Kontroverzný kandidát na bratislavského primátora Matúš Vallo pod lupou

Kampaň Matúša Valla

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.

Architekt Penty?

S týmto obvinením prišiel predseda KDH Alojz Hlina. Vychádzal z toho, že Vallov architektonický ateliér pracoval aj pre Pentu, konkrétne pri projektoch Nová Terasa v Košiciach, Bory Home a Rezidencie Pri Mýte v Bratislave. Vallo obvinenie odmietol s tým, že ako architekt, ktorý robí aj väčšie projekty ako rodinné domy, musí pracovať aj pre developerské spoločnosti, pretože nikto iný také projekty nerobí. Zároveň hovorí, že ak by bol naozaj kandidátom Penty, tak by nešiel do kampane s tým, že treba skrotiť developerov.

Nemyslíme si, že by profesionálna spolupráca s nejakou kontroverznou finančnou skupinou mala automaticky znamenať, že daná osoba je do budúcna politicky totálne zdiskreditovaná. To by zákonite muselo postihnúť aj samotné Hlinovo KDH vzhľadom na niektoré personálne rozhodnutia ich ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Nepochybne je to však dôvod na zvýšenú pozornosť. Na druhej strane, Vallove vyjadrenie, že vo svojej kampani deklaruje pristrihnutie krídel developerom, hovorí pred komunálnymi voľbami snáď každý kandidát. Iné vyjadrenie by znamenalo výraznú stratu reálnych alebo potenciálnych voličov.

Vzhľadom na to, že dosiaľ neboli preukázané žiadne iné prepojenia Matúša Valla či niekoho z jeho tímu na finančnú skupinu Penta, považujeme obviňovanie Valla z toho, že je architektom Penty, za prehnané a dostatočne nepodložené.

Plán Bratislava

Vallo zahájil svoju kampaň spolu s predstavením projektu Plán Bratislava (PB). Výstupom tohto projektu, do ktorého sa zapojili desiatky komunálnych aktivistov, je rovnomenná kniha, pričom podrobnejšie a odbornejšie verzie jednotlivých jej kapitol sú dostupné online. Na slovenské pomery ide o originálny vstup do kampane a samotný Plán Bratislava prináša mnohé podnetné nápady.

Plán Bratislava slúži ako program Valla a ľudí, ktorí kandidujú v komunálnych voľbách v Bratislave spolu s ním (Team Vallo s podporou spomenutých politických strán). Okrem toho Vallo publikoval na svojej internetovej stránke skrátenú verziu programu, ktorá z Plánu Bratislava vychádza.

Napriek nepochybným pozitívam je tu však aj viacero problematických prvkov:

