Odstúpenie Mistríka v prospech Čaputovej – vopred pripravený scenár?

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 – 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi. Išlo by o ojedinelý a pomerne kontroverzný ťah v slovenskej politike.

Kampane spolu za viac ako milión

Kampane Róberta Mistríka a Zuzany Čaputovej pravdepodobne patria aj každá samostatne k najdrahším v histórii Slovenska. Róbert Mistrík minul vrátane registrovaných tretích strán takmer 713-tisíc eur a Zuzana Čaputová minula k dnešnému dňu vyše 516-tisíc eur.

Spolu sa tak na kampane minulo až okolo 1 230 000 €. Rozhodujúca časť týchto peňazí pochádzala od politických strán alebo bohatých podnikateľov (vrátane Mistríka samotného).

Podobnosť kandidátov – zdanlivá aj skutočná

Od začiatku oslovovali Róbert Mistrík aj Zuzana Čaputová spoločného voliča. Obaja sa profilovali ako kandidáti s atraktívnym osobným príbehom, neskompromitovaní, orientovaní na Európsku úniu a NATO.

Rozdiely medzi nimi boli skôr kozmetické: obaja sa vyslovili za registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, Mistrík ale adopcie vylúčil, zatiaľ čo Čaputová si ich predstaviť vie. Obaja sa v diskusii pre SME vyslovili za dekriminalizáciu drog pre spotrebiteľov, pričom Mistrík bol mierne rezervovanejší.

V zásadných otázkach ako zahraničná politika, postoj k multikulturalizmu či migrácii sa rozdiely medzi kandidátmi neprejavovali. Rozpory nemali ani v otázkach ekológie, boja proti korupcii či požiadavkách na transparentné vládnutie.

Na druhej strane, keďže Mistrík je jedným zo zakladateľov SaS, patriacej k najpravicovejším stranám na Slovensku, a Čaputová podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, ktoré sa kloní k ľavicovým riešeniam, v oblasti ekonomiky či sociálneho zabezpečenia museli medzi kandidátmi byť rozdiely. V diskusiách sa však veľmi neprejavovali.

Celkovo možno povedať, že Mistrík oslovoval skôr o niečo konzervatívnejších a pravicovejších voličov, pre ktorých by Čaputová sama o sebe bola nevhodným kandidátom pre jej značne liberálne postoje a príklon Progresívneho Slovenska k ľavici.

Prepojenia sponzorov

O financovaní kampaní prezidentských kandidátov sme informovali podrobne v našej analýze. Zaujímavé je, že medzi sponzormi Mistríka a Čaputovej sa objavili prepojenia. Mistrík získal 80 000 € od výkonného riaditeľa a zároveň jedného z majiteľov Esetu Richarda Marka s manželkou.

Zuzana Čaputová takmer 180 000 € dostala od svojej strany Progresívne Slovensko, a 5 000 € jej dal spolumajiteľ Esetu Anton Zajac. Jedným z najväčších donorov strany PS je práve Anton Zajac, daroval jej 72 000 €.

Do financovania kampaní oboch kandidátov – ktorí by si teoreticky mali konkurovať – sa nemalými sumami zapojili spolumajitelia Esetu.

Zaujímavá je aj skutočnosť, že Transparency International Slovensko pri hodnotení transparentnosti kampaní prezidentských kandidátov udelila najlepšie skóre za kampaň Zuzane Čaputovej a hneď druhý bol Róbert Mistrík.

Transparency International Slovensko má pritom finančné aj personálne prepojenia na ľudí blízkych Čaputovej, Progresívnemu Slovensku, ako aj Esetu. Niektoré z nich sme uviedli v našom článku.

Nekonfliktná kampaň

Keďže Čaputová a Mistrík oslovovali podobného voliča, logické by bolo, ak by sa o neho snažili zápasiť v snahe zvýšiť šancu svojho volebného úspechu, ako to robia napr. Kotleba voči Harabinovi alebo Harabin voči Šefčovičovi.

