O tom, že v jednom vreci, na ktoré dajú nálepku „klamlivý, podvodný či konšpiračný obsah,“ končia občas aj weby, ktorým nič z toho nebolo nikdy dokázané, sme už písali.
Možno to považovať za hrubé zneužitie pozície a neférový útok na projekty, ktoré sa vyznačujú obsahovou tvorbou, ktorá je iba inak hodnotovo a interpretačne ukotvená.
Naznačil som aj, že dôsledky takýchto počinov vytvárajú často veľa škody. Napr. v tom, že dané médiá bývajú ignorované pri snahe získať odpovede na svoje otázky, čo zhoršuje verejnú kontrolu politického diania. Ak sa politikov pýtajú nepríjemné otázky, tí ich môžu odignorovať a odôvodniť to tým, že nebudú legitimizovať pofidérne projekty.
Obeťou takejto svojvôle sa stal nielen náš web Hrot.info, ale aj Denník S.
Tým, že tieto médiá sú označkované ako konšpiračné, klamlivé či neseriózne, na sociálnych sieťach čelia osočovaniu či výsmechu zo strany diskutérov. A dochádza k nekritickému reprodukovaniu týchto neopodstatnených nálepiek.
Časť diskutérov sa pritom úplne vymyká z rámcov kritického myslenia: nechá sa ovplyvniť nálepkou, pričom nerieši obsah článku či argumenty, ktoré sú v ňom uvedené.
Okrem toho, že sa nevieme dovolať argumentov na podporu nálepky konšpiračného obsahu či opravy, je tu prítomná aj túžba časti politikov tvorcov konšpiračného obsahu kriminalizovať a dokonca trestať väzením.
Najnovšie sa napr. „liberálka“ Lucia Nicholsonová vyjadrila, že „[s] konšpirátormi, ktorí sa vydávajú za novinárov, a pritom zahlcujú internet dezinformáciami, hoaxami a hate speech, sa musíme vedieť vysporiadať. Ako s Vaským a s Daňom, napríklad.“
V tomto článku si na zopár príkladoch ukážeme, ako reprodukovanie dezinformačného osočovania vyzerá.
Minulý mesiac bývalý starosta Vajnor a neúspešný kandidát na primátora Bratislavy Ján Mrva zverejnil na svojom Facebooku odkaz na komentár Denníka S, ktorý referoval o výrokoch Róberta Bezáka spolu s ich komentovaním a interpretáciou.
Komentár Denníka S sa odvolával na zdroj týždenníka .týždeň, čiže každý si mohol v primárnejšom zdroji overiť, či sú dané vyjadrenia reprodukované korektne. O daných výrokoch referovala a polemizovala s nimi aj Eva Čobejová z denníka Postoj.
Zatiaľ čo z pôvodného názvu „Držte hubu a krok. Bezák navrhuje, aby kresťania kapitulovali“ bolo dosť jasné, že slová „Držte hubu a krok“ sú interpretáciou autorov komentára na Denníku S a nie citáciou Bezáka, Ján Mrva použil vo svojom príspevku takú formuláciu, že u niekoho mohol vyvolať dojem, že sú to slová samotného Bezáka:
„Ten p. Bezák nám kresťanom odkazuje , aby sme držali hubu a krok s dobou? To progresívne spoločenstvo okolo neho má zjavne ‘TOLERANTNÝ’ VPLYV na neho“
Odhliadnuc od toho v reakciách viacerí napádali Denník S ako nedôveryhodný zdroj či až „konšpiračný grc“.
Hoci Ján Mrva odkazoval aj na samotné video na stránke .týždňa, niektorí tomu skrátka neverili a popierali to. Pričom obeťou nebol .týždeň, ale Denník S.
Zapojil som sa do diskusie pod Mrvovým článkom a vyzval dotyčných, aby uviedli, na základe čoho považujú Denník S za pofidérny či konšpiračný, ale reakcie sa mi nedostalo.
Najbizarnejšiu reakciu pridal zrejme člen strany Spolu, ktorý svoje komentáre neskôr zmazal. Obsah spomínaného článku Denník S označil za konšpirácie vytvorené anonymnými autormi, hoci autori sú v článku podpísaní, a neskôr dodal, že si v Spolu fakty overujú. Prinajmenšom úsmevné.
