Infosecurity.sk často myslí a koná totalitaristicky

Boj proti dezinformáciám je v hlavnom prúde často prezentovaný ako súčasť boja za slobodu a demokraciu. Paradoxné však je, že aj významní aktéri boja proti dezinformáciám sa často demokraticky vôbec nesprávajú.

V tomto článku sa bližšie zameriame na portál Infosecurity.sk. O jeho kontroverzných praktikách sme už písali, pričom už vtedy sme poukazovali na isté paralely niektorých ich aktivít s tým, čo v minulosti robili totalitné režimy. Ak sa však na prejavy Infosecurity pozrieme v širšom kontexte, vieme u týchto „obrancov demokracie“ poukázať na viaceré prvky totalitného myslenia.

Charakteristiky totalitaristického myslenia

Totalitaristi sú v prvom rade presvedčení o úplnej a nespochybniteľnej pravdivosti vlastného názoru. Z toho vyplýva neschopnosť či neochota akceptovať odlišné názory. Diskusia je pre nich strata času.

Totalitaristi miesto diskusie voči iným názorom podnikajú agresívne výpady a zastrašujú protivníkov. Snažia sa ich taktiež kriminalizovať, na čo používajú veľmi všeobecné a vágne odôvodnenia, ktoré interpretujú veľmi účelovo. Neraz by sa rovnaké argumenty dali použiť voči totalitaristom samotným a ich spojencom, čo však nezohľadňujú.

Poďme sa pozrieť na to, ktoré z týchto charakteristík vykazuje činnosť Infosecurity.

Zastrašovanie a kriminalizácia oponentov

Infosecurity opakovane zverejnili identity administrátorov stránok, ktoré nekonali nič protiprávne. Spája ich však to, že pochádzajú z inej časti názorového spektra ako Infosecurity. Išlo napr. o stránky Tibora Gašpara, Štefana Harabina či Roberta Fica, pričom odhalenie adminov umožnila chyba Facebooku.

O prípade stránky Milujeme Rusko sme už písali. Aj tu Infosecurity odhalili identitu niektorých adminov (dvoch mladých chalanov). Následne v diskusii s inou anti-dezinformačnou stránkou uvádzali, že o nich zbierajú aj ďalšie informácie (z verejne dostupných zdrojov)

Aj keď to môže vyzerať ako drobnosť, ide o zásah do základného ľudského práva na súkromie. A v dnešnej spoločenskej atmosfére už mnoho ľudí svoje názory pod pravým menom radšej nekomunikuje. Alebo len veľmi opatrne. Vzhľadom na pravdepodobný vývoj môže vyjadrovanie „nepohodlných názorov“ znamenať čoraz väčšie riziko postihov v práci či škole (množstvo ďalších príkladov možno nájsť tu).

Ešte odstrašujúcejšie však vyznieva kriminalizácia ľudí s inými názormi. Vo facebookovom statuse, v ktorom píšu o obvinení Ľuboša Blahu, prejavujú zrejme cynickú škodoradosť, keď uvádzajú, že týmto prípadom sa budú „vďačne zaoberať ďalej. ❤️“. Vyslovene sa tešia z toho, že „sa zo spisu, skôr, či neskôr, dozvieme aj mená jeho adminov“.

V diskusiách sa chvália, že ich číta aj NAKA, inde zas, že s ich „materiálmi už pracujú orgány činné v trestnom konaní“.

Keď Kulturblog na Facebooku zdieľal článok o Infosecurity, Infosecurity reagovali s ironickými smajlíkmi „KULTURBLOG ZDIEĽA INFOSECURITY.SK 🥰 (AJ INFOSECURITY.SK ZDIEĽA KULTURBLOG - ORGÁNOM ČINNÝM V TRESTNOM KONANÍ 😉 )“. Ďalej uvádzajú: „Píšte deti a zdieľajte vaše obsahy, tak múdro a premyslene ako doteraz, no a my sa už postaráme, aby sa dostali do tých správnych rúk.“ Celý príspevok končia cynickým „OBJÍMAME 🥰“.

