Dvojnásobné prídavky na dieťa? Sociálny štát nemá byť dražba

Peter Pellegrini a Andrej Danko, zdroj TASR

Smer-SD prišiel na poslednú chvíľu pred voľbami s mimoriadnou parlamentnou schôdzou a mimoriadnymi návrhmi. Smer-SD by chcel namiesto vianočných príspevkov k dôchodkom zaviesť rovno pravidelný trinásty dôchodok a k tomu zdvojnásobiť prídavok na dieťa na sumu 50 € mesačne.

Andrej Danko si ako podmienku na zvolanie schôdze dal, aby vláda predložila do parlamentu tzv. Istanbulský dohovor za účelom vyslovenia nesúhlasu s ním a zrušenie diaľničných známok pre fyzické osoby.

Koaličný partner Most-Híd avizoval, že so zvolaním schôdze nesúhlasí. Avšak so zvolaním mimoriadnej parlamentnej schôdze súhlasia aj opozičné strany Sme rodina a K-ĽSNS. Ostatné opozičné strany sú proti.

Zúfalý populizmus je neprehliadnuteľný

Osobne sa neviem rozpamätať na akýkoľvek historický príklad väčšieho predvolebného populizmu. Hoci Smer-SD vládol posledné tri úplné volebné obdobia, s takýmito návrhmi prichádza v podstate bezprostredne pred voľbami svojej tretej vlády. Zjavne tým reaguje na prieskumy, v ktorých postupne padá.

Podobne zúfalo vyzerá aj krok SNS, ktorej posledný prieskum nameral číslo, ktoré ich vyraďuje z parlamentu.

Tieto návrhy sú absolútne nezodpovedné minimálne z troch dôvodov:

  1. Účinnosť týchto rozpočtovo náročných nástrojov sa týka budúcej vlády. Tá na to môže získať peniaze buď tým, že výrazne uberie na iných miestach, alebo tým, že Slovensko bude výrazne zadlžovať.
  2. Dvojnásobné prídavky by mali zaťažiť verejné financie o cca 300 miliónov eur. Zrušenie diaľničných známok minister financií vyčíslil na 70 miliónov eur. Trináste dôchodky majú v roku 2021 verejné financie zaťažiť sumou 477 miliónov €. Dané opatrenia tak predstavujú výdavok blízky miliarde €, a sú približne 4,6 % z celkových plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2020.
  3. A navyše sa hovorí o možnej ekonomickej recesii, čo by mohlo dynamiku zadlžovania Slovenska ešte zhoršiť.

Paradoxne, aj voliči týchto dvoch strán si už môžu začať klásť otázku, prečo sa až tak veľmi potrebujú udržať pri moci. A či riziko, že skončia niektorí smeráci v base, ak čo len na chvíľu stratia moc – ako prízvukujú niektorí opoziční politici či komentátori – je ozaj také reálne.

Hoci dané opatrenia zamerané na široké vrstvy obyvateľstva predstavujú kobercový nálet „solidarity“, je málo pravdepodobné, že takéto zúfalé kroky im môžu priniesť voličov alebo spomaliť ich odliv.

Diaľnice zadarmo nie sú fér

Ak by sme chceli o tom trochu požartovať, Dankov návrh môžeme brať ako unikátnu a zdravú politickú sebareflexiu: politici nie sú schopní stavať diaľnice sľubovaným tempom, tak ich prestanú spoplatňovať.

No a teraz vážne. Diaľničná známka má ten zmysel, že zaťažuje tých, ktorí diaľnice využívajú. Pre motoristov je celoročná diaľničná známka zanedbateľný výdavok na celkových výdavkoch spojených s vlastnením auta a jeho prevádzkou.

Ak sa diaľničné známky zrušia, navonok to bude vyzerať, že ich neplatí nikto, ale v skutočnosti ich budú platiť všetci.

Čiže aj tí, ktorí auto vôbec nevlastnia alebo sa s ním pohybujú mimo diaľnic, napr. aj preto, lebo široko ďaleko žiadnu diaľnicu nemajú.

