častým prvkom ovplyvňovania volieb. Pred voľbami roku 1998 zaplatil Medzinárodný republikánsky inštitút (platený aj americkou vládou) prieskum verejnej mienky, kde zistili, že na Slovensku mladí voliči častejšie volili vtedajšiu opozíciu (Dzurindu a jeho spojencov). Následná kampaň politických mimovládok OK’98, štedro financovaná americkou vládou aj Európskou úniou, sa potom špecificky zamerala na mobilizáciu mladých voličov cez podporu rôznych koncertov a pod.

Takýmto spôsobom sa zdanlivo „nestraníckou“ aktivitou dajú podporiť konkrétne strany.

Treba tu tiež upozorniť na prieskumy preferencií mladých voličov, ktoré ukazujú, že najsilnejšiu podporu v nich má ĽSNS.

V prvom rade na prieskumoch tohto typu často participujú aj nevoliči (študenti stredných škôl). A hneď po Kotlebovi v nich nasleduje spravidla PS/Spolu a Obyčajní ľudia. Hlavne ale platí, že Kotlebova strana má väčšiu podporu medzi ľuďmi s nižším vzdelaním. Na vysokých školách budú teda výsledky iné, ako ukazujú tieto prieskumy a silnejšie z nich takmer isto vyjdú strany ako PS/Spolu či Za ľudí.

Prieskumy volebných preferencií konkrétne len študentov vysokých škôl sa mi však nájsť nepodarilo.

Politizáciu akademickej pôdy nekritizujú a sami ju zhoršujú

Záverom možno povedať, že keby týchto dvoch rektorov skutočne trápila otázka slobody a demokracie, v prvom rade by sa pozreli do oblasti, kde vznikajú predpoklady názorovej plurality. A ktorú z titulu svojich funkcií majú prioritne riešiť: na akademickú pôdu.

Opakovane sme poukazovali na to, ako sa akademická pôda politizuje, ako sa z nej vytráca slobodná diskusia a ako to všetko vedie k autocenzúre. Poukázať možno na sporné postupy voči ľuďom s odlišnými názormi (neprijatie na štúdium, rušenie výučby, verejné dištancovanie sa) alebo existenciu kurzov platených americkou ambasádou, ktoré prezentujú iba jeden pohľad na vec v oblasti zahraničnej politiky. Na jednej z fakúlt UK boli študenti odmenení kreditmi za dobrovoľníctvo na festivale Pohoda, ktorý je však jednostranne spolitizovaný. Na inom predmete zase boli odmenení, ak na Pohodu zlákali aj iných študentov.

Zdá sa však, že tieto skutočnosti týchto dvoch rektorov až tak nezaujímajú.

Zdroj obrázku: Youtube Univerzity Komenského