Čo spravil Kulturblog, že Infosecurity uverejnila tento príspevok? „Dovolil si“ zdieľať článok z nášho portálu, ktorý seriózne kritizuje Infosecurity a dokladuje, že šíria nepodloženú konšpiračnú teóriu. Miesto vecnej reakcie Infosecurity zastrašuje. Infosecurity neuvádza, za aké konkrétne príspevky Kulturblog „zdieľa orgánom činným v trestnom konaní“.

V „Monitoringu dezinfo scény“ uvádzajú niekoľko facebookových stránok, ktorých rétorika vraj „prekračuje hranice slobody prejavu“. Sú tam okrem iných Zem a vek, Hlavné správy, Ľuboš Blaha, Štefan Harabin, ale i Andrej Danko či Eduard Chmelár.

Aj keď neuvádzajú, ktoré konkrétne príspevky majú hranicu slobody prejavu prekračovať (ako je zvykom, svoje závažné obvinenia nijak neodôvodňujú), je zjavné, že drvivá väčšina, ak nie všetky z nich, neobsahujú nič zjavne protiprávne (inak by to príslušné orgány zrejme už dávno riešili).

Z toho ale logicky vyplýva, že Infosecurity chce značne obmedziť slobodu prejavu, čo by zrejme viedlo ku kriminalizácii úplne legitímnych prejavov v rámci verejnej diskusie.

S portálom blbec.online spolupracujú a píšu o ňom, že „je top“ (chválili ich aj v tomto komentári). Ide pritom o portál, ktorý vystupuje vulgárne, klamlivo nálepkuje a stránky s inými názormi označuje za terče či adminovi stránky, ktorú monitoruje, „blahoželá“ k výpovedi z práce.

Vágne, účelovo vykladané vysvetlenia na zásahy do práv

Aby totalitaristi svojim aktivitám dožičili zdanie legitimity, prichádzajú s aspoň formálnymi argumentmi. Typicky však ide o veľmi všeobecné a vágne vysvetlenia. Môže ísť napr. o prenasledovanie rôznych „domácich zradcov“ či „protištátnych živlov“.

Veľmi všeobecné nálepky totalitaristom dávajú voľnú ruku, proti komu ich použijú. Ich uplatňovanie, samozrejme, má od spravodlivosti a konzistencie veľmi ďaleko.

Podobnú logiku používa aj Infosecurity v „Monitoringu dezinfo scény 2019“. Uvádza rôzne „antisystémové naratívy“ ako napríklad korupcia a vplyv oligarchov, tradičné hodnoty v nebezpečí, anti-USA, anti-LGBTI.

V skutočnosti ide o úplne legitímne názory, pričom niektoré z nich sú podľa prieskumov (aj tu) zdieľané väčšinou obyvateľstva.

Tieto naratívy označujú Infosecurity priamo za „nebezpečné“ (z dlhodobého hľadiska), na čo podávajú aj isté „argumenty“. Aké? Napr. naratív korupcia a vplyv oligarchov údajne spochybňuje dôveru v inštitúcie či demokratické zriadenie. Naratív tradičné hodnoty v ohrození vraj spochybňuje toleranciu a rešpekt k inakosti či kultúru. A podobne.

Podobnou „logikou“ však možno za „nebezpečný“ označiť prakticky akýkoľvek názor. Dá sa dokonca použiť priamo proti Infosecurity. Je nebezpečné písať silno kriticky voči Rusku, lebo to môže viesť k vyhroteniu vzťahov a potenciálne až k vojne. Je nebezpečné brojiť proti „dezinformátorom“, lebo to môže viesť k totalite atď.

Pri dôslednom uplatňovaní by takáto „logika“ znemožnila akúkoľvek kritiku vlády či hlavnoprúdových inštitúcií, čo je vlastne podstata klasickej totality.

