Zopár poznámok k výsledkom parlamentných volieb 2020

Výsledky volieb sú už všeobecne známe a prebiehajú rokovania o zložení novej vládnej koalície. Zároveň je to čas analýz a zhodnotení volebných výsledkov. Prinášame niekoľko poznámok k týmto výsledkom, ktoré nadväzujú na naše skoršie výstupy.

1. Prepadol rekordný počet hlasov, komu to však prospelo?

O téme prepadnutých hlasov sme už v minulosti viackrát písali. Mimoriadne aktuálna je aj teraz, keď prepadlo rekordných 28,49 % hlasov. 13. februára sme písali, že „zrejme prepadne aspoň 20 %, ale môže to byť aj vyše 30 %. V oboch prípadoch by išlo o rekord od vzniku štátu.“ Tento odhad sa naplnil.

Zároveň sme upozorňovali, že v minulosti (najmä v roku 2002) prepadnuté hlasy umožnili zloženie vládnej koalície inej politickej orientácie, ako by tomu boli bez prepadnutých hlasov. Ako je to však teraz?

Znie to možno prekvapivo, ale prepadnuté hlasy, ak si tieto rozdelíme do štyroch mocensko-politických blokov (doterajšia vládna koalícia, „štandardná opozícia“, nacionalistická opozícia, ostatní) výrazne nepoškodili žiaden politický blok. Pozrime sa na čísla.

Odhliadnuc od toho päťpercentného kvóra, rozdelenie hlasov pre jednotlivé bloky bolo nasledovné:

  • Doterajšia koalícia (Smer, SNS, Most-Híd): 23,5 %
  • „Štandardná opozícia“ (OĽaNO, Sme rodina, PS-Spolu, SaS, Za ľudí, KDH, MKO-MKS): 60,75 %
  • Nacionalistická opozícia (ĽSNS, Vlasť): 10,9 %
  • Ostatné (Dobrá voľba, Socialisti.sk a zvyšok): 4,85 %

A takéto je rozdelenie mandátov získaných pre politické strany reprezentujúce rôzne bloky:

  • Doterajšia koalícia (Smer): 25,33 % (38)
  • Doterajšia „štandardná opozícia“ (OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí): 63,33 % (95)
  • Nacionalistická opozícia (ĽSNS): 11,33 % (17)

Je zrejmé, že žiaden blok okrem strán, ktoré sme do žiadneho nedokázali zaradiť (ostatné), na percentuálnom podiele na mandátoch prepadnutými hlasmi neutrpel, dokonca najspokojnejší by mal byť blok „štandardnej opozície“, čo vyznieva až paradoxne vzhľadom na to, že pri prepadnutých hlasoch sa najväčšia pozornosť venuje PS-Spolu a KDH, ktoré radíme práve do tohto bloku.

Samozrejme, iné je hodnotenie prepadnutých hlasov v rovine straníckej či ideologicko-programovej. Tam sa ako najviac poškodení môžu ozývať zástupcovia progresívcov, ale aj Maďarov či kresťanských demokratov.

2. Ide o zlomové voľby?

Druhý náš predpoklad z 13. februára sa dotýkal otázky, či tieto voľby budú naozaj zlomové alebo či čoskoro budú musieť byť nové, predčasné voľby.

Upozorňovali sme, že aj najpravdepodobnejší variant, ktorý sa aj vo výsledkoch jednoznačne naplnil, t. j. vláda súčasnej opozície (bez K-ĽSNS a s novými stranami), nemusí priniesť stabilnú vládu pre veľký počet politických subjektov a ideologický nesúlad medzi nimi.

Prepadnuté hlasy tieto potenciálne problémy čiastočne „vyriešili“: vládu budú zrejme skladať štyri (a teoreticky môžu aj len tri) politické subjekty (i keď OĽaNO je samo o sebe konglomerátom ďalších menších strán), čo je rovnaké ako pri doterajšej vláde (hoci treba pripomenúť rýchlu politickú sublimáciu Siete).

Ideologické napätie bude tiež menšie, ako sme predpokladali, vzhľadom na prekvapivý neúspech PS-Spolu. Spory medzi progresívcami a konzervatívcami zrejme na programe dňa nebudú.

Aj tak však dnes ešte nemožno zodpovedne predpokladať, či bude nová predpokladaná vláda stabilná. Rizikový faktor môže byť aj samotný očakávaný premiér Igor Matovič, pri ktorom nie je zrejmé, či dokáže v tejto funkcii obstáť.

Ďalší problém môže nastať v rovine verejných financií. Najmä Boris Kollár, ale aj Igor Matovič naznačujú, že ich kabinet nebude tak ekonomicky pravicový ako vlády pod taktovkou SDKÚ. Na stole sú aj pre verejné financie náročné sľuby ich politických strán. A potom je tu SaS Richarda Sulíka ako relikt kedysi mocnej slovenskej ekonomickej pravice.

Samozrejme, zdroje napätia sa môžu objaviť aj inde. Do poslaneckých lavíc zasadnú desiatky nových poslancov, ktorí nie sú ešte všeobecne známi. Ostáva nám len čakať a pozorovať. O stabilite novej vlády nám môžu dať signál už prvé týždne či mesiace jej fungovania.

3. Finančná stránka (ne)úspešných kampaní

Ďalšia z tém, ktorým sa venujeme, je financovanie predvolebných kampaní. Včera sme už písali o ich efektivite.

Pozrime sa teraz na to, koľko do kampane investovali súhrnne úspešné kandidujúce subjekty (dnes už parlamentné strany) a koľko tie neúspešné (neparlamentné strany).

  • Úspešné: 8 847 130,73 Eur
  • Neúspešné: 9 895 369,37 Eur
    • z toho úplne neúspešné (získali menej ako 3 %, teda nedostanú štátny príspevok): 3 034 316,12 Eur

Upozornenie: Do výdavkov, ktoré sme pri výpočte „ceny“ jedného hlasu použili, sme zaradili všetky výdavky kandidujúcich politických subjektov vykázané na ich transparentných účtoch k volebnému dňu (29.2.2020). Ich stav sa ešte môže zmeniť.

Okrem toho, že koalícia PS-Spolu, ktorá mala najdrahšiu kampaň, sa nedostala do parlamentu, je nepochybne kurióznym aj to, že viac stáli kampane neúspešných politických subjektov ako tých úspešných. A dokonca vyše troch miliónov stáli kampane strán, ktoré nedosiahli ani len trojpercentnú hranicu a nedostanú tak od štátu príspevok na činnosť.

Za pozornosť tu stojí najmä strana Vlasť s volebným lídrom Štefanom Harabinom. Na kampaň si peniaze mala požičať, vyvstáva preto otázka, ako budú splatené. Na sucho ostane aj strana Most-Híd, na svoju tiež značne nákladnú kampaň však mohla čerpať ešte z príspevku za predchádzajúce parlamentné voľby.

Zdroj ilustračného obrázku: https://m1.aimg.sk/tahaky/d_19872_6118.jpg