Toto opatrenie môže mať navyše ešte ten efekt, že slabé tempo výstavby diaľnic sa spomalí ešte o niečo viac a bude menej peňazí aj na ich údržbu.

Podpora populačného rastu v rómskych osadách

Najdelikátnejší moment tejto gréckej cesty, na ktorú sa vláda ide vydať, predstavuje zdvojnásobnenie prídavku na dieťa.

Už pri minuloročnom navyšovaní rodičovského príspevku sme upozorňovali na známky „volebnej korupcie“. Ale najmä na nešťastný dopad na ľudí v hmotnej núdzi v kontexte rómskych osád.

Zdvojnásobenie prídavkov na dieťa by tento problém ešte vyostrilo.

Demonštrujme si to na jednoduchom príklade dospelého bezdetného dlhodobo nezamestnaného zdravého páru žijúceho v provizórnom príbytku rómskej osady.

Asi takých párov veľa nebude, ale jediné, na čo by mali v rámci systému sociálneho zabezpečenia nárok, sú dávky v hmotnej núdzi. Mali by takúto štruktúru:

  • 112,50 € mesačne pre bezdetnú dvojicu;
  • 66,20 € mesačne na každého z dvojice v prípade, ak sa aktivizuje napr. prostredníctvom obecných služieb najviac 80 hodín mesačne. Naopak, za každého z dvojice, ktorý by nevykonával napr. obecné služby aspoň 32 hodín mesačne, sa predošlá suma 112,50 € zníži o sumu 64,70 €.

Čiže maximum, ktorý daná bezdetná dvojica môže získať, je 244,90 €. Ak by sa však odmietli obaja aktivizovať, nedostanú ani cent.

Snáď nebude nikto oponovať tomu, že pár v provizórnom príbytku rómskej osady bez akýchkoľvek prejavov začleňovania sa na oficiálny trh práce žijúci z peňazí pochádzajúcich zo sivej alebo čiernej ekonomiky je jedno z najhorších možných prostredí pre starostlivosť a výchovu detí.

A preto porovnajme, ako by sa ich skladba dávok upravila, keby mali dieťa. S hmotnou núdzou ani nejdem rátať, lebo vďaka postupnému zvyšovaniu rodičovského príspevku daná dvojica s jedným dieťaťom nie je odkázaná na nízke dávky v hmotnej núdzi podmienené všetkými možnými kritériami.

Dostali by jednorazovo vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 €.

Ale najmä rodičovský príspevok v sume 270 € mesačne. A prídavok na dieťa vo výške 21,25 €. Spolu teda 291,25 € mesačne pravidelného príjmu nepodmieneného žiadnym aktivizovaním sa oproti nule, na ktorú by mali nárok ako bezdetný pár.

Takže systém je už dnes deformovaný.

Ak ľudia v hmotnej núdzi využijú možnosť zvýšiť si príjem reprodukciou namiesto prácou, dostávajú sa do sociálnej pasce, z ktorej prakticky niet úniku a daný problém kvantitatívne rastie.

Ak by nadobudol účinnosť vládny návrh na zdvojnásobenie prídavku na dieťa, tak suma 291,25 € nepodmieneného pravidelného mesačného príjmu by stúpla na 320 €. Čiže dilemu medzi aktivizovaním sa prácou a medzi plodením detí vláda zjednoduší v prospech toho druhého.

Desiatky rokov systém ukazuje svoju neschopnosť riešiť problém rómskych osád. To najhoršie, čo však môže urobiť, je zobrať ďalšie peniaze produktívnej časti spoločnosti a investovať ich do kvantitatívneho rastu tohto problému.

Test konzistentnosti K-ĽSNS

Ukáže sa, či na vlak tohto povrchného a škodlivého populizmu nastúpi aj Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, alebo prejaví určitú mieru konzistentnosti.

K-ĽSNS totiž zvykne apelovať na zodpovedné hospodárenie a vyrovnaný rozpočet. Prijímať opatrenia s takmer miliardovým zaťažením rozpočtu na rok dopredu a najmä v časoch, keď sa hovorí o možnej recesii, je krajne nezodpovedné.