Nám sa dejú podobné veci bežne. Napr. aj pri FB príspevku k článku, v ktorom sme skritizovali pofidérne hodnotenie projektu Konšpirátori.sk a opätovne sa ohradili voči zaradeniu na zoznam konšpirátorov, sa objavili aj takéto príspevky:
A je to v podstate pravidelné. Napr. aj niektoré reakcie pod našou platenou reklamou:
Podobne bizarné obvinenie vidíme aj pri inom článku, napr. tu:
Na osočovania tohto typu sa snažíme reagovať otázkami, aké konšpirácie šírime, aké nepravdivé fakty uvádzame ap. Odpoveď už spravidla neprichádza žiadna a zatiaľ neprišla ani žiadna relevantná odpoveď.
Keďže dotyční ľudia nevedia zdokladovať jediný príklad na demonštráciu svojho zovšeobecňujúceho a extrémne negatívneho hodnotenia, je odôvodnené sa domnievať, že minimálne u časti z nich tento ich ničím nepodložený názor nevznikol nimi nadobudnutou skúsenosťou, ale je výsledkom ohovárania a poškodzovania dobrého mena v rámci masovokomunikačných prostriedkov.
Hoci samotných príkladov v podobe osočujúcich komentárov nie je extrémne veľa, treba si uvedomiť, že prejav v podobe komentovania na sociálnych sieťach je iba špičkou ľadovca.
Na každý komentár pripadajú ďalší ľudia, ktorí dané vyjadrenie lajkujú a na každý prejavený komentár môžu pripadať desiatky až stovky ľudí s totožným presvedčením, ale iba pasívnym prizeraním sa.
Tragikomické je, že títo ľudia sa tým, že na označenia ako klamlivý, nepravdivý, hoaxový či košpiračný obsah nevedia uviesť jediný príklad na podporu daného obvinenia, nechali uviesť do vážneho omylu, kvôli čomu sa vo svojom prejave verejne strápňujú.
Pochybné a nezdôvodnené „antidezinformačné“ aktivity, akými sú napr. aj projekt Konšpirátori.sk či Blbec.online, tak nielenže svojich priaznivcov dezinformujú, ale aj z časti z nich, ktorí podľahli slepej viere v pofidérne, klamlivé a niekedy dokonca aj plne anonymné „autority“, vytvárajú aj aktívnych dezinformátorov s naivným presvedčením, že sú pred dezinformáciami chránení a svojou aktivitou chránia aj ostatných. Je to veľmi nedôstojné.
Iste nie všetky popísané reakcie sú výsledkom nezmyselných nálepiek. Ide o zložitejší problém a mnohé súvisí celkovo s propagandistickými naratívmi „antidezinformačných“ kampaní. Mnohé témy sú tak jednostranne uchopené, že ak ľudia vidia, že nejaké médium k tým témam pristupuje inak, prepoja si to s dezinformáciami.
Napr. o Sorosovi sa nehovorí, že je to kontroverzná postava, na ktorého aktivity môžu byť rôzne názory. Vysvetlí sa jednostranne, že je filantrop a spomenú sa nezmyselné konšpiračné teórie, ktoré ho vykresľujú ako príliš mocného a zákerného človeka. Ak niekto potom natrafí na obsah, kde sa na Sorosovi nevyzdvihuje filantropia, ale hovorí sa o odvrátenej strane tej „filantropie“, aj napriek faktografii sa obsah zaškatuľkuje ako konšpiračný.
To isté platí pre témy ako imigrácia, multikulturalizmus, agenda LGBTQ+ atď.
Ak to takto pôjde ďalej, boj proti dezinformáciám bude výraznejšie prehlbovať polarizáciu spoločnosti. Stále viac ľudí bude manipulatívnym „antidezinformačným“ výstupom slepo veriť a pre stále viac ľudí budú tieto „antidezinformačné“ kampane natoľko skompromitované, že aj seriózne výstupy antidezinformačných aktivít budú rovno negovať.
A pritom sa „antidezinformačné“ kampane tvária, že presne taký stav nechcú.
Zdroj úvodnej fotografie: Unsplash