Politiku sledujem dlhé roky a za ten čas viem jedno. Takmer všetci politici, nech do politiky idú s akokoľvek dobrou reputáciou, vyjdú z toho pošpinení. Tí šikovnejší zlodeji majú to šťastie, že o ich prešľapoch sa dozvedáme až po dlhých rokoch po tom, čo verejné funkcie opustili. Česť výnimkám.
V rámci politiky sa najpoctivejší politici koncentrujú v menších obciach. Najmä mnohí starostovia odvádzajú aspoň relatívne poctivú prácu.
V parlamente ide už trochu viac o súboj ideológií a ľudia majú možnosť sa rozhodnúť podľa ideologických preferencií, hoci tie sa väčšinou roztopia v koaličných kompromisoch a v tom, že sa ako členovia EÚ a NATO musíme vpratať do týchto politických mantinelov.
VÚC – politika bez kontroly
VÚC sú nenápadné v úzadí. Chýba im kontrola tak ako pri menších obciach. A zároveň nerozhodujú o ničom zásadnom.
Bez podpory záujmových skupín sa tam spravidla župani a neraz ani poslanci nedostanú, a tak sú mnohí im už vopred zaviazaní a musia splácať najmä im, nielen svojim voličom.
Voľby do VÚC sú viac súťažou záujmových skupín či jednotlivcov v pozadí a šikovného marketingu ako súťažou ideí či praktických riešení.
Preto je do veľkej miery jedno, kto tam bude, či modrí, či červení, nič zásadné sa nezmení.
Keď sa stal Marian Kotleba županom pre Banskobystrický kraj, potešil som sa. Nie preto, že bude presadzovať program, ktorý v serióznejšej podobe ani neexistoval, aj tak by kvôli zastupiteľstvu a ostatným zákonom nemal šancu nič meniť.
Potešil som sa preto, lebo ľudia sa budú môcť presvedčiť, že je naozaj jedno, kto tam bude, nielen červení či modrí, ale dokonca aj keď tam budú „tí najhorší hnedí fašisti“, je to pre ich každodenný život úplne bezpredmetné.
Raz sa opravujú jedny cesty, inokedy iné. Každý župan bude poukazovať na cesty, ktoré sa opravovali a jeho odporcovia budú poukazovať na cesty, na ktoré v danom období nevyšlo.
A pritom je jedno, aký župan tam je, a dokonca, či tam vôbec je. Cesty by sa opravovali tak či tak, stredné školy, nemocnice i zariadenia sociálnych služieb by fungovali, ako aj nefungovali, prakticky rovnako.
Takmer žiadny človek v kraji, okrem tých priamo na veciach zainteresovaných, nemal šancu pocítiť rozdiel. Aj napriek tomu veľa ľudí akýsi virtuálny rozdiel vždy pociťuje a vie ho dokonca aj bližšie popísať.
„Zlí fašisti“ na VÚC = politika pod kontrolou
Určite nie každý župan či poslanci zastupiteľstva prostredníctvom korupcie spôsobujú škody v rovnakom rozsahu. Objektívne porovnanie však nie je možné urobiť, keďže verejnosť sa dozvedá iba o zlomku (a to najčastejšie práve v čase kampane, kedy jedni sa snažia skompromitovať druhých) alebo až roky po tom. A ľudia tento rozsah vnímajú viac podľa toho, ako sú médiami konkrétne kauzy akcentované.
Je možné, že Marian Kotleba robil pri hospodárení najmenej zla. Od začiatku podliehal tvrdej kontrole verejnosti, všetkých väčších médií, orgánov činných v trestnom konaní, opozície v podobe celého zvyšku politického spektra. A o žiadnej relevantnej ekonomickej kauze sme sa doteraz nedozvedeli.
Takáto situácia by potom bola v prospech ľudí Banskobystrického kraja najpriaznivejšia.
Hlasuje sa proti, nie za
Väčšina voličov však hlasuje proti. V Bratislavskom kraji išli voliť ľudia, lebo nechceli Freša ani Ftáčnika. V Trnavskom kraji ľudí už nudil Mikuš atď. V Banskobystrickom kraji minule vyhral Kotleba, lebo ľudia chceli zmenu a v sobotu prehral preto, lebo ľudia chceli ďalšiu zmenu. Žiadna racionalita za tým nie je.
Politici nevedia zďaleka tak pritiahnuť ľudí k voľbách svojimi vznešenými plánmi, ale najmä tým, že sú ľuďom sprotivení tí druhí.
Voliči väčšinou preceňujú význam personálnych zmien v politických funkciách. Často si myslia, že ich hlasovaním sa výraznejšie zlepší ich život. Na Banskobystrickom kraji si budeme môcť nádherne demonštrovať, ako málo záleží na tom, či tam je župan „červený“, „hnedý“ alebo najnovšie „modrý“.