Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?
Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.
Avšak zároveň platí, že tento zákon umožňuje, aby limity výdavkov na kampaň mohli byť prakticky neobmedzene legálne obchádzané cez tzv. registrované tretie strany, z ktorých každá môže minúť až 100 000 € a ich počet (celkovo aj v prospech konkrétneho kandidáta) je neobmedzený. Stalo sa tak aj pri nedávnych komunálnych voľbách v Bratislave.
Najviac míňajú favoriti
Aj v týchto voľbách platí, že medzi favoritov podľa prieskumov verejnej mienky sa dostali iba kandidáti, ktorí míňajú najviac, pričom ich výdavky sa pohybujú v státisícoch eur. Nemôžeme však hovoriť o jednoznačnej kauzalite, viac peňazí nutne neznamená väčšiu podporu či viac hlasov.
Najlepším príkladom je samotný Robert Mistrík, ktorého kampaň stála až vyše 700-tisíc eur, ale aj tak ho predbehla Zuzana Čaputová s výdavkami nižšími o približne 270-tisíc eur. Slabšiu efektivitu majú kampane Bélu Bugára, ktorý minul vyše 336-tisíc eur, a Milana Krajniaka (274-tisíc eur).
Inak platí, že každý z favoritov do kampane investoval už vyše 200-tisíc eur. Štefan Harabin už takmer 270-tisíc eur a Maroš Šefčovič cez 213-tisíc eur. A výdavky budú ešte určite rásť.
Väčšina favoritov, s výnimkou Štefana Harabina, a tiež väčšina straníckych kandidátov využíva na financovanie aj registrované tretie strany. Spolu je ich momentálne 16. Desať politických strán, dve občianske združenia a štyri fyzické osoby. Ich výdavky prirátavame k nimi podporovaným kandidátom.
Bývalí kandidáti Mistrík a Menyhárt
Týchto kandidátov hodnotíme na jednom mieste, keďže dvaja z nich odstúpili a ich podpora sa zliala pri Zuzane Čaputovej. Kandidát SMK József Menyhárt odstúpil 19. februára v prospech Mistríka a ten zase o týždeň odstúpil v prospech Čaputovej.
Robert Mistrík, ktorého kampaň bola dosiaľ suverénne najnákladnejšia, bola financovaná cez jeho transparentný účet, ale aj cez účty troch registrovaných tretích strán. Jeho manželky Zuzany, strany Sloboda a solidarita, ktorú kedysi spoluzakladal, a Jozefa Boskoviča, tiež zakladajúceho člena a sponzora SaS a najnovšie aj manžela saskárskej poslankyne Jany Kiššovej.
Mistríková kampaň tak mala celkovo k dispozícii 736 193 €, z čoho sa minulo do konca februára 706 807,69 € (96 %). Čo sa týka pôvodu týchto peňazí, 472 650 € (64,2 %) pochádza od Mistríka a jeho manželky, 91 292 € (12,4 %) sú stranícke peniaze od SaS, 251 € sú drobné dary a 172 000 € (23,4 %) pochádza od dvoch veľkých sponzorov.
Títo veľkí sponzori sú už spomínaný Boskovič, ktorý prispel na svoj transparentný účet 92 000 €, a Richard Marko, jeden zo spolumajiteľov Esetu. Ten spolu s manželkou priamo na Místríkov účet daroval 80 000 €. Treba pripomenúť, že Mistrík aj Marko nakoniec do kampane investovali viac, ako plánovali.
Mistríkova kampaň bola teda financovaná takmer úplne výlučne z peňazí bohatých podnikateľov, medzi ktorých patrí sám Mistrík, a politickej strany SaS.
Menyhártova kampaň bolo o poznanie skromnejšia. K dispozícii mal 61 650 €, z ktorých minul takmer 59-tisíc. Tento kandidát z vlastného vrecka vynaložil 500 €, viacerí väčší donori (nad 1 000 €) mu venovali celých 61-tisíc eur a dvaja drobní darcovia prispeli 150 €.
