Päť najdôležitejších súbojov týchto eurovolieb a naše prognózy

Tento týždeň nás čakajú eurovoľby. Už vo štvrtok budú voliť Briti a Holanďania. Preto chceme upozorniť na päť súbojov týchto eurovolieb, ktoré považujeme za najdôležitejšie a ktoré budeme osobitne sledovať. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, ku každému priložíme aj našu prognózu a v nedeľu v noci či v pondelok ráno uvidíme, ako sme sa trafili.

1. Uspeje Brexit Party?

Hoci Briti pred takmer troma rokmi v referende odhlasovali, že chcú odísť z Európskej únie, k odchodu stále nedošlo. Dokonca sa tam budú konať aj tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu.

Tento vývoj primäl Nigela Faragea, aby opäť vstúpil do straníckej politiky. Keďže sa rozišiel so svojou pôvodnou stranou UKIP, vedie novozaloženú Brexit Party, ktorej prípadné víťazstvo v eurovoľbách má donútiť britskú politickú reprezentáciu konečne zrealizovať odchod z EÚ.

Podľa prieskumov by Brexit Party mohla získať hlas aspoň každého tretieho britského voliča s veľkým odstupom pred prieskumovo druhou Labour Party. Strany, ktoré požadujú zotrvanie v EÚ (Liberálni demokrati a Change UK) majú v prieskumoch okolo 15 až 20 %.

Môj predpoklad: Brexit Party v britských eurovoľbách suverénne zvíťazí, ale ako to ovplyvní samotný odchod Britov z EÚ sa ešte len ukáže.

2. Aká bude tretia najsilnejšia politická skupina v europarlamente?

Už dlhšie platí, že najsilnejšou politickou skupinou v europarlamente sú ľudovci (EPP), ktorých nasledujú socialisti (PES). Tretí zvykli byť liberáli (ALDE), avšak v súčasnom europarlamente sú tretími Európski konzervatívci a reformisti (ECR), čo je mierne euroskeptická frakcia.

Podľa prieskumov však zrejme dôjde k zmene. Treťou najsilnejšou frakciou by sa mohli stať ECR, ALDE, ale aj národovci (ENF) okolo politických strán Marine Le Penovej a Mattea Salviniho.

Okrem samotných výsledkov to ovplyvnia aj ďalšie skutočnosti, najmä: otázka zotrvania Britov v EÚ, keďže britskí Konzervatívci tvoria silnú súčasť ECR; to, kam sa zaradí politická strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona En Marche (zrejme ALDE); i to, či Orbánov Fidesz ostane v EPP alebo skončí v ECR či dokonca v ENF. Takisto môže dôjsť k vzniku nových frakcií.

Môj predpoklad: treťou najsilnejšou frakciou bude liberálne ALDE, do ktorého sa pridá aj En Marche. Štvrtou najsilnejšou frakciu bude podľa nás skôr ENF ako ECR, ktoré oslabí aj slabší výsledok britských Konzervatívcov v eurovoľbách.

3. Aká bude druhá najsilnejšia strana v Nemecku?

Veľký súboj sa bude týkať aj nemeckých eurovolieb, v ktorých sa bude rozhodovať tiež o tom, ktorá politická strana je číslo dva v nemeckej politike. Prvé miesto totiž stále neochvejne drží CDU/CSU, z ktorej je nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Na prvých dvoch miestach v povojnových nemeckých celoštátnych voľbách sa tradične striedali CDU/CSU so sociálnymi demokratmi (SPD). Tieto eurovoľby to môžu zmeniť. Podľa prieskumov na druhé miesto siahnu Zelení.

Súčasná veľká koalícia v Nemecku medzi CDU/CSU a SPD zjavne sociálnym demokratom škodí. Dokazujú to aj výsledky z minulého roka v krajinských voľbách v Hesse a Bavorsku, kde Zelení skončili druhí pred SPD. Druhé miesto v eurovoľbách však môže doslova prekresliť nemeckú politickú mapu s vyhliadkou na nasledujúce parlamentné voľby.

Môj predpoklad: Zeleným sa podarí v eurovoľbách skončiť na druhom mieste s malým odstupom pred SPD, ktorým bude pomaly dýchať na krk národovecká AfD. Budeme sledovať, či SPD potom neprehodnotí svoje zotrvanie v Merkelovej štvrtom kabinete.

4. Macron vs. Le Penová

Tento súboj v druhom kole prezidentských volieb v roku 2017 skončil suverénnym víťazstvom dnešného prezidenta. Avšak eurovoľby prinášajú odvetný súboj, v ktorom pro sebe stoja (aj) Macronovo hnutie En Marche a Le Penovej Rassemblement National.

Práve tieto dve strany zrejme zabojujú o prvé miesto v eurovoľbách. Le Penovej strana pritom obhajuje víťazstvo z predchádzajúcich eurovolieb v roku 2014 a favorizujú ju aj novšie prieskumy.

Môj predpoklad: veľmi tesne zvíťazí Macronovo hnutie, avšak spolu s Rassemblement National bude mať rovnaký počet europoslancov.

5. Ako sa prejaví Stracheho pád v rakúskych eurovoľbách?

V piatok rakúske médiá zverejnili video z júla 2017, na ktorom sa predseda národoveckej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a vicekancelár rakúskej vlády Heinz-Christian Strache spolu s doterajším šéfom ich poslaneckého klubu Johannom Gudenusom dohadovali s údajnou príbuznou ruského oligarchu na kúpe rakúskeho média, čo malo pomôcť FPÖ v blížiacich sa voľbách, a diskutovalo sa aj o pokútnom financovaní strany a kompenzácii v podobe štátnych zákaziek.

Strache tiež porozprával veľa zákulisných informácií o financovaní politickej scény, jeho kontaktoch s pravicovými politikmi z Izraela či poradcami ruského prezidenta Vladimíra Putina. Takisto sa vyjadril, že chce v Rakúsku vytvoriť obdobnú mediálnu situáciu ako v Orbánovom Maďarsku.

Celá kauza dostala názov Ibiza-Affäre podľa miesta, kde boli tieto konverzácie nahrané. Podľa všetkého išlo o vopred pripravenú pascu, do ktorej sa obaja rakúski politici úspešne chytili. Jej následky sú obrovské. Strache aj Gudenus zrejme skončili v politike, padla rakúska vláda a krajinu čakajú nové parlamentné voľby.

Ako sa táto kauza prejaví na preferenciách FPÖ? Podľa doterajších prieskumov si malo FPÖ oproti eurovoľbám v roku 2014 (19,7 %) polepšiť a možno aj získať 5 namiesto 4 europoslancov. Nepredpokladalo sa však, že by mohli skončiť na inom ako treťom mieste za ľudovcami a sociálnymi demokratmi.

Môj predpoklad: táto kauza sa negatívne prejaví na volebnom výsledku FPÖ, ktoré získa horší výsledok ako v eurovoľbách v roku 2014 a do europoslaneckých kresiel možno zasadnú iba traja „slobodní“.

Zdroj obrázka