No a potom je tu ten faktor, že od nich mnohí voliči čakajú aspoň úvodný výkop či určitý plán v riešení rómskej problematiky. Zdvojnásobiť plošne vyplácané prídavky na deti, ktoré sú podmienené akurát tak počtom detí, je jedna z najnezmyselnejších vecí, za akú by mohli zahlasovať.

Zdvojnásobenie prídavkov na deti nepomôže tomu, aby mali pracujúci ľudia deti alebo viac detí. Môže však spôsobiť nárast reprodukcie tam, kde to nie je zrovna želané: v podmienkach medzigeneračnej chudoby.

Na zvýšenie podpory pre pracujúce rodiny s deťmi slúži napr. daňový bonus na dieťa, nie prídavok na dieťa.

Časovaná bomba pre budúcu koalíciu

Po nesystémových a nespravodlivých zásahoch do systému starobných dôchodkov je to ďalšia deštrukčná rana pre systém a udržateľnosť verejných financií. Budúca vláda bude stáť pred dilemou, čo s tým. Najlepšie to bude zrušiť ešte predtým, ako ľudia čokoľvek z toho pocítia, aby si nezvykli.

To však bude vodou na mlyn pre Smer, ktorý sa bude tváriť ako jediný garant prosociálnych opatrení. No práve vďaka takýmto okato účelovým krokom je to stále ťažšie uveriteľné.

Lenže budú mať na zrušenie týchto opatrení všetci koaliční partneri dostatok politickej odvahy? To je otázne, takže zároveň by to bola pre budúcu vládu aj malá skúška ohňom.

Sociálny štát nie je dražba

Sociálny štát má svoje opodstatnenie. Nástroje sociálneho systému sa však musia rozumne dopĺňať, rozumne vylučovať a výšky rôznych druhov podpôr majú byť adekvátne účelu. Účelom nie je strata motivácie ani reprodukcia sociálnej patológie.

Žiaľ, politická scéna aj mimo súčasnej koalície má asi až priveľa prípadov, ktoré sociálny systém majú tendenciu narúšať neuváženým populizmom a pretekajú sa, kto dá viac. Naposledy to politici predviedli pri systéme starobných dôchodkov.

Boris Kollár za Sme rodina avizoval, že by dané návrhy podporili.

Andrej Kiska (Za ľudí) sa na margo daných návrhov vyjadril, že ľudia si viac peňazí zaslúžia, no nemyslí si, že spôsob schválenia je najvhodnejší.

A do tohto smutného obrazu zapadá aj črtajúci sa favorit opozície Igor Matovič so svojím „referendom“.

Takéto zásahy myšlienku sociálneho štátu dehonestujú, oslabujú, ale najmä z neho robia neudržateľnú karikatúru, čo spoločnosť v konečnom dôsledku poškodí.

Záchrannú brzdu môže zatiahnuť prezidentka

Dôkazom toho, že predložené opatrenia predstavujú zúfalosť na poslednú chvíľu, je aj pokrivkávajúca matematika vlády. Podľa SME Fico avizoval, že chystané zmeny chce stihnúť odhlasovať čo najskôr, aby mali časť reagovať na prípadné veto prezidentky. Hlasovanie však má prebehnúť dnes 18. 2., prezidentka má na vetovanie 15 dní a voľby sú 29. 2.

Aj vzhľadom na politickú pozíciu prezidentky by bolo logické, aby tieto zmeny, ktoré veľmi výrazne zaťažujú budúce štátne rozpočty, prezidentka vetovala a ich prípadné opätovné schválenie nechala na nové zloženie parlamentu.

Pokračujúcou tragédiou by bolo, ak by skupina poslancov, ktorí za dané veci zahlasujú, stratili v novom zložení parlamentu väčšinu, avšak spomedzi nových by sa našli takí, že vytvoria novú väčšinu na prelomenie prezidentského veta.

Ich by tým pádom neospravedlnila ani politicko-volebná tieseň, ktorej v súčasnosti čelia Smer-SD a SNS.

Zdroj ilustračnej fotografie: J. Novák, TASR