Je faktom, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre voličov na Slovensku najmenej atraktívne. Už tradične majú najnižšiu volebnú účasť z celej Európskej únie. Na príčine je nepochybne aj to, že ľudia na Slovensku často nechápu zmysel týchto volieb. Europarlament má oproti národným parlamentom slabšie postavenie a na zloženie kľúčovej Európskej komisie má stále pomerne nepatrný dosah.

Liberálne strany Spolu a Progresívne Slovensko sa do nadchádzajúcich eurovolieb spojili na jednu kandidátku. Rovnako sa dokázali spojiť aj komunistické strany KSS a Vzdor. Naopak, kresťanských a národoveckých voličov oslovuje viacero strán s podobným obsahovým a programovým zameraním.

V rámci predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu si ľudia môžu všimnúť aktuálne po Slovensku bilboardy od Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej ĽS NS), na ktorých je uvedené: „Zastropovali sme vek odchodu do dôchodku.“

Kampaň Zuzany Čaputovej patrí medzi najdrahšie v politických dejinách Slovenska. Vytvárať jej jednostranne pozitívny obraz napomáhajú nekritickí obdivovatelia a viaceré médiá hlavného prúdu, pričom realita je neraz iná.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb, ktoré o mnohom rozhodne. Niektorí voliči, hlavne konzervatívne, národne alebo antisystémovo orientovaní majú názor, že na výsledku nezáleží. Obaja kandidáti presadzujú hlbšiu integráciu v EÚ, spoluprácu v NATO a ani jeden z nich sa neprofiluje ako národne či konzervatívne orientovaný. Bolo by však mylné považovať výsledok prezidentských volieb za bezvýznamný. V tomto článku vysvetľujeme, prečo je dôležité ísť voliť a uvádzame niektoré dôležité informácie o postojoch kandidátov a možných dôsledkoch ich zvolenia.

Zákon o volebnej kampani umožňuje, aby mohli byť volebné kampane financované aj prostredníctvom tzv. tretích strán. Viacerí kandidáti to využili napríklad v minuloročných komunálnych voľbách alebo aj v aktuálnych prezidentských voľbách. Problém je, že cez tretie strany možno náklady kampane neobmedzene navyšovať, teda legálne obísť zákonné limity, ktoré sú inak pevne dané. Je najvyšší čas túto možnosť prehodnotiť a dať tým voľbám spravodlivejší ráz.

Prezidentské voľby rozhodujú o budúcnosti Slovenska viac, ako sa zdá. Prezidentskí kandidáti – obaja, ktorí sú v druhom kole – operujú skôr všeobecnými frázami a hovoria o potrebe riešenia tém, na dôležitosti ktorých sa každý zhodne. Nevyjadrujú sa však jasne k podstate – a síce k civilizačnej voľbe, ktorej Slovensko čelí a ktorá už sčasti prebehla. Rozhodnutie nás ovplyvní minimálne na desaťročia a niektoré zmeny budú nezvratné.

Máme pár dní po prvom kole prezidentských volieb a blíži sa druhokolové finále. Je najvyšší čas pozrieť sa na to, čo nám ukázali. Nebolo toho málo a je možné, že tieto voľby predstavujú zlom, ktorý budúcnosť slovenskej politiky ovplyvní na dlhé roky.

Je tesne pred prvým kolom prezidentských volieb a diskusií kandidátov sme už mali požehnane. Často sa však skladajú prevažne zo všeobecných fráz, z ktorých ťažko odvodiť konkrétne názory a opatrenia. Zároveň, isté témy v nich majú len malý priestor. Preto sme sa rozhodli kandidátom položiť niektoré kľúčové otázky, o ktorých vo verejnej diskusii veľmi nepočuť.

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

Existuje reálna možnosť, že Andrej Kiska bude po skončení svojho mandátu obvinený a potenciálne odsúdený za údajné daňové podvody firmy KTAG, kde bol konateľom. Trestné stíhanie a obvinenie považuje za pravdepodobné už aj sám Andrej Kiska. Andrej Kiska nekandiduje za prezidenta, avšak novozvolený prezident má právomoc v individuálnych prípadoch udeliť milosť alebo zmierniť trest. Spýtali sme sa preto prezidentských kandidátov, ktorí z nich by Andrejovi Kiskovi milosť udelili.

Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?

Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.

Dňa 22. februára sa prakticky vo všetkých mediách na Slovensku objavili informácie o hodnotení kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Ak sa však na ich hodnotenia pozrieme bližšie, tak zistíme, že transparentnosť kandidátov nebola hodnotená celkom spravodlivo.

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.

Politiku sledujem dlhé roky a za ten čas viem jedno. Takmer všetci politici, nech do politiky idú s akokoľvek dobrou reputáciou, vyjdú z toho pošpinení. Tí šikovnejší zlodeji majú to šťastie, že o ich prešľapoch sa dozvedáme až po dlhých rokoch po tom, čo verejné funkcie opustili. Česť výnimkám.