Financovanie politiky veľkopodnikateľmi je kontroverzné. Je pochopiteľné, že ak podnikateľ vloží peniaze do kampane určitého kandidáta, získava na neho určitú páku, ktorú môže využiť vo svoj prospech. Prakticky vždy ide o konflikt záujmov.

Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

V médiách sa dnes objavila informácia, že súd predbežným opatrením nariadil Ľubošovi Blahovi „zmazať nepravdivé statusy o Esete“. Blaha sa vyjadril, že zatiaľ mu takéto opatrenie doručené nebolo, ale keď bude, bude ho rešpektovať. Podľa publikovaných informácií zatiaľ nevieme, či a ktoré konkrétne tvrdenia súd označil za nepravdivé. Podľa SME majú byť problematické „tvrdenia o údajnom ovplyvňovaní volieb firmou Eset“. Dovolím si k tejto situácii uviesť zopár postrehov.

V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Uplynul rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následné udalosti otriasli politickou scénou na Slovensku. Ide hlavne o aktivity iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorej protesty boli najväčšími od roku 1989. Časť občianskej spoločnosti ich vníma ako autentickú reakciu proti korupcii a za slušnosť, ďalšia však podozrieva, že ide o štátny prevrat, ktorý destabilizuje Slovensko a ide proti jeho záujmom. V našej analýze uvádzame dôležité fakty a súvislosti ohľadom tejto iniciatívy.

Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.