Zuzana Čaputová
Druhá najdrahšia je kampaň súčasnej favoritky Zuzany Čaputovej. Stále je platená takmer výlučne cez jej transparentný účet, na ktorom mala dokopy k dispozícii vyše 492-tisíc eur, z ktorých minula dosiaľ už viac ako 430-tisíc eur. Progresívne Slovensko ako tretia strana zatiaľ prispela na kampaň 1 040 €, z ktorých sa doteraz minulo 461,28 €.
Čaputovej kampaň má v súčasnosti suverénne najviac malých darcov. Prakticky denne jej prispievajú aspoň desiatky drobných darcov, spolu už pôjde o tisíce ľudí. Preto sa sumy na jej účte neustále menia. Avšak jej kampaň nebola takáto od začiatku.
Od júna 2018 až do januára tohto roku drvivá väčšina finančných prostriedkov Čaputovej kampane pochádzala od väčších darcov. Celkovo to je k 5. marcu 334 795 € z darov vo výške od 1 000 €. Spomedzi nich najviac venovala strana Progresívne Slovensko (takmer 180-tisíc eur), jej podpredseda Michal Truban (55 833 €), jej predseda Ivan Štefunko (15 000 €) a podnikateľka Lucia Pašková (30 000 €). Zo známejších mien tam je aj spolumajiteľ Esetu Anton Zajac (5 000 €).
Nemožno teda poprieť, že Čaputová má veľké množstvo drobných darcov, avšak títo iba naskakovali do rozbehnutého vlaku. Kampaň Zuzany Čaputovej rozbiehali v prvom rade peniaze politickej strany a bohatých podnikateľov. Príspevky veľkých donorov dodnes tvoria rozhodujúcu väčšinu jej prostriedkov na kampaň.
Takisto sa dá očakávať, že do financovania Čaputovej kampane sa v najbližších dňoch výraznejšie zapoja aj tretie strany. Z politických strán hlavne Progresívne Slovensko, ale 4. marca sa ako tretia strana registroval aj podpredseda tejto strany Michal Truban, hoci zatiaľ nemal žiadne výdavky okrem správy účtu.
V súvislosti s kampaňami Čaputovej a Mistríka je zaujímavé aj to, že na obe prispievali spolumajitelia Esetu. V prípade Mistríka Richard Marko a v prípade Čaputovej Anton Zajac, ktorý patrí tiež k donorom Progresívneho Slovenska (venoval im sumu 72 000 €).
Samozrejme, jednotliví „eseťáci“ môžu mať rôzne politické preferencie a teda podporovať rozličných kandidátov, ale predsa nemožno s istotou vylúčiť, či kampane oboch týchto kandidátov a Mistríkovo odstúpenie neprebiehali od začiatku koordinovane, respektíve či sa s tým s aspoň veľkou pravdepodobnosťou nepočítalo.
Maroš Šefčovič
Kandidát Smeru a eurokomisár Maroš Šefčovič naskočil do kampane ako jeden z posledných, 18. januára 2019, na základe poslaneckých podpisov (okrem Martina Daňa je jediný, kto kandiduje bez podpisov občanov). Je preto zrejmé, že jeho výdavky na kampaň sa koncentrujú hlavne na obdobie necelých dvoch mesiacov do prvého kola volieb (16. marca 2019).
Na vlastnom transparentnom účte mal zatiaľ celkovo k dispozícii 218 126,02 €, z ktorých už minul 122 534,01 €. Okrem toho sú tu prostriedky tretích strán: Smeru – 100 000,01 €, z ktorých sa minulo 88 103,33 €, a Mladých sociálnych demokratov – 3 308 €, z toho 3 067,78 € minutých.
Celkovo tak ide o 321 434,04 €, z ktorých sa dosiaľ minulo 213 705,12 € (66,5 %). Finančné zdroje Šefčovičovej kampane sú jeho vlastné vklady vo výške 130 000 € (40,4 %), stranícke peniaze Smeru vo výške 100 000,01 € (31,1 %), peniaze od väčších donorov vo výške 88 308 € (27,5 %) a peniaze drobných darcov vo výške 3 126,03 € (1 %).
Medzi väčšími darcami je Juraj Nociar (30 000 €), čo bude zrejme Šefčovičov vedúci sekretariátu na eurokomisariáte, Šefčovičova príbuzná Marína Korčoková (30 000 €), Roman Podhorný (20 000 €) a Karol Wolf (5 000 €).
Štefan Harabin
Harabinove slová o tom, že jeho kampaň bude „najlacnejšia kampaň, aká kedy bola na Slovensku“, platiť rozhodne nebudú. I keď neinvestuje do bilbordov, jeho výdavky sa rátajú v státisícoch. I keď je pravda, že výraznejšie začal míňať prostriedky na kampaň až od februára, dovtedy minul iba niečo vyše 5-tisíc eur.
Celkovo mal Harabin, ktorý nemá podporu žiadnej z registrovaných tretích strán, k dispozícii 300 877,1 €, z ktorých minul 269 992,48 € (89,7 %). Na svoju kampaň prispel s manželkou vo výške 91 400 € (30,4 %). Väčší darcovia mu prispeli 203 250 € (67,6 %) a drobní darcovia 6 227,1 € (2 %).
Medzi väčšími darcami sú silne zastúpení rôzni jeho príbuzní: Agáta Dulovičová (30 000 €), Viera Bartanusová (20 000 €), Katarína Harabinová (20 000 €), Vladimír Harabin (10 000 €) či Dušan Harabin (8 000 €). Možno teda povedať, že väčšinu Harabinovej kampane zatiaľ platí on sám s jeho početnou rodinou.
Napriek tomu, že Harabin o svojej kandidatúre hovorí dosť dlhý čas a sám ju ohlásil už 18. apríla 2018, tvoria drobní darcovia iba 2 percentá jeho finančných prostriedkov, čo je síce viac ako u Šefčoviča, ale výrazne menej ako u Čaputovej.
Na druhej strane, jeho kampaň nefinancuje žiadna politická strana, nie je členom žiadnej zo strán a kandiduje na základe podpisov od občanov, a teda má z preferenčne najsilnejších kandidátov k označeniu občiansky kandidát rozhodne najbližšie.
Krajniak, Kotleba, Bugár
Kandidát a poslanec strany Sme rodina Milan Krajniak mal na vlastnom transparentnom účte k dispozícii 206 600 € a na straníckom ďalších 79 900 €. Spolu ide o čiastku 286 500 €, z ktorej sa dosiaľ minulo 274 171,7 €.
Krajniak čerpá prostriedky na kampaň z vlastných zdrojov (74 600 € aj s manželkou – 26 %), 134 900 € (47,1 %) dostal od svojho straníckeho šéfa Borisa Kollára, 35 000 € (12,2 %) od strany a 42 000 € (14,7 %) od väčších darcov, medzi ktorými sú aj poslanci Sme rodina.
Kampaň Mariána Kotlebu je ako jediná financovaná výlučne cez tretiu stranu (jeho domovskú ĽSNS) a výlučne cez stranícke peniaze. Výnimočné je aj to, že ťažisko jeho výdavkov je v minulom roku, kedy zatiaľ minul viac ako dvakrát viac ako tento rok. Kotleba zatiaľ v kampani disponoval prostriedkami vo výške 77 959,48 €, z ktorých minul 76 285,25 €.
Financovanie kampane Bélu Bugára sa podobne ako Krajniakova kampaň opiera o vlastný účet kandidáta a účet tretej strany (Most-Híd). Okrem toho sa ako tretia strana registroval minister životného prostredia za most Lászlo Sólymos. Spolu mal takto Bugár dokopy k dispozícii až 467 000 €, čo je po Mistríkovi a Čaputovej najviac.
Bugár zatiaľ z týchto prostriedkov minul 336 476,35 € (72,1 %). Bugárové kampaňové financie pochádzajú vo výške 50 000 € (10,7 %) z vlastného vrecka, 60 000 € (12,8 %) od strany a 357 000 € (76,5 %) od veľkých darcov, medzi ktorými dominujú ľudia blízki Mostu ako minister Lázslo Sólymos (55 000 €), poslanec Elemér Jakab (50 000 €), stranícky manažér Ladislav Németh (50 000 €) či minister Arpád Ersek (15 000 €).
