Ako to je s volením zo zahraničia? Komu pomáha?

Aktivistov presadzujúcich volenie do NR SR zo zahraničia podporujú Zuzana Čaputová, Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z Esetu. Materiály kampane propagujú film Sviňa, zhromaženia za Jána a Martinu a divadlo „odhaľujúce predsudky“.

Prečo nemobilizujú dôchodcov?

Počuli ste o tom, že by mimovládne organizácie, médiá alebo aktivisti Za slušné Slovensko mobilizovali do volieb dôchodcov, národne cítiacich alebo ľudí s nižším vzdelaním? Asi ťažko. Títo ľudia totiž majú tendenciu voliť „nevyhovujúco“. Spravidla častejšie Smer, SNS, Sme rodina či ĽSNS ako Za ľudí, SaS či PS/Spolu.

Na druhej strane je tu snaha hlavného prúdu mobilizovať rôzne skupiny voličov, ktoré preferujú „demokratickú opozíciu“. Včera sme písali o tom, ako rektori UK a STU mobilizovali vlastných študentov a poukazovali na neprijateľnosť „šírenia xenofóbie, rasizmu a nenávisti“, o čom vzápätí písali médiá. Ľudia vo veku vysokoškolských študentov sú podľa prieskumov najliberálnejšou skupinou obyvateľstva.

Občania zo zahraničia majú právo voliť

Veľa sa v posledných týždňoch diskutovalo o hlasoch zo zahraničia. Nebývalý počet voličov má v týchto parlamentných voľbách záujem voliť zo zahraničia – vyše 80 000, pričom pri minulých voľbách do NR SR to bolo len 17 000. Za týmto zvýšením stojí kampaň Srdcom doma, ktorú vedie aktivista Samuel Zubo.

Samozrejme, občania SR žijúci alebo zdržiavajúci sa v zahraničí majú plné právo využiť možnosť hlasovať vo voľbách do NR SR poštou, ako im to platný zákon umožňuje.

Pozrime sa však na kampaň Srdcom doma v širšom kontexte a položme si otázku, prečo niekomu tak veľmi záleží na tom, aby v týchto voľbách voliči zo zahraničia volili v čo najväčšom počte.

„Nestranná“ kampaň: Pellegriniho a Sakovú vykresľuje v zlom, Čaputovú v dobrom, propaguje film Sviňa a vedie ju organizátor hnutia Za slušné Slovensko

Začinme zopár faktami o tejto kampani:

  • Samuel Zubo je organizátorom zhromaždení Za slušné Slovensko. Že tieto akcie sú jednostranne spolitizované, jasne napomáhajú istej skupine strán a spolupracujú s politickými mimovládkami, sme uviedli v samostatnej analýze.
  • Kampaň má podporu prezidentky a vedúcich predstaviteľov politických mimovládok (Globsec, Nadácia otvorenej spoločnosti, PDCS, Aliancia fair-play, Inštitút pre verejné otázky, INESS, MESA10 atď.). Medzi podporovateľmi sú aj Ivan Mikloš, Pavol Demeš či Anton Zajac z ESETu.
  • Voľbu zo zahraničia podporujú strany „demokratickej opozície“ – SaS, PS/Spolu, KDH, Za ľudí a OĽaNO. Naopak, Smer, SNS, Most-Híd, Sme rodina a ĽSNS sú proti.
  • Premiér Pellegrini a ministerka Saková poukazujú na údajnú účelovosť tejto mobilizácie – logicky v nej teda zrejme vidia ohrozenie volebného výsledku Smeru.
  • V maili, ktorý bol zaslaný kampaňou Srdcom doma jej podporovateľom 18. februára 2020 (obsah mailu dostupný aj online), sa negatívne píše o Sakovej a Pellegrinim („Ministerka vnútra straší hlasmi zo zahraničia“, „Premiér SR urazil voličov v zahraničí“). Hneď ďalej sa uvádza citát prezidentky Čaputovej, kde, naopak, voličov zo zahraničia vychvaľuje („Potrebujeme váš talent a potrebujeme vaše skúsenosti.“ „Využite všetky možnosti, ako sa zúčastniť volieb...“).
  • Mail tiež propaguje film Sviňa, zhromaždenie Za Jána a Martinu a divadelné predstavenie „o radikalizme v politike“, ktoré odhaľuje „naše potlačované obavy a predsudky voči všetkému ‚inému‘“. Podľa oficiálneho popisu sa toto predstavenie hrá, „aby žiaden pražský Slovák nezabudol odvoliť“.

Už len z tohto sa nám jasne vykresľujú politické línie, v koho záujme je, aby sa volieb zúčastnilo čo najviac voličov zo zahraničia.

Voliči zo zahraničia podľa doterajších skúseností volia viac Čaputovú, SaS či OĽaNO

Prieskumy merajúce, koho budú voliť voliči zo zahraničia, sa mi nájsť nepodarilo. Našiel som však niekoľko zaujímavých faktov:

  • Samuel Zubo uvádza, že voliči, ktorí v prezidentských voľbách 2019 pricestovali zo zahraničia, volili v prvom aj druhom kole Zuzanu Čaputovú výrazne častejšie ako zvyšok Slovenska. Usudzuje to z toho, aké boli volebné výsledky v obci Kúty, kam chodí voliť mnoho Slovákov žijúcich v Česku.
  • Sociológ Martin Slosiarik (Focus) uviedol, že občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, volili v posledných parlamentných voľbách „výrazne v prospech SaS, OĽANO, Sieť a Most“. Slosiarik uviedol, že išlo len asi o 1 000 voličov.
  • Slosiarik tiež predpokladá (aj keď na to nie sú prieskumy), že hlasy voličov voliacich zo zahraničia (teda tých mobilizovaných kampaňou Srdcom doma), pôjdu skôr „stranám demokratickej opozície“.
  • Slosiarik tiež uviedol, že tieto hlasy môžu predstavovať až 2 – 3 %, a tak rozhodnúť voľby.

Žiada sa tu ešte krátko reagovať na článok Denníka N „Ak by nevolila Bratislava a zahraničie, Smer by mal o poslanca menej“. Nadpis navodzuje dojem, že z bratislavských a zahraničných voličov Smer dokonca profituje. Situácia z parlamentných volieb z roku 2016, o ktorej článok píše, je však anomáliou spôsobenou tým, že KDH malo vo voľbách 2016 iba 4,9 %.

Bez bratislavských a zahraničných voličov by však tesne prekročilo 5 % a bolo by v parlamente, čo by znížilo počet poslancov Smeru o jedného. Napriek senzačnému nadpisu je článok z Denníku N v súlade s týmto komentárom, pretože dáta v ňom ukazujú, že bratislavskí a zahraniční voliči volia viac SaS, OĽaNO a Most a naopak, menej často volia Smer, SNS a ĽSNS.

Ak si spojíme dve a dve, záver je jasný: mobilizačná kampaň pre zahraničných voličov má zjavne ako za motív, tak za následok posilnenie strán „demokratickej opozície“.

Jedných vyzývajú, aby volili, druhých „vzdelávajú“

V úvode som spomínal, že mimovládne organizácie nemobilizujú do volieb dôchodcov. Tu sa žiada čosi doplniť. Nemobilizujú, ale venujú sa ich „vzdelávaniu“.

Transparency International v rámci projektu „Dlhujeme im to“ organizuje prednášky pre dôchodcov o tom, ako rozoznávať dezinformácie, odhaľovať konšpirácie a nenechať sa zmanipulovať. Dôchodcovia vraj častejšie ako mladí podliehajú manipulácií a až tri štvrtiny z nich volia.

Pochybujem, že je tam čo len slovo o tom, ako do predvolebnej kampane zasahujú zahraniční sponzori cez aktivity politických mimovládok.

Čiže zatiaľ čo niektoré skupiny voličov sú mobilizované, aby svoj názor prejavili, iným je ich názor „korigovaný“. Trochu zvláštna predstava demokracie.

Zdroj obrázku: somvprahe.sk