Dvojitý meter

V inom článku dôvodia, že je podľa nich namieste zasiahnuť do základného práva na súkromie, pokiaľ sa anonymná facebooková stránka napríklad „podieľa na polarizácii spoločnosti“, „erózii spoločenskej súdržnosti“, „šíri dezinformácie“ alebo „je dôvodne podozrivá z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku“.

„Polarizácia spoločnosti“ či „erózia spoločenskej súdržnosti“ sú zrejme súčasnou obdobou hesiel typu „republiku si rozvracať nedáme“.

Samozrejmosťou je úplne účelový výklad týchto vágnych princípov.

Na „polarizácii spoločnosti“ sa podieľa prakticky každá stránka, ktorá sa venuje politike. Cieľom „digitálneho vyšetrovania“ Infosecurity však doposiaľ vždy boli len tie stránky, ktoré šíria iné názory, ako zastáva Infosecurity.

Už vôbec skutočnosť, že v „polarizácii spoločnosti“ vidí Infosecurity problém, naznačuje, že majú problém s pluralitou. Každá slobodná spoločnosť je do istej miery polarizovaná, vďaka čomu je možná spoločenská diskusia, vývoj, ako aj kompromisy medzi skupinami s rôznymi názormi. Spoločnosť len s jedným „pólom“ znamená totalitu.

Anonymná stránka Zomri, ktorá opakovane hrubo vulgárne častuje rôznych ľudí, je dôvodne podozrivá z páchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ak nie priamo trestného činu ohovárania. Ide o jednu z najväčších slovenských stránok na Facebooku. Myslíte si však, že Infosecurity pátrajú po identite jej administrátorov? Mýlite sa.

Infosecurity radšej venuje pozornosť rádovo menším stránkam, ktoré ale majú iné názory ako Infosecurity. Zjavne im nejde o závažnosť zásahu do práv, ale zrejme skôr o to, aby oslabili stránky s inými názormi.

V skutočnosti Infosecurity dokonca priamo spolupracuje s viacerými subjektmi napĺňajúcimi znaky, ktoré u iných vidia ako problematické:

Samotné Infosecurity prijalo financovanie (v nešpecifikovanej výške) od Nadácie Pontis, konkrétne Fondu pre transparentné Slovensko, v ktorom väčšinu partnerov tvoria zahraničné korporácie.

Fabulovanie nepriateľa

Odstránenie iných názorov z verejného priestoru zväčša nie je ušľachtilý cieľ, ktorý by podporovala väčšina obyvateľstva. Totalitaristi sa preto často odvolávajú na údajné hrozby, aby svojim zásahom dodali legitimitu.

Problém je v tom, že dané hrozby obvykle nie sú dosť intenzívne, aby opodstatňovali také veľké obmedzenie slobôd, aké požadujú totalitaristi, prípadne vôbec neexistujú. Totalitaristi preto musia hrozby nafukovať alebo aj úplne vymýšľať.

Aj toto Infosecurity robí. Už spomínanú stránku Milujeme Rusko Infosecurity označila za šíriacu „sofistikovanú ruskú propagandu“ a tiež ako príklad „informačnej operácie Ruskej federácie“. V článku nie sú uvedené akékoľvek dôkazy o napojení administrátorov na ruskú vládu ani oligarchov.

O mladom politikovi Michalovi Bartekovi napísali, že „má blízko k ruskej propagande“ len preto, že sa v priateľskom duchu odfotil so zástupcom ruského vojenského atašé a sleduje okrem hlavnoprúdových aj čínske a ruské médiá. V prvej polovici článku píšu rozsiahlo o tom, ako si „cudzia moc buduje vzťahy s mladými ľuďmi“, čo „systematicky pretláča propaganda“. Že by to v prípade Barteka (či niekoho iného) tak bolo, v článku však nijak nedokladajú, hoci článok taký dojem vyvoláva.