Opak bol však pravdou. Napr. v diskusii v TA3 uviedli, že sa považujú skôr za spolukandidátov ako súperov. Podobné „duely“ sa odohrali aj pre denník SME v kníhkupectve Martinus, ešte v máji 2018 sa konala diskusia Denníka N pod názvom „Kto bude nový Kiska“, kde vystupovali Čaputová, Mistrík a vtedy skloňovaný možný kandidát KDH Maroš Čaučík, ktorý nakoniec nekandidoval.

Čaputová a Mistrík boli aj jedinými hosťami relácie Na telo na Markíze (kde pôvodne mal byť aj Šefčovič, ale ospravedlnil sa kvôli chorobe).

Ak porovnáme diskusie Mistríka a Čaputovej s diskusiami iných kandidátov, môžeme zhodnotiť, že tam nedochádzalo k reálnej polemike a pôsobili skôr ako tandem, než ako konkurenti.

Matovič sprostredkuje dohodu „demokratických kandidátov“

Spoločný postup oboch kandidátov sa nakoniec prejavil dohodou, ktorá sa podľa zverejnených informácií uskutočnila 22. januára na obede s Igorom Matovičom a predstaviteľmi OĽaNO.

Čaputová a Mistrík sa dohodli, že ten preferenčne slabší z nich sa vzdá v prospech toho druhého už pred prvým kolom. Mistrík k tomu uviedol:

„Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra. Dohodli sme sa, že budeme konať zodpovedne a to, kto koho podporí, závisí od preferencií.“

Dohodu však jednotliví kandidáti interpretovali rozdielne. Čaputová sa napríklad ešte 13. februára, kedy stále v prieskumoch viedol Mistrík (ale Čaputová už začala stúpať), vyjadrila, že sa neplánuje vzdať, pretože jej preferencie rastú. Bola by ochotná rokovať o odstúpení, keby reálne hrozilo druhé kolo medzi Šefčovičom a Harabinom.

Poznamenala však, že pokiaľ bude jej podpora naďalej stúpať (čo sa aj udialo), nebude Mistríka vyzývať na vzdanie sa.

Pokiaľ by Mistríkovi záležalo na tom, byť zvolený za prezidenta, mohol vyzývať Čaputovú, aby sa vzdala, keďže od dohody uplynuli už viac ako 3 týždne a stále bol preferenčne silnejší.

Mohol poukázať aj na jej kontroverznú interpretáciu dohody. Z prieskumu Focusu z tohto obdobia zároveň vyplývalo, že Mistrík by Šefčoviča v druhom kole tesne porazil, ale Čaputová nie.

Mistrík odstúpil, aj keď nemusel

Mistrík sa z týchto skutočností nesnažil veľmi vyťažiť. Práve naopak: akonáhle sa objavili prvé prieskumy, kde Čaputová predbehla Mistríka, Mistrík okamžite odstúpil. Prvý prieskum, kde Čaputová predbehla Mistríka, bol medializovaný 25. februára. Hneď ďalší deň Mistrík odstúpil v prospech Čaputovej. Napriek tomu, že podľa jej vlastných slov spred pár dní by ona na jeho odstúpení netrvala, keďže jej preferencie rástli.

Skutočne, keď sa pozrieme na to, čo hovorili prieskumy, na Mistríkovo odstúpenie nebol logický dôvod.

V čase odstúpenia Mistríka bola situácia taká, že podľa posledných prieskumov: MVK (13.-19. februára) mali Čaputová s Mistríkom spolu 33,6 % (Čaputová 19,4 %, Mistrík 14,2 %), podľa prieskumu MEDIAN pre RTVS dokonca 38,5 % (Čaputová 23,5 %, Mistrík 15 %). Harabin, kvôli ktorému sa títo kandidáti dohodli na odstúpení v prospech silnejšieho, mal v prieskume MVK 8,3 %, MEDIANu 10,5 %.

Teda aj keby sa v prvom kole hlasy pre Čaputovú s Mistríkom rozdelili presne na polovicu, Harabin ich podľa týchto prieskumov nemal šancu preskočiť.

V čase uzavretia dohody medzi Mistríkom a Čaputovou, teda koncom januára 2019, prieskumy hovorili podobnou rečou.

Ak si navyše pozrieme všetky prieskumy AKO a Focus (dostupné na internete) od septembra 2018, vyplýva z nich, že:

  • Harabin ani raz nepredbehol Šefčoviča
  • Harabin ani raz nepredbehol Mistríka
  • Harabin ani raz nepredbehol Čaputovú, odkedy začala začiatkom februára stúpať
  • Harabin bol vždy umiestnený na treťom alebo nižšom mieste (okrem jedného prieskumu AKO z decembra 2018, kedy ešte nekandidoval Šefčovič)
  • Podľa posledných prieskumov by Harabin musel predbehnúť aspoň dvoch z troch preferenčne silnejších kandidátov
  • Zároveň, Kotleba nikdy nepredbehol ani len Harabina

Podľa všetkých renomovaných prieskumov teda šanca, že by sa do druhého kola dostal „kandidát extrému“ bola prakticky nulová. Odstúpenie Mistríka, naopak, znamenalo, že do druhého kola sa dostane prakticky s istotou buď kandidát Smeru alebo „kandidát extrému“.

Do úvahy prichádzala ešte situácia, že by Kotleba alebo Harabin odstúpili. Harabin podľa zverejnených informácií o odstúpení nikdy neuvažoval. Kotleba avizoval, že neodstúpi v prospech iného kandidáta a podľa informácií Romana Michelka to vyzerá, že sa neplánuje vzdať vôbec. V prípade, že by aj Kotleba odstúpil, mohli Čaputová a Mistrík túto situáciu riešiť operatívne.

Možno veriť prieskumom?

Je tu však ešte iná interpretácia. A síce možnosť, že neboli zverejnené všetky prieskumy a tie, ktoré si volebné tímy dali vypracovať, ukazovali trochu iný obraz ako tie medializované. Možno podľa ich výsledkov bola potreba Mistríkovho odstúpenia oveľa naliehavejšia.

Pochopiteľne, nevieme povedať, ako to je naozaj, pretože údaje o tom nie sú verejne dostupné.

Po Mistríkovom odstúpení boli rýchlo vykonané posledné prieskumy pred moratóriom zverejňovania prieskumov a ukázal sa v nich raketový nárast Čaputovej. V prieskume Focusu vyskočila na 44,8 % a v prieskume AKO až na „zázračných“ 52,9 %. Druhý bol Šefčovič s 22,1 % (Focus), resp. 16,7 % (AKO).

Na základe týchto čísiel sa začalo špekulovať o možnom víťazstve Čaputovej už v prvom kole.

Čo je však zaujímavé, Vladimír Palko zverejnil 1. marca na Facebooku takýto status:

„Vzdávacia stratégia médií nekončí ani, keď má Čaputová podľa AKO vyše 50%. Médiá volajú Mikloškovi, či sa vzdá. Ale najzaujímavejšie je, že jeden denník volá ľuďom, čo Mikloška verejne podporili, že či na podpore trvajú. Začína to byť dosť husté. Tí ľudia fakt nemajú radi slobodné voľby.“

Ak teda Čaputová vedie podľa prieskumov renomovaných agentúr o 20 – 30 % len v prvom kole, prečo sú tak dôležité 3 % Františka Mikloška?

Je otázne, do akej miery sa môžeme spoliehať na prieskumy verejnej mienky pred voľbami. Ak sa totiž pozrieme na históriu volebných prieskumov, zistíme, že opakovane zlyhali v predpovedaní dôležitých udalostí.

Prieskumy v minulosti opakovane zlyhali

Dobrým príkladom sú parlamentné voľby v roku 2016. Ak si opäť pozrieme zverejnené prieskumy, Focus niekoľko mesiacov pred voľbami, aj v poslednom predvolebnom prieskume z februára 2016, meral ĽSNS preferencie na úrovni okolo 2 %, zatiaľ čo Sieť vyskakovala na 13 – 14 %. Reálny volebný výsledok ĽSNS predstavoval 8 % a Siete 5,6 %.

Focus teda opakovane a konzistentne nameral ĽSNS preferencie približne štvrtinové a Sieti takmer trojnásobné. Navyše sa núka ešte aj otázka, koľko by ĽSNS vo voľbách dostala skutočne, pokiaľ by voliči nezvažovali veľké riziko prepadnutého hlasu.

Podobných zlyhaní sa dopustili aj agentúry AKO, Median a Polis. Ani jedna z nich od novembra 2015 až do parlamentných volieb 2016 nenamerala preferencie pre ĽSNS nad 5 %. Hneď v prvých prieskumoch po voľbách však ĽSNS vyskočila na skutočných 8 %.

Prieskumné agentúry majú značný vplyv na verejnú mienku a mali by byť podrobené silnejšej verejnej kontrole

Nemôžeme povedať, či za nepresnými výsledkami prieskumov stojí zámerná manipulácia, nedostatočná metodológia alebo len veľmi nepravdepodobná náhoda. Rozhodne však platí, že prieskumy verejnú mienku nielen merajú, ale ju do veľkej miery aj tvoria.

Veľa voličov totiž volí nie podľa toho, ktorý kandidát či strana najviac napĺňajú ich požiadavky, či sú podľa nich najkvalitnejší, ale podľa toho, či je daná možnosť „zvoliteľná“.

Pokiaľ ide o strany, ktoré sa pohybujú okolo 5-percentného prahu zvoliteľnosti, môžu prieskumy značne prispieť k prekročeniu tejto hranice alebo, naopak, k „odstrašeniu“ voličov, ktorí si povedia, že nechcú riskovať „prepadnutý hlas“.

V európskych krajinách sa za posledné roky vlády neraz utvárali za podpory tesnej parlamentnej väčšiny, tak sa to stalo napr. aj na Slovensku v roku 2010. V istých podmienkach teda prieskumy môžu byť aj jazýčkom na váhach ohľadom toho, aká vláda vznikne.

Z tohto dôvodu by mali prieskumné agentúry podliehať oveľa prísnejšej verejnej kontrole, ako je tomu v súčasnosti.

Médiá by sa mali pýtať celkom legitímne otázky: žiadať vysvetlenia zjavne chybných predpovedí alebo veľkých rozdielov medzi výsledkami rôznych prieskumov vykonaných v tom istom čase, pýtať sa, či sú agentúry ochotné zverejniť všetky svoje dáta, či umožnia nezávislý audit ľuďom z volebných tímov jednotlivých kandidátov a pod.

Ide o legitímne a dôležité otázky v rámci transparencie a toho, aby si voliči mohli vytvoriť kvalifikovaný a informovaný názor. Podobné otázky však médiá hlavného prúdu takmer nikdy nekladú, prípadne sa nechajú ľahko odbiť vyjadrením, ktoré by im napr. pri vládnom škandále vôbec nestačilo.

Výhody „spoločnej“ kampane

Skutočnosť, že Čaputová a Mistrík viedli kampaň „spoločne“, mala niekoľko výhod: viac mediálneho priestoru, dvojnásobný zákonný limit výdavkov na kampaň (ktorý však tak či tak obchádzajú cez tzv. tretie strany), ale vo veľkej miere aj oslovenie širšieho spektra voličov.

Mistrík totiž oslovil aj konzervatívnejších a pravicovejších voličov, pre ktorých by bola Čaputová pôvodne len ťažko voliteľná pre jej príklon k značne liberálnym postojom a ľavicovým tendenciám PS. Avšak po tom, čo sa títo voliči už rozhodli pre Mistríka, ktorý sa potom vzdal v prospech Čaputovej, majú väčšiu tendenciu ju voliť.

Čo z toho mal Mistrík?

Robert Mistrík mal suverénne najdrahšiu kampaň spomedzi všetkých kandidátov – minul na ňu takmer 713 000 eur, z toho viac ako 472 650 eur z vlastného (a manželkinho) vrecka. Za tieto peniaze mohol slušne žiť až do konca života, aj keby nezarobil už ani cent.

Podľa majetkového priznania by na takúto sumu musel pracovať zhruba 8 rokov, ak by nemal vôbec žiadne výdavky (ak počítame priemerný príjem bez roku 2018, kedy Mistríkovi príjem stúpol o viac ako milión eur – zrejme si na osobný účet preniesol peniaze z firmy za účelom platenia kampane).

Takúto sumu Mistrík minul za trištvrte roka prezidentskej kampane a následne odstúpil ešte pred prvým kolom, hoci mal reálnu šancu postúpiť do druhého a pravdepodobnosť Harabina či Kotlebu v druhom kole podľa prieskumov bola prakticky nulová.

Mistrík sa vo volebných materiáloch prezentoval ako úspešný človek, ktorý vie využiť príležitosť, či už biznisovú alebo vedeckú. Núka sa otázka, či kandidatúra na prezidenta bola najpremárnenejším výdajom v jeho živote alebo či na revanš za svoje odstúpenie niečo dostal.

Núkajú sa pritom minimálne dve možnosti:

  1. Miesto v budúcej vláde alebo iná verejná funkcia, pokiaľ by sa do vlády dostalo Progresívne Slovensko alebo spriaznený politický subjekt.
  2. Preplatenie nákladov na kampaň alebo jej časti, napr. zo strany Esetu alebo iného spriazneného oligarchu.

Pokiaľ ide o druhú možnosť, mala by byť smerom k verejnosti transparentne komunikovaná, nakoľko Mistrík od začiatku deklaroval, že kampaň si bude platiť prevažne z vlastných zdrojov.

Podvod na voličoch?

Mistrík kandidoval s istým ideologickým profilom a silným finančným zázemím. Ako jeden zo zakladajúcich členov SaS na seba naviazal dosť veľký voličský potenciál pravicových voličov, čo sa aj prejavilo v prieskumoch.

Ďalší kandidáti, ktorí by mohli osloviť podobných voličov ako Mistrík, nakoniec kandidovať nešli, lebo sa spoliehali, že ich bude reprezentovať on.

Mistrík však odstúpil v prospech podpredsedníčky strany, ktorá inklinuje k výrazne ľavicovým riešeniam. Rozdiely medzi nimi boli hlavne v témach na tradičnej osi pravica – ľavica, hoci sa v diskusiách až tak neprejavili.

Mistrík tým svojich voličov obral o možnosť dať hlas súboru postojov, ktoré reprezentuje – noví kandidáti sa už vo februári 2019 registrovať nemohli. Vyzval ich podporiť kandidátku oveľa ľavicovejšieho razenia, čo mnohým nemuselo byť po chuti.

Navyše, odstúpil za okolností, kedy to nebolo potrebné ani logické a v situácii, o ktorej sa Čaputová vyjadrila, že jeho vzdanie sa nebude požadovať.

Voliči tak boli zrazu postavení pred falošnú dilemu: musím voliť smeráka, protisystémového kandidáta, ľavicovú liberálku, alebo mi podľa prieskumov prepadne hlas.

Naše otázky Mistríkovi

Samozrejme, zo zverejnených informácií nevieme naisto povedať, či sa s odstúpením vopred rátalo a či za to Mistrík niečo dostal. Aj keď ide o dôležité otázky, médiá hlavného prúdu sa ich nepýtajú.

Róberta Mistríka sme preto oslovili s týmito otázkami:

  1. Bola Vám v súvislosti s Vaším odstúpením v prospech Zuzany Čaputovej ponúknutá alebo prisľúbená verejná funkcia v prípade budúceho potenciálneho víťazstva Vám blízkych politických subjektov?
  2. Bolo Vám v súvislosti s Vaším odstúpením v prospech Zuzany Čaputovej ponúknuté alebo zrealizované preplatenie celej alebo časti nákladov za Vašu prezidentskú kampaň? Ak áno, kým a v akej miere?
  3. Prispela na Vašu kampaň firma Eset, resp. ňou zriadené subjekty alebo nadácie alebo jej majitelia, hoci aj nepriamo, formou objednania určitých zákaziek za výhodnú cenu, zľavami a pod.?
  4. Odkedy ste začali uvažovať o možnom odstúpení v prospech p. Čaputovej?
  5. Bola možnosť odstúpenia Vás alebo p. Čaputovej v prospech druhého kandidáta zvažovaná už skôr ako v januári 2019?

Zatiaľ sa nám nepodarilo získať odpoveď, keďže Róbert Mistrík bol oslovený len krátko pred zverejnením článku. Ak odpovie, jeho odpovede doplníme.

Záver

Na Slovensku je už bežné, že sa vo voľbách objaví kandidát, za ktorým stojí silná kampaň platená oligarchami, ako aj výrazná mediálna podpora.

Prvýkrát v dejinách Slovenska sme však boli svedkami toho, že boli postavení dvaja kandidáti profilujúci sa ako veľmi podobní, ktorých sponzori sa sčasti prekrývali a ktorí možno už v raných fázach kampaní počítali s tým, že vlastne kandidujú spoločne a ich hlasy sa zlejú.

Sami sa označovali za „spolukandidátov“, v kampani na seba neútočili, časť ich sponzorov bola prepojená a nakoniec sa dohodli, že jeden z nich sa vzdá v prospech druhého.

Mistrík nevyužil viaceré príležitosti, kde na úkor Čaputovej mohol ťažiť, kým preferenčne viedol, nevyzýval ju na odstúpenie, ale akonáhle sa objavili prvé prieskumy v prospech Čaputovej, on sám iniciatívne odstúpil, hoci ona podľa vlastného vyjadrenia na tom netrvala.

Mistríkovo odstúpenie v kontexte volebných prieskumov zároveň ukazuje, že k prieskumom pred voľbami treba pristupovať prinajmenšom opatrne. Ak by totiž zverejnené prieskumy mali byť dôveryhodné, pravdepodobnosť Harabina či Kotlebu v druhom kole bola takmer nulová a z tohto pohľadu nedáva zmysel, prečo by Mistrík mal odstúpiť.

Je tiež otázne, či takýto koordinovaný postup – pokiaľ obaja kandidáti už v raných fázach kampane reálne počítali s tým, že jeden z nich odstúpi – bol férový k voličom.

Nesie totiž znaky sociálneho inžinierstva – voľba voličov bola oklieštená zhora a zúžená na falošnú dilemu: smerák vs. protisystémový kandidát vs. ľavicová liberálka vs. podľa prieskumov nezvoliteľní kandidáti.

Pravicovo orientovaný volič, ktorý svoje nádeje vkladal do Mistríka, tak ostal bez pôvodne ponúkanej možnosti a tak krátko pred voľbami s tým už nemohol nič urobiť.

Ťažko povedať, ako zneli a ako sa menili zákulisné dohody v okolí Mistríka a Čaputovej. Podrobnejšou investigatívou a systematickým spovedaním oboch kandidátov by bolo možné získať nejaké bližšie informácie, ktoré by nám mohli ukázať veľa dôležitých poznatkov o zákulisí politiky. Žiaľ, média hlavného prúdu sa v rámci investigatívy nevenujú zďaleka všetkým kontroverziám rovnako.

Zdroj titulných fotografií: zuzanacaputova.sk, bystricoviny.sk

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore