Eurovoľby: frakcie v Europarlamente a slovenské politické strany

Politické skupiny v Európskom parlamente

Je faktom, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre voličov na Slovensku najmenej atraktívne. Už tradične majú najnižšiu volebnú účasť z celej Európskej únie. Na príčine je nepochybne aj to, že ľudia na Slovensku často nechápu zmysel týchto volieb. Europarlament má oproti národným parlamentom slabšie postavenie a na zloženie kľúčovej Európskej komisie má stále pomerne nepatrný dosah.

Napriek tomu majú tieto voľby svoj význam a dôležitá je aj spolupráca zvolených politických strán so stranami z iných krajín za účelom presadenia spoločných záujmov a hodnôt. V tomto článku si povieme niečo viac o týchto skupinách (frakciách).

Túto úlohu v europarlamente sledujú politické skupiny, čo je obdoba poslaneckých klubov z národných parlamentov. Európsky parlament je ako nadštátne zhromaždenie výnimočné tým, že zvolení poslanci sa tam spájajú nie podľa krajín, z ktorých boli zvolení, ale na základe zdieľaného programu.

Preto tam nie je napríklad nemecká politická skupina, ale svoje politické skupiny majú sociálni demokrati, zelení, ľudovci, liberáli, euroskeptici, národovci a pod. Na založenie politickej skupiny je potrebných aspoň 25 europoslancov z minimálne siedmich členských štátov, ktorí musia spolu zdieľať nejakú programovú náplň. Politické skupiny majú v europarlamente silnejší hlas ako nezaradení poslanci, dostávajú prostriedky na svoju činnosť a zastúpenie vo viacerých výboroch.

Verejná a mediálna pozornosť sa na politické skupiny sústreďuje len zriedkavo, i keď ich význam je dôležitý a môže pomôcť voličom pri rozhodovaní, či sa eurovolieb zúčastnia a koho budú voliť. Preto sme sa rozhodli stručne predstaviť v súčasnosti existujúce politické skupiny a tiež uviesť, ktoré slovenské politické strany sú ich členmi či na ich členstvo ašpirujú.

Európska ľudová strana (EPP)

Ide o najpočetnejšiu politickú skupinu v europarlamente s 216 členmi, ktorá má dlhodobo zastúpenie (takmer) z každého členského štátu. Tradične spája kresťansko-demokratické, konzervatívne a konzervatívno-liberálne politické strany (najväčšiu zložku tvorí nemecká CDU/CSU s 34 mandátmi), i keď býva kritizovaná za ústup od niektorých konzervatívnych hodnôt, napríklad kvôli podpore tzv. Istanbulského dohovoru. Konzervatívnejší europoslanci sú tak pri niektorých otázkach v EPP v menšine.

Podľa aktuálnych prieskumov sa zdá, že v nadchádzajúcich eurovoľbách EPP stratí aspoň 40 mandátov, avšak naďalej ostane najsilnejšou politickou skupinou.

Zo slovenských politických strán v EPP sedí KDH, SMK, Most-Híd, ako aj Eduard Kukan, zvolený  za niekdajšiu SDKÚ. Do tejto politickej skupiny chcú patriť aj prípadní europoslanci za Spolu, ktorí kandidujú v koalícii s Progresívnym Slovenskom (ktoré sa však vidí vo frakcii ALDE, ako sa uvádza nižšie), a politickú stranu DOPRAVA, ktorá však ešte žiadne kontakty s EPP nenadviazala, ako nám jej predstaviteľ uviedol v emailovej komunikácii.

Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D)

Táto druhá najsilnejšia politická skupina s 185 europoslancami zoskupuje sociálno-demokratické politické strany z celej EÚ. Podobne ako európski ľudovci aj táto skupina preferuje ďalšie prehlbovanie integrácie EÚ. Spolu s EPP tvoria väčšinu v Európskom parlamente, čo sa však podľa prieskumov preferencií zrejme po májových eurovoľbách zmení. Samotná S&D by mala podobne ako EPP stratiť asi 40 europoslancov.

Za Slovensko sú dlhodobými a jedinými členmi tejto politickej skupiny europoslanci za Smer – sociálnu demokraciu. O členstvo by však podľa vyjadrenia pre nás chcela ašpirovať aj málo známa Strana práce, i keď nemajú s S&D zatiaľ žiadne kontakty.

Európski konzervatívci a reformisti (ECR)

V súčasnosti tretia najpočetnejšia politická skupina vznikla po eurovoľbách v roku 2009 ako projekt najmä okolo britskej Konzervatívnej strany, českej ODS či poľského Práva a spravodlivosti. Tieto strany sa odštiepili od EPP, kde existovali ako frakcia Európski demokrati. Dnes združuje 77 europoslancov z 23 rôznych politických strán a z 18 členských štátov.

Hodnotovo je táto skupina prevažne konzervatívna či kresťansko-demokratická, zrejme vo vyššej miere ako EPP. Od neho sa však líši aj svojim miernym euroskepticizmom či, ako oni radi hovoria, eurorealizmom.

Aj ECR zrejme vyjde z eurovolieb oslabené, ďalšiu až existenčnú hrozbu pre toto zoskupenie predstavuje finalizácia Brexitu, keďže dnes má 19 britských europoslancov a ich odchod by ich značne oslabil.

Slovensko je v ECR zastúpené pomerne hojne. Po jednom europoslancovi tu má Sloboda a Solidarita, OĽaNO i Nová väčšina. Okrem nich na zastúpenie v ECR ašpiruje aj strana NAJ - Nezávislosť a jednota a do tejto politickej skupiny už podľa ich mailového vyjadrenie pre nás podala aj prihlášku.

Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE)

ALDE je štvrtou najsilnejšiou politickou skupinou v europarlamente. Ako naznačuje už jej názov, jej ideologickým základom je liberalizmus a presadzuje užšiu integráciu EÚ. Ikonou a súčasne aj lídrom tohto zoskupenia je Belgičan Guy Verhofstadt, všeobecne známy z rétorických prestreliek s britským euroskeptikom Nigelom Farageom v pléne Európskeho parlamentu.

Dnes má táto skupina 69 europoslancov, čo je menej ako v predchádzajúcich volebných obdobiach, avšak je pravdepodobné, že si v eurovoľbách polepšia. Všetko však záleží aj od toho, ako sa zachová strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s názvom La République En Marche!. Tá sa môže zapojiť do ALDE, ale pravdepodobné je aj to, že bude chcieť založiť novú centristickú politickú skupinu, ktorá bude presadzovať prehlbovanie integrácie v EÚ na úkor právomocí národných štátov.

Do ALDE momentálne nepatrí žiadna slovenská politická strana zastúpená v europarlamente. V minulom volebnom období však ALDE zastupoval Sergej Kozlík z Mečiarovho HZDS (dnes je podpredsedom Národnej koalície). Zo susedného Česka v ALDE dnes sedia europoslanci zvolení za Babišovo hnutie ANO. Po týchto eurovoľbách by sa do ALDE chcelo pridať Progresívne Slovensko, ktoré kandiduje so stranou Spolu, ktorá sa vidí v EPP.

Európska zjednotená ľavica a Severská zelená ľavica (GUE/NGL)

Táto politická skupina zoskupuje ľavicové hnutia, ktoré sa hlásia väčšinovo k demokratickému socializmu a menšinovo ku komunizmu. Ide napríklad o nemeckú Die Linke, španielsky Podemos, českú KSČM či o grécku vládnucu stranu Syriza. Oproti S&D je GUE/NGL viac naľavo a takisto sa zväčša hlási k miernemu euroskepticizmu. Neplatí to však pre všetkých. Dánska strana Ľudové hnutie proti EÚ požaduje vystúpenie ich krajiny z Európskej únie.

Dnes je v GUE/NGL 52 europoslancov, čo je viac ako počas predchádzajúcich volebných období. Podľa súčasných preferencií sa však po eurovoľbách nepredpokladá ďalšie posilňovanie tejto politickej skupiny, skôr stagnácia či mierny pokles.

GUE/NGL dosiaľ nemalo žiadne slovenské zastúpenie na laviciach europarlamentu. Môže sa to zmeniť, ak voliči zvolia koalíciu komunistických strán KSS a Vzdor, ktorí chcú byť členmi tejto politickej skupiny.

Zelení – Európska slobodná aliancia (Greens/EFA)

Táto politická skupina s 52 europoslancami predstavuje spojenectvo klasických zelených politických strán, ktoré sa sústreďujú na ekologické témy, niektorých regionalistických a menšinových strán, ako aj pirátskych strán, ktoré však dnes reprezentuje iba jeden nemecký europoslanec, ale po eurovoľbách sa očakáva aj príchod ďalších pirátov aspoň z Českej republiky. Greens/EFA by však však v eurovoľbách veľmi rásť nemali, podobne ako pri GUE/NGL je dokonca možný aj mierny pokles či stagnácia.

Opäť ide o jednu z politických skupín, ktoré nemali zastúpenie zo Slovenska. Zrejme iba čisto teoreticky sa to môže zmeniť po týchto eurovoľbách, v ktorých kandiduje aj Maďarská kresťanskodemokratická strana, ktorá spolupracuje s Európskou slobodnou alianciou a podľa emailového vyjadrenia pre nás uvažuje o prípadnom vstupe do tejto politickej skupiny. To isté zrejme platí pre Stranu zelených Slovenska, ktorá tiež kandiduje, avšak na naše otázky nereagovala.

Európa slobody a priamej demokracie (EFDD)

Ide o politickú skupinu vedenú Nigelom Farageom a sú v nej zoskupené euroskeptické strany prevažne pravicového alebo umiernene nacionálneho zamerania. Významnú výnimku predstavuje talianske všeobecne populistické Hnutie piatich hviezd, ktoré spolu s europoslancami zvolenými za britský UKIP, čo je bývalá strana Nigela Faragea, tvorí chrbtovú kosť tejto parlamentnej frakcie.

Dnes táto skupina 42 členov, ale mohla by byť silnejšia, keby sa spojili aj s inými eurospektickými stranami. To by sa však stalo terčom silnej kritiky médií hlavného prúdu. Nigel Farage aj preto koná opatrne a radšej sa po voľbách v roku 2014 nespojil s nacionalistickými euroskeptickými stranami, napr. Národným frontom Marine Le Penovej (viď skupina ENF nižšie).

Inak by mali dnes spolu 78 europoslancov a boli by treťou najsilnejšou politickou skupinou v europarlamente. Tesne pred umiernenejšími euroskeptikmi z ECR.

Osud EFDD po eurovoľbách je otázny. Podľa niektorých prieskumov by mali stratiť aspoň niekoľkých europoslancov, avšak táto frakcia skončí s vystúpením Británie z EÚ, keďže bez britských europoslancov, ktorých je dnes v nej 18, nebude spĺňať existenčné kritériá. Ak k Brexitu napokon nedôjde, bude fungovať ďalej.

EFDD momentálne nemá členov zo Slovenska, avšak v minulosti k nim patril europoslanec Jaroslav Paška za SNS, takže v prípade jej vstupu do europarlamentu po týchto voľbách a pretváraniu EFDD zrejme bude mať aj zástupcu či zástupcov zo Slovenska.

Európa národov a slobody (ENF)

Táto dnes počtom najmenšia politická skupina združuje zástupcov nacionalistických a euroskeptických politických strán z 8 členských štátov EÚ. Patria sem najmä europoslanci zvolení za francúzsky Národný front, Slobodnú stranu Rakúska, Wildersovu Stranu slobody z Holandska či taliansku Ligu severu Mattea Salviniho.

ENF však zrejme po blížiacich sa eurovoľbách čaká významné posilnenie. Z dnešných 36 členov by sa mohla počtom aj zdvojnásobiť. Už pred voľbami sa k nej totiž pridali ďalšie významné politické strany ako Alternatíva pre Nemecko, Dánska ľudová strana či Strana Fínov, ktorí dnes sedia ešte v iných politických skupinách.

Za Slovensko je oficiálnym partnerom ENF, respektíve spriaznenej koalície strán, strana Sme rodina. O členstvo v tejto frakcii by sa zrejme usilovala aj strana Národná koalícia, ktorá nás informovala o tom, že nadviazala priame kontakty a spoluprácu so stranou Liga severu, čo je kľúčová zložka ENF.

Nezaradení europoslanci

Tí europoslanci, ktorí sa nepridajú do žiadnej z politických skupín, sedia v europarlamente ako nezaradení, čím je ich reálny vplyv oslabený. V súčasnosti ide o europoslancov z niektorých krajne pravicových strán, s ktorými ENF odmieta spolupracovať, ako Zlatý úsvit, nemecké NPD či europoslanci zvolení za Jobbik.

Potom sem patria europoslanci, ktorí boli z rôznych dôvodov vylúčení zo svojich pôvodných strán a tak stratili aj členstvo v príslušných politických skupinách. Pestrú zmes dopĺňajú europoslanci za Komunistickú stranu Grécka, ktorá od roku 2014 prerušila spoluprácu s GUE/NGL, europoslanec za unionistickú DUP zo Severného Írska a predseda nemeckej satirickej politickej strany DIE PARTEI. Spolu je ich 20.

Koľko europoslancov skončí medzi nezaradenými v ďalšom volebnom období, uvidíme až po eurovoľbách. Ich počet sa však často mení, niekedy aj významne. Napríklad kým sa sformovala ENF až rok po eurovoľbách v roku 2014, väčšina jej členov sedala medzi nezaradenými.

Viaceré kandidujúce politické strany na Slovensku sa vidia najskôr medzi nezaradenými a o vstupe do niektorej politickej skupiny chcú uvažovať až po prípadnom zvolení. Pre nás sa tak vyjadrili zástupcovia strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenskej národnej jednoty – strany vlastencov, Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku, Priamej demokracie a Demokratickej strany.

Záver

Hoci sa o tom väčšinou hovorí málo, politické skupiny v Europarlamente sú dôležité. Politická strana, ktorá sa vie do niektorej zaradiť, môže často dokázať viac ako tá, ktorá si chce iba prisadnúť k nezaradeným europoslancom či sa nad členstvom v niektorej politickej skupine ani nezamýšľala.

Preto tí, ktorí váhajú, či vôbec voliť alebo koho voliť, by sa mohli inšpirovať aj tým, aké politické skupiny existujú, aké hodnoty reprezentujú a ktoré na Slovensku kandidujúce strany sa k nim hlásia, a toto zohľadniť pri svojom rozhodovaní a prípadnom výbere.

Zdroj obrázka