Mikloško, Chmelár, Zábojník
Kampaň Františka Mikloška dosiaľ disponovala sumou 54 296,78 €, z ktorej bolo minutých 29 910,66 € (55,1 %). Mikloško dostal 45 000 € (82,9 %) od väčších darcov, medzi ktorými je aj podnikateľ Pavol Faktor (11 000 €) či exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (5 000 €), a 9 296,78 € (17,1 %) od drobných darcov.
O niečo skromnejšia kampaň Eduarda Chmelára je výnimočná tým, že sa v najväčšej miere, z tých kandidátov, ktorí vedú akú-takú relevantnú kampaň, opiera o príspevky drobných darcov, a to od jej začiatku.
Chmelár zatiaľ disponoval prostriedakmi vo výške 31 484,78 €, z ktorých minul 26 447,26 € (84 %). Okrem 5 000 € (15,9 %) od Blažeja Číža je Chmelárova kampaň financovaná z príspevkov drobných darcov, teda až do takmer 85-percentnej miery.
Kampaň Juraja Zábojníka celkovo disponovala 58 205,78 €, z ktorých bolo minutých 57 012,27 €. Zábojník do kampane investoval až 52 100 € (89,5 %) z vlastných zdrojov, čo je viac percent ako u Mistríka. Zvyšok doložili väčší (5 000 €, 8,6 %) a drobní darcovia (1 105,78 €, 1,9 %).
Švec, Daňo, Zuzula a Tauchmannová
Kampaň šéfa Slovenského hnutia obrody Róberta Šveca mala zatiaľ k dispozícii 572 € od drobných darcov, z ktorých sa minulo 156,1 €.
Svojský aktivista a novinár Martin Daňo od drobných darcov vyzbieral 108,61 €, ale výdavky vo výške 6,39 € mal zatiaľ iba za vedenie a zverejňovanie účtu.
Ivan Zuzula, ktorý vedie to, čo zostalo po Procházkovej Sieti, disponoval sumou 10 708 €, z ktorých minul 4 094,49 €. 2 000 € si Zuzula prispel sám, 5 000 € dostal od strany a zvyšok od drobných darcov.
Bohumila Tauchmannová mala zatiaľ v kampani 13 000 €, z ktorých minula 12 586,32 €. Na kampaň si sama prispela sumou 8 400 €, 4 000 € získala od väčšieho darcu, ktorým je jej dcéra, a zvyšok od menších darcov (malý zostatok jej na účte ostal ešte z roku 2017).
Občania, voliči
Realita súčasnej demokratickej súťaže na Slovensku je taká, že až na vzácne výnimky sa v politike nedá uspieť bez dostatočného finančného zázemia. Potvrdzujú to aj údaje o financovaní kampaní kandidátov v blížiacich sa prezidentských voľbách. Každý z „prieskumových“ favoritov do kampane investoval státisíce eur.
Takýto stav nemožno vnímať pozitívne, keďže súboj programov, hodnôt a vízii je ušliapaný drahými marketingovými kampaňami, nekonečne vyskakujúcimi reklamnými spotmi na sociálnych sieťach či bilbordovými výstavami pozdĺž ciest. Vysokoškolský pedagóg a teoretik práva Branislav Fábry v tejto súvislosti trpko glosuje, že „demokracia sa v 21. storočí zmenila na vládu peňazí, občas improvizovanú voľbami…“
Je to však realita, ktorá nezmizne len preto, že sa nám nepáči. Avšak práve preto nesmieme pri rozhodovaní vo voľbách zabudnúť na princíp follow the money, teda sleduj peniaze. Je totiž prirodzené a logické, že politickí investori sledujú svoje, zištné či ideologické, záujmy. A na to treba vždy pamätať.
Údaje v tomto článku zodpovedajú stavu k ránu 5. marca 2019.