  • Plán Bratislava obsahuje niekoľko vecných chýb, čo čiastočne vrhá zlé svetlo na jeho odbornosť, ako aj na desiatky autorov, ktorí mali na ňom pracovať dva roky. Petržalský aktivista Ján Hrčka poukázal na to, že plán zvýšiť príjmy Bratislavy cez mestskú spaľovňu je nereálny a v kapitole o financovaní autori nesprávne vypočítali príjmy mesta z podielových daní. Túto chybu po Hrčkovom upozornení uznali a opravili. Na ďalšie Hrčkove kritické poznámky k Plánu Bratislava však Vallo odmietol verejne reagovať.
  • Vallov program predpokladá vytvorenie nových mestských inštitúcií a posilnenie byrokratického aparátu, čo by nepochybne výrazne zaťažilo mestskú pokladnicu. Plánuje sa zriadenie Kancelárie ombudsmana pre stavebnú činnosť, Metropolitného inštitútu Bratislavy, celomestskej akciovej spoločnosti pre starostlivosť o čistotu a údržbu mesta, neformálnej pozície nočného primátora či pozície Projektový splnomocnenec. Iné existujúce organizácie chce Vallo personálne posilniť, napr. útvar magistrátu pre vzdelávanie (PB, s. 211). Viac úradníkov a byrokracie však automaticky neznamená efektívnejšiu správu, často je tomu skôr naopak.
  • Od niektorých častí Plánu Bratislava sa Vallo v kampani odkláňa. Príkladom je návrh v odbornej kapitole o mobilite, aby bola zavedená ročná parkovacia karta pre rezidentov vo výške 299 eur, pričom za druhé auto rovnakého držiteľa by sa platilo ďalších 599 eur (s. 147). Má ísť o povinnosť pre rezidentov, „ktorí parkujú na verejných priestranstvách v blízkosti bydliska“. Podľa vyjadrení z kampane však tento návrh už neplatí. Podobne sa v odbornej kapitole k rozvoju mesta navrhuje presun agendy stavebného úradu z mestských častí na päť úradov na úrovni bývalých mestských obvodov (s. 74). V rámci kampane však Vallo presadzuje zriadenie jedného mestského stavebného úradu. Samozrejme, na túto zmenu by bola potrebná zmena zákona. Pri týchto programových ústupkoch však logicky vyvstáva otázka, ktoré časti Vallovho programu sú naozaj záväzné a od ktorých je schopný skôr či neskôr ustúpiť.
  • Niektoré časti plánu Bratislava sú nesplniteľné z pozície primátora či mestského zastupiteľstva, napríklad presun agendy stavebných úradov alebo zmena zákona o ovzduší (PB, s. 256), alebo si vyžadujú viac času, ako je jedno volebné obdobie v komunálnej politike, napríklad stredná a maximálna verzia zriadenia Metropolitného inštitútu Bratislava (PB, s. 77). Vzhľadom na to je ich reálna splniteľnosť a presaditeľnosť otázna.
  • Navrhuje stopercentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti (s. 10) pre celú Bratislavu, čo by malo zrejme negatívne sociálne vplyvy na mnohé bratislavské domácnosti.
  • Pre Plán Bratislava je príznačný naivný postoj k otázkam multikulturalizmu. Navrhuje podporovať „novú multikutluralitu mesta“ a nešetrí frázami typu „rôznorodosť kultúry a kultúr v Bratislave je jej najväčším bohatstvom“ (PB, s. 291, 295). Multikulturalizmus je však, najmä ak ide o paralelné súžitie ľudí z výrazne odlišných kultúr, často zdrojom konfliktov a iných spoločenských problémov. Tento dojem z Vallovho programu umocňuje aj skutočnosť, že sa v PB vôbec nezaoberá problematikou bezpečnosti. Natočil síce video o bezpečnosti na Obchodnej ulici, avšak viaceré z v ňom spomenutých riešení sú mimo kompetencie primátora.

Kampaň, financovanie a možné konflikty záujmov

Matúš Vallo zaujal, odkedy sa začalo v Bratislave „zvolebnievať“, nápaditým volebným marketingom. Výrazný výskyt jeho reklám v online priestore dopĺňa silná outdoorová kampaň na bilbordoch a iných reklamných plochách. Niet divu, že podľa údajov z konca júna minul na kampaň suverénne najviac zo všetkých vtedy deklarovaných kandidátov.

Treba spomenúť, že niektorí jeho podporovatelia boli sklamaní z toho, že neobmedzil svoju reklamu len na digitálny priestor. Vallo je totiž veľkým odporcom tzv. vizuálneho smogu. Na druhej strane, obmedzenie reklamy len na internet by z jej dosahu vylúčilo staršie ročníky a samotný Plán Bratislava neodmieta reklamné plochy v uliciach Bratislavy ako také, chce ich iba regulovať (PB, s. 104).

Jedno z ťažísk Vallovej kampane a prvej fázy jeho bilbordovej kampane poukazovalo na nedostatok spolupráce medzi súčasným primátorom a mestským zastupiteľstvom. Vallo zdôrazňuje, že spolu s ním kandidujú aj viacerí kandidáti na poslancov či starostov mestských častí. Na presadenie významných zmien v Bratislave je totiž potrebné, aby sa primátor opieral o väčšinu v mestskom zastupiteľstve a ideálne aj o starostov mestských častí a miestne zastupiteľstvá.

Do mestského zastupiteľstva však s Vallom kandiduje iba 35 kandidátov na 45 postov. Realisticky je pritom veľmi nepravdepodobné, aby sa mu tam podarilo získať väčšinu. Zo 17 mestských častí má iba troch kandidátov na starostov (jeho kandidátka na starostku Starého mesta podľa denníka SME odstúpila kvôli ilegálnym stavbám). Vo väčšine mestských častí nepostavil dostatok kandidátov do miestnych zastupiteľstiev na to, aby čo i len teoreticky v nich mohol získať väčšinu. A magistrát musí s mestskými časťami úzko kooperovať, ak chce presadiť dôležité zmeny, napríklad jednotnú parkovaciu politiku.

V konečnom dôsledku by sa víťazstvom v primátorských voľbách dostal pravdepodobne do podobných problémov ako súčasný primátor Ivo Nesrovnal, hoci volebnú propagandu stavia na ilúzii, že to tak nebude.

Čo sa týka financovania, ktoré stojí za zvýšenú pozornosť v každej komunálnej kampani, to je možné preveriť cez transparentný účet a zoznam podporovateľov, ktorý Vallo uvádza na svojej internetovej stránke. Už po letmom prezretí týchto údajov je zrejmé, že napriek početnému zoznamu podporovateľov sa Vallova kampaň opiera o štedré dary milionárov z antivírusovej spoločnosti ESET.

Jej spolumajitelia Peter Paško a Miroslav Trnka na kampaň venovali po 70 000 eur. Rudolf Hrubý prispel sumou vo výške 25 000 eur. Z prostredia ESET-u tak ide o dary v súhrnnej výške 165 000 eur. Podľa magazínu Forbes títo Vallovi podporovatelia patria do desiatky najbohatších ľudí zo Slovenska. Ďalšie peniaze poskytli spolumajitelia ESET-u cez tzv. tretie osoby (jednou z nich je Vallova manželka), prostredníctvom ktorých je možné obísť zákonný limit pre kampaň na primátora, celkovo ďalších 117 000 eur (1, 2, 3, 4, 5).

Majitelia ESET-u okrem toho v poslednom období investujú aj v politicko-mediálnej sfére. Denníku N poskytli 1,2 milióna eur, za čo získali aj pozície v predstavenstve a dozornej rade. Jeden z majiteľov, Anton Zajac, podľa denníka SME financuje aj novú politickú stranu Progresívne Slovensko. Richard Marko zase prispel prezidentskému kandidátovi Robertovi Mistríkovi. V ľudovom žargóne by sme mohli povedať, že ide o oligarchov – bohatých podnikateľov, ktorí pomocou svojich peňazí a kontaktov ovplyvňujú politiku.

Skutočnosť, že Vallova kampaň je financovaná prevažne (asi z troch štvrtín) z peňazí „eseťákov“, je mimoriadne citlivá už len z toho dôvodu, že podľa informácii Hospodárskych novín z mája 2017 plánuje spoločnosť ESET stavať veľkolepé sídlo a výskumné centrum v areáli bývalej Vojenskej nemocnice na bratislavskej Patrónke. Ak je kandidát na primátora Bratislavy financovaný zo strany finančnej skupiny, ktorá plánuje v Bratislave významnú developerskú investíciu, ide o zrejmý konflikt záujmov.

Jedným z Vallových donorov je aj Michal Štencl, ktorý daroval sumu vo výške 5 000 eur. Človek s rovnakým menom je zakladateľom a predsedom predstavenstva firmy Sygic, ktorá sa špecializuje na mobilné navigácie. Vo svojej kampani Vallo prezentuje, že „je najvyšší čas, aby Bratislava začala využívať technológie, napríklad aj aplikáciu od firmy Sygic.“ Aj tu tak môže ísť o konflikt záujmov.

Záver

Kampaň Matúša Valla na bratislavského primátora sa istotne zapíše do dejín politického marketingu na Slovensku. Na základe uvedeného sa nám však vidí, že vzbudzuje aj veľa závažných otázok. Je možné, že všetko spomenuté je Vallovou daňou za to, že ide do komunálnej politiky ako politický nováčik bez skúseností, avšak treba si dať pozor, aby sa z „dobrého primátora“ na bilbordoch nevykľula mačka vo vreci.