Na Facebooku amerického veľvyslanectva možno tiež nájsť priateľskú fotku ministra obrany Jaroslava Naďa s americkým vojenským atašé. Tu však už Infosecurity nenapíše, že Naď „má blízko k americkej propagande“ alebo že sa spolčil s cudzou mocou.

Vo februári 2020 si na Facebooku vytvorilo stránku čínske veľvyslanectvo. Infosecurity na to reagovalo článkom s nadpisom „Čínske veľvyslanectvo na Slovensku začalo informačnú ofenzívu“. Vraj „[t]otalitný režim sa pokúša prejsť do informačnej ofenzívy aj u nás“, ide o „nebojovú vojenskú operáciu“, Čína „sa snaží na Slovensku napodobniť ruské metódy provokatívnej štátnej propagandy“.

Skutočnosť? Facebooková stránka čínskeho veľvyslanectva informuje o čínskej kultúre, technológiách, vzdelaní aj politike. Svoju krajinu prezentuje v pozitívnom svetle a tlmočí aj oficiálne stanoviská jej vlády, čo je úplne pochopiteľné. Čo iné by asi veľvyslanectvo malo robiť? Zhruba pol roka po založení má 535 fanúšikov.

Pre porovnanie, americké veľvyslanectvo na Slovensku má facebookovú stránku už od roku 2010 a má viac ako 24 000 fanúšikov. Venuje sa tomu, že svoju krajinu prezentuje v pozitívnom svetle, pričom prezentuje aj postoje, s ktorými nemusí každý súhlasiť (propagácia NATO, LGBT a pod.).

Americká ambasáda však tiež dlhodobo finančne podporuje politické mimovládky, z ktorých niektoré priamo brojili proti vládam, ktoré vzišli z legitímnych volieb, či presadzujú politiky, s ktorými väčšina Slovákov nesúhlasí. Číne zatiaľ nič také na Slovensku dokázané nebolo.

Záver

Infosecurity sú, samozrejme, súkromným portálom a majú právo písať, čo si myslia, štýlom, aký im je blízky. Hoci s nimi v mnohom nesúhlasíme, sme presvedčení, že ich aktivity by mali byť chránené slobodou prejavu.

Ak v niektorých prípadoch dochádza k neoprávneným zásahom do práv iných (súkromie, ochrana dobrého mena), mali by to posúdiť súdy, nie však, samozrejme, preto, aké politické názory majú autori Infosecurity.

Problémom však je, pokiaľ totalitaristické myslenie, aké v mnohom vykazuje Infosecurity, začne prenikať do verejnej moci. Tu sa už treba mať na pozore.

Prepojenia Infosecurity na novú vládnu moc sú pritom zjavné. Súčasný minister obrany Jaroslav Naď aj jeho štátny tajomník Marián Majer sú obaja zakladateľmi a bývalými riaditeľmi SSPI, čo je partner Infosecurity.

Iniciatíva DISI (ktorej súčasťou je aj Infosecurity) sa pochválila, že krátko po nástupe novej vlády sa zúčastnila „veľkého otvoreného stretnutia“ ohľadom boja s dezinformáciami s predstaviteľmi ministerstva zahraničia a obrany a ocenila smerovanie vlády v tejto veci.

V nedávnom rozhovore pre SME si Jaroslav Naď pochvaľoval, ako príkladne funguje spolupráca ministerstiev zahraničia, obrany a Slovenskej informačnej služby v oblasti hybridných hrozieb a napojení na „konšpiračné médiá“.

O potenciálne veľmi nepriaznivých vyhliadkach slobody prejavu na Slovensku sme už písali. Aj v tomto kontexte skutočnosť, že vysokí štátni predstavitelia majú blízko k iniciatívam typu Infosecurity, predstavuje ďalšie ohrozenie pre demokraciu na Slovensku. O to viac, že hlavnoprúdovým novinárom to akosi vôbec neprekáža.

Zdroj obrázku: Infosecurity.sk

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore