Skúmaniu politických aktivít mimovládnych organizácií sa venujem už dlhší čas. Rozhodol som sa preto spracovať na túto tému aj rigoróznu prácu. Zaoberám sa v nej hlavne otázkami politizácie mimovládneho sektora (rozoberám pritom rôzne ideológie), aktivitami politických mimovládok, ich možnou kategorizáciou a dopadom ich politizácie na občiansku spoločnosť. Ako menšinovú súčasť rigoróznej práce som plánoval spracovať prieskum volebných preferencií ľudí pracujúcich pre rôzne politické mimovládky. Dotazník som rozposlal 39 organizáciám niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami 2020. Zatiaľ čo niektoré politické mimovládky ma slušne odmietli, zástupca VIA IURIS prieskum označil za „nebezpečný“ a vyzval ostatné oslovené organizácie, aby sa ho nezúčastnili.
Prieskum
Podstata prieskumu bola jednoduchá: zistiť, aké strany sa chystajú voliť ľudia pracujúci pre politické mimovládky. V mojej rigoróznej práci sa zaoberám oveľa širším diapazónom problematík, avšak poznatky o volebných preferenciách ľudí, ktorí pre politické mimovládky pracujú, by mohli byť v mnohom prínosné:
- Pomohli by vytvoriť klasifikáciu politických mimovládnych organizácií.
- Priniesli by ďalšie poznatky ohľadom údajne nestraníckých predvolebných kampaní politických mimovládok. Pavol Demeš už minulý rok avizoval, že mimovládny sektor pripravuje „nestranícku“ politickú kampaň pred voľbami 2020. Pokiaľ by sa však napr. ukázalo, že volebné preferencie zúčastnených mimovládok by boli jednofarebne proopozičné, bolo by otázne, či je takáto kampaň naozaj nestranícka.
Mailom som oslovil 39 politických mimovládok s rôznym ideologickým pozadím: konzervatívne, liberálne, kresťanské, národne orientované atď.
Online dotazník spočíval len z 2 otázok: akú stranu budete voliť v parlamentných voľbách 2020 a v akej organizácii pracujete. Bol plne anonymný, nezbieral som ani demografické údaje, aby sa respondenti nedali určiť ani nepriamo. Jeho vyplnenie by zabralo max. 1 minútu.
Nižšie sumarizujem reakcie oslovených mimovládok, resp. ich predstaviteľov a sympatizantov.
Reakcia 1: ignorácia
Drvivá väčšina subjektov (všetkých ideológií) dotazník ignorovala. Aj keď som ho špecificky pripravil tak, aby bol čo najkratší, najjednoduchší a plne anonymný, chápem, že mimovládne organizácie majú väčšinou práce cez hlavu, a tak nemôžu reagovať na všetky podnety.
Prvotná ignorácia by nebola až takým problémom, situácia by sa dala riešiť napr. dodatočným oslovením, telefonickou prosbou a pod. – pokiaľ by bola zo strany mimovládok ochota participovať.
Reakcia 2: slušné odmietnutie
Rýchlo reagovali Aliancia fair-play a Transparency International. Slušne mi napísali, že prieskumu sa nezúčastnia.
Z Aliancie Fair-play mi odpísali:
„Aliancia Fair-play je watchdogová organizácia, a tak sa snažíme napĺňať nielen zásadu byť nestranní, ale aj sa tak javiť. Nikdy sme sa nevyjadrovali k otázke koho voliť a ani sme neprezentovali naše volebné preferencie, a tak to aj zostane.“
Odpoveď Transparency International znela:
„Vzhľadom na povahu našej práce, ktorá je založená na nestrannom prístupe voči politickým stranám, si myslím, že by nebolo vhodné, aby sme dotazník vypĺňali ako súkromné osoby.
Dáta by mohli byť prevzaté a interpretované v nesprávnom kontexte.“
Aj keď s týmito názormi nie úplne súhlasím, chápem a rešpektujem ich a som rád, že mi tieto organizácie pohotovo a slušne odpovedali.
Reakcia 3: označenie prieskumu za „nebezpečný“
Citeľne iná bola však reakcia VIA IURIS. Na môj mail s dotazníkom nijak neodpovedala. Niekoľko dní po spustení prieskumu nám však jeden čitateľ poslal mail, ktorý mala VIA IURIS rozposlať ostatným mimovládnym organizáciám.
Uvádzam ho v plnosti (na fotografii mailu som pre lepšiu čitateľnosť zúžil medzery medzi odsekmi):
Oslovil som VIA IURIS s tým, či môžu potvrdiť, že takýto mail posielali a či moje výstupy považujú za dezinformačné a ak áno, tak ktoré a prečo. VIA IURIS neodpovedala.
Mail však pokladám za pravý na základe dvoch skutočností: koloval aj po facebookových skupinách (uvádzam nižšie); jeho súčasťou bol aj mail, ktorým som oslovil mimovládky, teda musel pôvodne pochádzať od jednej z oslovených organizácií.
Reakcie sympatizantov mimovládok: nálepkovanie, uvádzanie falošných odpovedí a osočovanie autora prieskumu
Tento mail začal kolovať aj po sociálnych sieťach v rôznych skupinách sympatizantov mimovládok. Zdá sa, že jeho odosielateľom (nevedno, či prvým) bola aj Nadácia Milana Šimečku, keďže v jednej skupine bol mail nazdieľaný v znení, kde bola jeho súčasťou aj správa, ktorú som poslal NMŠ.
Na základe mailu sa začali aktivizovať ľudia „zdola“, ktorí sympatizujú s politickými mimovládkami. Tu chcem zdôrazniť, že nejde o oficiálne postoje či aktivity oslovených politických mimovládok. Rozumiem tomu, že politické mimovládky nie sú zodpovedné za konanie svojich fanúšikov a možno by s ním ani nesúhlasili.
Napriek tomu tieto reakcie uvádzam, keďže ich základom je mail poslaný mimovládkami a zároveň zaujímavým spôsobom ilustrujú dvojité štandardy ľudí hlásiacich sa k táboru zdôrazňujúcemu slušnosť a kritické myslenie.
S podobným iracionálnym správaním – kedy je aj rozumný a slušne vyjadrený iný názor na isté otázky automaticky vnímaný ako čosi nekalé, konšpiračné a pod. –, sa stretávame pomerne často. V nedávnom článku sme písali, že k takémuto správaniu môžu prispievať aj rôzne pochybné „antidezinformačné“ iniciatívy, ktoré bez často argumentov nálepkujú predstaviteľov iných názorov a vecnú diskusiu odmietajú.
Reakcie pochádzajú od ľudí, ktorých profilové fotografie sa doslova hemžia heslami ako „Volím Čaputovú“, „Som za slušné Slovensku“, „Volím PS/Spolu“ „Stojím za Kiskom“ a pod.
Ako ukazujú ich verejne prístupné diskusie (tu a tu), bavili sa o tom, či nemá zmysel ma „nejako vytrolovat“. Jedným nápadom bolo „poslat [to] zomri a to bude mat data“. „super napad!!!“ reagoval ďalší a „aktivistka“ to ochotne vykonala. Iný diskutér bol toho názoru, že ma treba ignorovať: „Za mňa, žiadne žrádlo trollom.“
Ďalším „populárnym“ nápadom bolo poslať do dotazníka falošné odpovede, napr. „Dodo, uz som mu to vyplnil hned vcera. Napisal som, ze pracujem na Urade vlady a budem volit Socialistov.“
Prišli aj iné falošné odpovede a dve z nich obsahovali aj neprajné vyjadrenia voči autorovi výskumu, napr. „Kamo daj sa liečiť.“ či „DALIBOR, TY ZASRANY KLAMAR o.z.“.
Neviem, samozrejme, kto je ich autorom, ale predpokladám, že ide o vyššie uvedených diskutérov alebo im podobných.
A tu sú pozoruhodné 2 skutočnosti:
- títo diskutéri-aktivisti sa deklarovanými štandardmi slušnosti zjavne neriadia, pokiaľ majú byť slušní voči človeku, u ktorého predpokladajú odlišné názory,
- informácie z mailu prebrali a v diskusii reagovali bez kritického myslenia; keď sa v diskusii objavil niekto, kto sa pýtal „chcete povedat, ze ten clovek nema aspon kuska pravdy v tych jeho nazoroch?“, odpoveď bola, že nemám pravdu v ničom a som fašista; jedna diskutujúca dokonca suverénne uviedla, že „toto v skutocnosti nie je prieskum k praci“ – bez akýchkoľvek reálnych argumentov. Iný diskutér ma automaticky označil za „trolla“.
Záver
Politické mimovládky (či ich predstaviteľov) náš portál kontaktoval už viackrát. Často s otázkami, ktoré mohli vnímať ako nepríjemné. Väčšinou buď odpovedali slušne alebo neodpovedali.
Je pozitívne, že aj aspoň dve z oslovených mimovládok slušne, hoci odmietavo, odpovedali aj teraz.
Aj z VIA IURIS nám ešte pred niekoľkými mesiacmi slušne, hoci vyhýbavo, odpovedali pre účely iného článku.
Môj prieskum však teraz vo VIA IURIS označili za „nebezpečný“, oprávnenú kritiku v reláciách za „útoky“ a weby, na ktoré publikujem, za „dezinformačné“. Tieto nálepky nepodložili argumentmi, keď som sa ich na to pýtal.
Plne rešpektujem právo ktorejkoľvek organizácie alebo jednotlivca zúčastniť alebo nezúčastniť sa prieskumu. Taktiež vítam slušnú diskusiu medzi zástancami rôznych názorov. Považujem ju za veľmi dôležitý základ skutočného uplatnenia slobody a demokracie v praxi.
Reakcia zo strany VIA IURIS však, žiaľ, potvrdzuje to, na čo už dlhšie poukazujeme: že mnohí uznávaní predstavitelia hlavného prúdu reálne nerozlišujú medzi skutočne nepodloženými dezinformáciami a serióznou názorovou protiváhou. Nálepkujú aj racionálnu a podloženú kritiku, čo je však v rozpore s kritickým myslením a férovosťou, ku ktorej sa hlásia.
Zdroj obrázku: stránka VIA IURIS