Juraj Rizman (VIA IURIS) vs Rafael Rafaj (Inštitút národnej politiky). V čom majú pravdu a v čom zavádzajú?

: Emil Jankovič; 15. október 2018

V auguste 2018 publikoval bývalý poslanec SNS a terajší predseda Inštitútu národnej politiky v Extra plus článok Sorosove deti, kde poukázal na prepojenia niektorých mladých aktivistov na mimovládne organizácie financované zo zahraničia aj Sorosom. Juraj Rizman z VIA IURIS označil tento článok za „zavádzanie konšpiračných médií“ a reagoval blogom, kde rozoberal Rafajove tvrdenia. Dvaja muži, dve sady faktov, dve protichodné interpretácie. Kde je pravda?

Čo tvrdí Rafaj?

Rafael Rafaj tvrdí zhruba toto:

Juraj Šeliga, jeden z hlavných predstaviteľov protestov Za slušné Slovensko, je napojený na VIA IURIS („aktivizuje sa vo VIA IURIS“, vystupoval ako „právnik VIA IURIS“); v minulosti prechádzal formáciou v spolkoch ako John Jay Institute, Kolégium Antona Neuwirtha či Common Law Society, posledná menovaná spoločnosť dostala peniaze aj od Sorosa
VIA IURIS do veľkej miery poberala a poberá financie „od Sorosom kontrolovaných organizácií“ ako Nadácia otvorenej spoločnosti, CEE Trust, atď.
VIA IURIS sa zasadzuje aj za šírenie agendy LGBT a rodovej agendy
Krátko spomína aj Karolínu Farskú a jej napojenie na Slovenskú debatnú asociáciu

V čom oponuje Rizman?

Juraj Rizman oponuje:

Šeliga síce spolupracoval s VIA IURIS, ale len dva mesiace ako externý spolupracovník – Rafaj teda toto spojenie preháňa
Rafaj sa staval do role investigatívca, v skutočnosti však žiadnu investigatívu nerobil, lebo vychádzal len z verejne známych údajov
Rafaj uvádza niektoré čísla o financovaní VIA IURIS chybne a splietol sa aj v označení a uvedení kontroly nad niektorými subjektmi a finančnými tokmi
Rafaj hovorí o „konflikte vlády a mimovládok“, čo je však podľa Rizmana nezmysel; naopak, VIA IURIS spolupracuje s vládnou mocou a pomáha pri zlepšovaní legislatívy na Slovensku
Rafaj úplne preceňuje mieru, v akej VIA IURIS podporuje gender agendu; dokumenty, ktoré vydala NOS, Rafaj chybne spája s VIA IURIS

Kde je pravda?

Dostali sme sa do situácie, kde máme dve strany s protichodnými závermi. Obe strany sa pritom odvolávajú na konkrétne fakty, ktoré možno preveriť. Ide o ideálnu situáciu pre nacvičenie si kritického myslenia: oddelenia faktov od interpretácií a pokus o syntetickú interpretáciu.

Poďme bod po bode podľa Rizmanovej kritiky, keďže tá tvorí jablko sváru medzi obomi mužmi.

Bod 1: Šeligova väzba na VIA IURIS

Obe strany sa zhodujú na tom, že Šeliga spolupracoval s VIA IURIS. Rizman dodáva, že Šeliga ani VIA IURIS to nikdy netajili. Upresňuje však, že „Juraj Šeliga sa ako právnik podieľal na jednom jedinom projekte VIA IURIS (projekt sa venoval téme Ústavného súdu SR) a táto externá spolupráca trvala ,až‘ dva mesiace“. Rafaj teda nepresne píše, že Šeliga sa vo VIA IURIS „aktivizuje“.

Vo výročných správach VIA IURIS z posledných rokov sa externí spolupracovníci neuvádzajú (hoci v minulosti sa niekedy uvádzali). Meno Juraja Šeligu tak v nich nenájdeme. Predpokladám však, že Rizman hovorí pravdu, keďže nemá akýkoľvek dôvod v takejto konkrétnej veci hovoriť nepravdu.

Ide teraz o to, ako si takéto prepojenie vyložíme. Na jednej strane, ide len o krátkodobú a externú spoluprácu. Na druhej strane, v širšom zmysle tu ide o to, že na Slovensku dlhé roky funguje sústava na seba napojených mimovládnych organizácií, iniciatív a kampaní, pričom mného poberajú významnú časť zdrojov zo zahraničia.

Ide o živý systém, ktorý vytvára „podhubie“ v podobe spoločenskej klímy, vzdelávacích programov a podujatí, ocenení, komunity, ale aj mediálnej prítomnosti a tlaku a potom aj podporu (právnu, logistickú, morálnu) pre existujúce iniciatívy a aktivistov.

Z tohto prostredia následne „spontánne“ vzídu aktivisti, spravidla sa kloniaci k ideám globalizovanej liberálnej demokracie, multikulturalizmu a kritizujúci národnú (ale nie nadnárodnú) oligarchiu.

Typickým príkladom je práve Karolína Farská. Bola 2 roky vedúcou klubu Slovenskej debatnej asociácie, ktorá sa hlási k Sorosovmu konceptu otvorenej spoločnosti. Je celkom pochopiteľné, že sa následne aktivizuje v protestoch kritizujúcich korupciu lokálnych oligarchov a nie napr. v oblasti pronárodnej politiky, ktorá kritizuje korupciu nadnárodných oligarchií, čo je tiež legitímny svetonázor.

Svetonázor pronárodnej politiky ale nie je podporovaný zahraničnými peniazmi. Aj preto sú ľudia, ktorí by v ňom chceli byť aktívni znevýhodnení oproti tým, ktorí presadzujú víziu liberálnej, globalizovanej a multikultúrnej demokracie – otvorenej spoločnosti.

Pravdepodobne práve na túto súvislosť v širšom slova zmysle narážal Rafaj.

Rizman tiež trochu manipuluje, keď nepresne rozvíja Rafajove vyjadrenia: „v zmysle Rafajovej konšpiračnej logiky, by každý brigádnik, stážista, externý spolupracovník, či zamestnanec, ktorí sa za 25 rokov existencie VIA IURIS vyskytol v organizácii, mohol byť považovaný za agenta, ktorého riadi Soros z New Yorku“.

Rafaj však vo svojom článku nič nehovorí o agentoch, ani riadení z New Yorku, iba na prepojení aktivistov na zahraničné financie a Georga Sorosa. A že vzhľadom na tieto prepojenia budú mať títo aktivisti tendenciu obhajovať isté hodnoty. Ide o logiku, ktorá je bežná aj v mainstreamovej investigatívnej žurnalistike.

Bod 2: Rafaj nerobí investigatívu

Rizman neuznáva, že by Rafaj robil akúkoľvek investigatívu, keďže „analyzuje len údaje, ktoré sú dávno verejne dostupné“. Podľa Rizmana „neodhalil nič“. Tu len dodám, že dôležitou súčasťou investigatívy je aj spájanie verejne dostupných údajov.

Mnohé odhalenia korupčných káuz sa opierajú o zmluvy z Centrálneho registra zmlúv, prípadne prepojenia v Obchodnom registri či iných verejných registroch. To však neznamená, že nejde o investigatívu. Na druhej strane, Rafaj naozaj neuvádza nič zásadne nové.

Bod 3: Rafaj chybne uvádza niektoré čísla a subjekty

Rafaj uvádza, že VIA IURIS „prijíma dary od Sorosom kontrolovaných organizácií“ a menuje niektoré z nich. Dopúšťa sa chyby, že subjekty CEE Trust a Trust for Central and Eastern Europe menuje ako samostatné subjekty, pričom ide o ten istý subjekt, ktorý svoju činnosť ukončil v roku 2013.

Taktiež nie je presné, keď Rafaj označuje CEE Trust ako „Sorosom kontrolovaný“. Trust založilo okrem Open Society Institute päť ďalších subjektov (väčšina z nich je ovládaná americkými megakorporáciami, i keď nie priamo Sorosom, napr. Rockefeller Brothers Fund, C. S. Mott Foundation a pod.). Čo sa však týka šírenia a podpory ideí, významné rozdiely tu medzi nimi nevidieť. Všetky idú v línii Sorosom proklamovanej otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie.

Ani o Nórskom finančnom mechanizme sa nedá povedať, že je Sorosom kontrolovaný. Presnejšie povedané, v programovom období 2014 – 2021 je v rámci grantov EHP a Nórska vypísaných 10 programov v hodnote 95 582 000 eur. Iba 1 z 10 programov, v hodnote 9 000 000 eur spravuje konzorcium nadácií Ekopolis, Nadácia otvorenej spoločnosti a Karpatská nadácia.

Nie je tiež jasné, podľa akej metodiky Rafaj vypočítal podiel „sorosových“ financií na celkovom chode organizácie v tabuľkách v jeho článku. Pravdepodobne za „sorosovské“ ráta zdroje, ktoré nimi celkom nie sú.

Rizman správne poukazuje na všetky tieto nepresnosti.

Bod 4: Rafaj hovorí o konflikte vlády a mimovládok, žiadny konflikt však neexistuje

Je pravda, že VIA IURIS sa roky podieľa na spolupráci s vládnym sektorom. Ich odborné pripomienky pomohli skvalitniť text mnohých legislatívnych predpisov.

Na druhej strane to neznamená, že VIA IURIS a iné mimovládky nie sú politickí hráči. Naopak, celkom zjavne nimi sú. Iniciatíva Za slušné Slovensko má jasné politické ciele. Vymedzuje sa proti vládnej strane Smer-SD a ĽSNS, napr. v komunálnych voľbách odmietli podporiť kandidátov podporovaných týmito stranami. Jej tlak viedol k odstúpeniu ministra vnútra a premiéra. Vyznačuje sa tiež silnou kritikou vlády.

Táto iniciatíva je podporovaná 140 mimovládnymi organizáciami ako Nadácia otvorenej spoločnosti, Pontis, INEKO atď. Zaujímavé je, že v zozname podporujúcich organizácií chýba práve VIA IURIS. VIA IURIS je však súčasťou iniciatívy Chceme veriť, ktorá prekladá na vládu požiadavky na zvýšenie transparentnosti súdnictva a polície. Táto iniciatíva vznikla súbežne s protestmi Za slušné Slovensko a zvýšila tak tlak na vtedy ešte Ficovu vládu.

V minulosti mimovládky mobilizačnými kampaňami ovplyvnili výsledok volieb napr. v roku 1998. Sám Martin Šimečka na diskusii Zabudnuté Slovensko v Čadci 27. novembra 2017 konštatoval, že Mečiar bol porazený „aj vďaka Sorosovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi“, čo Rafaj cituje (video z diskusie, okolo 1:54:50).

Americký politológ David Reichhardt z Webster University o slovenských voľbách v roku 1998 napísal, že „Tretí sektor sa v konečnom dôsledku stal politickým hnutím, ktoré napokon pomohlo opozícii.“ Z tohto dôvodu prof. Dov Levin z univerzity Carnegie Mellon konštatoval, že v roku 1998 USA zasiahli do volieb na Slovensku.

Sám Fico sa vyjadril, že pred voľbami 2016 viac ako s opozíciou bojoval s mimovládnymi organizáciami. Aj keď toto tvrdenie je prehnané, je jasné, že mimovládky prispeli k volebnej mobilizácii opozície napr. podporou vtedajších protestov učiteľov krátko pred voľbami.

Aj keď ich rolu netreba preceňovať a vnímať zbytočne konšpiračne, je faktom, že mnohé mimovládne organizácie, ktoré získali veľký podiel financií z USA, celkom zjavne lobovali a lobujú (priamo či nepriamo) v prospech určitých politických subjektov. Posledné roky pomáhajú tlačiť proti vládam Smeru. To je evidentný konflikt mimovládok a vládnej moci.

Bod 5: gender agenda nie je dôležitou témou VIA IURIS

Rafaj uvádza, že „Progresívnosť spolku Via gender [sic] dokumentujú aj témy Sorosom podporovaných moderných mocenských ideológií v rámci ich Kaviarenského seminára.“ Následne uvádza záplavu názvov rôznych dokumentov, projektov a organizácií, pričom z kontextu má čitateľ dojem, že so všetkými je prepojená VIA IURIS, a preto sa aktívne podieľa na šírení gender agendy.

Je pravda, že Soros a ním podporované organizácie sa téme gender agendy aktívne venujú. Nadácia otvorenej spoločnosti prispela napr. k zriadeniu Centra rodových štúdií na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorému prispela v prvých troch rokoch existencie sumou 402 000 Sk. Pri založení centra stáli aktivistky z OZ Klub feministických filozofiek a OZ Aspekt, obe združenia boli financované NOS, len v rokoch 2001 – 2003 od nej obdržali dokopy 961 520 Sk. V roku 2014 ďalej NOS zafinancovala kontroverzný grant „Rodové scitlivovanie študentov a študentiek VŠ – budúcich pedagógov“ sumou 23 988 eur.

Rafaj hovorí o „Správe VIA IURIS o situácii LGBTI ľudí (2011 – 2014)“, pričom autorom príslušného dokumentu je Queer Leaders Forum (tiež financované Sorosom). VIA IURIS nie je autorom ani spoluautorom, iba je v dokumente citovaná jeho štúdia (správne uvádza Rizman).

Rafaj hovorí aj, že „v roku 2010 VIA IURIS pripravila právnu štúdiu o homofóbii a diskriminácii zo sexuálnych dôvodov.” Spoluautorom tejto štúdie je naozaj VIA IURIS, Rizman však dopĺňa, že VIA IURIS v rámci príslušného projektu vypracovala štúdie o právnom stave na Slovensku v rôznych oblastiach, nie špecificky o gender agende. Išlo zároveň o štúdiu vypracovanú na objednávku EÚ.

Keď sa pozeráme na súhrn činnosti VIA IURIS z ich záverečných správ, vidíme, že do hlavnej náplne činnosti patrí transparencia v súdnictve, podpora občianskeho aktivizmu (často v oblasti ochrany prírody) či odovzdávanie ocenení Biela vrana. Téma genderu tu rozhodne nezaznieva.

Rafaj teda preháňa, keď sa snaží vyvolať dojem, že VIA IURIS sa vo veľkom podieľa na šírení gender agendy.

Ostatné Rafajove tvrdenia

Zvyšné Rafajove tvrdenia Rizman nerozoberá, keďže sa priamo netýkajú VIA IURIS. Napojenie Karolíny Farskej na Slovenskú debatnú asociáciu je vec, ktorú nepopiera ani mainstream. Rafaj tiež uvádza, že Šeliga prešiel vzdelávaco-formačnými pobytmi v John Jay Institute, v Kolégiu Antona Neuwirtha, ako aj letnou školou Common Law Society, ktorá bola sčasti financovaná aj Sorosom. Tieto spolky podporujú nadaných študentov v rozvoji odborných a líderských kompetencií.

Ide o pravdivé informácie, ktoré však Rafaj dokresľuje minimálne polo-konšpiračnými tvrdeniami o tajomných elitných spolkoch: „Na každej významnej univerzite existuje spolok, kde sa v ústraní stretávajú vybraní študenti, praktizujúci aj magické rituály ,bratstva‘. Spolky budujú elitársky systém (...) Niet divu, že práve z takýchto spolkov vzišli mnohé významné osobnosti ovplyvňujúce chod štátov a dejín. A všetci začínali ako mladí aktivisti.“

Aj keď je pravda, že mnohé významné historické osobnosti boli členmi napr. slobodomurárskych lóží (George Washington, Theodore Roosevelt, Winston Churchill a ďalší), neviem o žiadnom komplexnom a dostatočne vedeckom spracovaní témy. Vzhľadom na kontext a neúplnosť informácií hodnotím Rafajovo vyjadrenie ako mystifikujúce.

Zhrnutie

Spor medzi Rizmanom a Rafajom je pekná ukážka toho, ako môžu dvaja inteligentní ľudia vychádzajúci v princípe z tých istých dát prispieť k opačnej interpretácii. Pekne tiež ukazuje silné a slabé stránky dvoch argumentačných táborov: jedného, ktorý poukazuje na prepojenie Sorosových mimovládok na politiku a druhého, ktorý to označuje za konšpiráciu.

Rafaj preceňuje isté súvislosti a niektoré podsúva tak, že nie je jasné, či ide o aktivity NOS alebo VIA IURIS. Dopúšťa sa aj niektorých skreslení v podobe dezinterpretovaných čísel alebo mylného označenia subjektov. O grantoch EEA hovorí ako o Sorosom kontrolovaných, avšak NOS spoluspravuje iba jeden z desiatich programov.

Rafaj preceňuje úlohu Sorosa, pričom slovenské mimovládky financujú aj iní americkí oligarchovia, ale aj domáci podnikatelia. Sčasti mystifikuje rečami o „elitných bratstvách“, pričom tu nie je známa žiadna väzba priamo na Šeligu, iných aktivistov či VIA IURIS.

Rafajových chýb sa pohotovo zmocňuje Rizman a vyhadzuje mu to na oči. Dáva si väčší pozor na fakty. Avšak to, že niektoré Rafajove fakty boli nepresné alebo priamo chybné, neznamená, že je nepravdivý celý jeho záver. Je logická falácia si myslieť, že kvôli niekoľkým chybám v argumentácii je hlavné tvrdenie nepravdivé.

Preto by Rizman mal adresovať aj súvislosti v širšom kontexte. A síce že vďaka zahraničným peniazom tu vznikla komunita, živý prepojený systém organizácií a iniciatív, ktoré šíria do spoločnosti určité hodnoty a postoje, či sa priamo vymedzujú podporou či nepodporou konkrétnych politických strán a politikov.

Tým, že túto skutočnosť obchádza, je aj jeho interpretácia jednostranná či až manipulatívna. Nemožno sa tváriť, že reči o Sorosovom, resp. americkom vplyve na slovenskú politiku sú konšpiračné a obchádzať tieto kľúčové súvislosti. Je síce pochopiteľné, že Rizman reagoval hlavne na Rafajove vyjadrenia týkajúce sa priamo VIA IURIS. Na druhej strane v tak dôležitom spore, akým je politický vplyv mimovládok, nemôže takúto kľúčovú súvislosť obchádzať.

Naše otázky pre Rafaela Rafaja a Juraja Rizmana a ich odpovede

Rafaelovi Rafajovi z Inštitútu národnej politiky sme poslali tieto otázky:

Uvádzate, že Juraj Šeliga sa „aktivizuje vo VIA IURIS“, ktoré je financované aj Nadáciou otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, na základe čoho vidíte súvislosť medzi iniciatívou Za slušné Slovensko a osobou p. Sorosa. Podľa vyjadrenia VIA IURIS však ich spolupráca s p. Šeligom bola iba externá, len na jednom projekte, trvala 2 mesiace a už je ukončená. Nemyslíte si, že súvislosť medzi Sorosom a osobou p. Šeligu nadhodnocujete?
Uvádzate, že CEE Trust, ako i nórske fondy sú „Sorosom kontrolované“. Realita je však taká, že CEE Trust (ktorý svoju aktivitu ukončil už v roku 2013) bol založený 6 subjektmi, z ktorých iba jeden tvorila Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo sa týka Nórskeho finančného mechanizmu, tento sa skladá z 10 programov a iba jeden z nich je spravovaný konzorciom mimovládnych organizácií, kde len jeden subjekt z troch je NOS. Nemyslíte si, že je nepresné hovoriť o týchto zdrojoch, že sú „Sorosom kontrolované“?
Podľa čoho počítate podiel „sorosovských“ financií v tabuľkách v článku?
Vo svojom článku uvádzate, že VIA IURIS prispieva k šireniu gender agendy, čo dokladuje aj Správa VIA IURIS o situácii LGBTI ľudí (2011 - 2014). Vydavateľom zmienenej správy je však Queer Leaders Forum, VIA IURIS nie je ani spoluautorom, uvedené je tam iba ako zdroj. Čo sa týka aktivít VIA IURIS, téma gender agendy tvorí úplne minimálnu zložku jeho pôsobenia, ako je zjavné aj z výročných správ. Gro činnosti VIA IURIS súvisí s transparenciou v súdnictve a podporou občianskeho aktivizmu, napr. v ochrane prírody. Nemyslíte si, že väzbu VIA IURIS s gender problematikou nadhodnocujete?
Uvádzate, že „Na každej významnej univerzite existuje spolok, kde sa v ústraní stretávajú vybraní študenti, praktizujúci aj magické rituály ,bratstva‘.“ Máte pre túto informáciu, konkrétne pre uskutočňovanie spomínaných rituálov, nejaký zdroj? Má nejaký súvis aj s Jurajom Šeligom?

Uvádzame odpoveď Rafaela Rafaja v plnom znení:

V súvislosti s vašimi otázkami mienim uverejniť celú, pôvodnú a ešte aj aktualizovanú verzie analýzy, keďže vydavateľ nás limitoval rozsahom 9 000 znakov, takže došlo k výraznej redukcii (z takmer 40 0000 znakov). V tejto súvislosti došlo, žiaľ, aj k niektorých chybám, mrzí nás najmä tá nedokončená tabuľka grantov – vypadol totiž jeden riadok práve so sorošovým podielom.

Jurajovi Rizmanovi z VIA IURIS sme poslali tieto otázky:

Správne poukazujete na faktografické chyby p. Rafaja. Na druhej strane, nevenujete pozornosť jeho kľúčovému tvrdeniu: že vďaka veľkým finančným sumám pritekajúcim na Slovensku hlavne z USA pravidelne už niekoľko desaťročí sa u nás etablovala sústava organizácií, osobností a komunít, ktorá je aktívna v médiách a spoločenskom živote. Poskytuje priamu či nepriamu podporu pre existujúce iniciatívy a aktivistov, ktorí sa nezriedka klonia k určitým politickým subjektom. Tým zasahujú do politiky. Považujete toto tvrdenie za „konšpiráciu“?
S ohľadom na predchádzajúcu otázku, považujete za správne, že zahraničné peniaze takto formujú politický vývoj na Slovensku? Bolo by v poriadku, ak by podobné subjekty financovali napr. podnikatelia z Ruskej federácie?
Uvádzate, že p. Rafaj nerobil žiadnu investigatívu, pretože vychádzal iba z verejne prístupných informácií. Súčasťou investigatívy je však aj spájanie súvislostí z údajov, ktoré sú verejne známe, napr. z Centrálneho registra zmlúv, Obchodných registrov, dokumentov ministerstiev a pod. Vďaka takejto investigatíve bolo odhalených veľa korupčných káuz; svojou povahou je však ekvivalentná tomu, čo robí p. Rafaj. Popierate, že hľadanie súvislostí medzi voľne dostupnými informáciami je tiež investigatívna práca?
Tvrdíte, že neexistuje žiadny konflikt vlády a mimovládok. Faktom však je, že až 140 mimovládnych organizácií (i keď nie VIA IURIS) podporuje iniciatívu Za slušné Slovensko, ktorá sa priamo vymedzuje proti strane Smer-SD, ako aj ĽSNS. V roku 1998 mimovládky podľa vyjadrenia M. Šimečku „aj vďaka Sorosovým peniazom (...) chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi“. Podľa Vášho názoru, pokiaľ mimovládne organizácie podporujú iniciatívy, ktoré priamo tlačia na vládu alebo mobilizujú voličov opozície, sa nedostávajú do konfliktu s vládnou mocou? Z vyjadrení bývalého premiéra Fica ste nevnímali konfliktný tón voči mimovládnym organizáciám (či už sú jeho obvinenia pravdivé alebo nie)?

Uvádzame odpovede Juraja Rizmana v plnom znení:

Áno, považujem. Skúsim to stručne vysvetliť:

A) Najprv by sme si mali vyjasniť čo máte na mysli, keď hovoríte o „veľkých finančných sumách pritekajúcich na Slovensko hlavne z USA“. To totiž možno platilo niekedy koncom 90-tych rokov, ale po našom vstupe do EÚ a NATO sa to zmenilo a posledných minimálne 15 rokov to už neplatí. Ak sa pozrieme na objem peňazí, ktoré sú slovenské mimovládne organizácie schopné získať zo zahraničia, tak zdroje z USA sú dlhodobo (10-15 rokov) neporovnateľne nižšie ako zdroje z EÚ a napr. Nórska, či Švajčiarska. Celkovo platí, že zahraničné zdroje sa na financovaní občianskeho sektoru v SR podieľajú cca 6-7% a väčšinu týchto zdrojov tvoria zdroje z EÚ, Nórska a Švajčiarska. Na úvod debaty, by preto bolo dobré si asi vysvetliť, čo kto považuje za „veľké finančné sumy“. Činnosť organizácie VIA IURIS bola napr. v roku 2017 podporená priamo z USA sumou 8 612 €, čo predstavuje 2,85 % nášho ročného rozpočtu. Použili sme ich na usporiadanie jednodňovej odbornej konferencie k téme fungovania Ústavného súdu SR.

B) Z tohto vychádza aj moja odpoveď na Vaše druhé tvrdenie z otázky, teda, že sa tu „etablovala sústava organizácií, osobností a komunít, ktorá je aktívna v médiách a spoločenskom živote“ napojená na tieto financie, hlavne z USA. Pohybujem sa v oblasti občianskych organizácií od roku 1993 a keď sa pozriem na aktívne mimovládne organizácie tak vidím hlavne subjekty, ktoré majú domáce zdroje financií (stačí si napríklad pozrieť zoznam prerozdelenia asignácie 2 % a každý si môže overiť, aké zdroje dokážu získať MVO od občanov, či výsledky najznámejších verejných zbierok) a ak majú financie zo zahraničia, tak dominantne z krajín EÚ (plus spomínané Nórsko a Švajčiarsko). Možno by pre ďalšiu debatu o tejto téme bolo dobré začať hovoriť konkrétne – teda o ktorých ľudí a ktoré subjekty by malo ísť, pozrieť sa na ich zdroje a následne sa baviť o tom, či je to existujúca, alebo vymyslená konštrukcia.

C) No a na margo klonenia sa občianskych lídrov k istej skupine politických subjektov. Z mojej skúsenosti to tak nie je. Môžeme si prejsť lídrov občianskeho sektora v SR a zistíme, že sú medzi nimi ľudia s konzervatívnymi názormi (napr. podporovatelia Aliancie za rodinu), rovnako ako liberáli (podporujúci napr. Dúhový Pride). Že sú medzi nimi veriaci aj neveriaci. Vieme tam nájsť priaznivcov ľavice aj pravice. Nemám však rád zovšeobecňovanie – takže som pripravený sa baviť o konkrétnych menách a prípadne konkrétnymi prípadmi oponovať tomu, že občiansky sektor je „jednofarebný", či orientovaný jedným politickým smerom.

D) No a k tomu zasahovaniu do politiky. Činnosť občianskych organizácií je politická, pretože zväčša riešia veci vo verejnom priestore, vstupujú do verejnej diskusie, navrhujú riešenia, atď. To všetko je politické a je v poriadku, že to mimovládne organizácie robia, pretože je to legálne a legitímne. V demokratických krajinách je štátom takáto participácia občanov a občianskych organizácií na chode spoločnosti, príprave legislatívy a verejnej diskusii vítaná a podporovaná. Netreba zabúdať, že takto to vníma aj vláda SR (programové vyhlásenie + vládne dokumenty podporujúce participáciu a tzv. otvorené vládnutie).

To, čo nie je v poriadku je, ak niektoré MVO vstupujú do straníckej politiky – podporou konkrétnych politických strán, či konkrétnych kandidátov vo volebných kampaniach. V občianskom sektore sa o tejto téme vedie už dlhšiu dobu diskusia. V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť, že sa už realizovali niektoré legislatívne zmeny, ktoré obmedzili takéto aktivity a prispeli k ich väčšej transparentosti (napr. registrácia tzv. tretích strán) a podľa potrieb praxe sa zvažujú ďalšie legislatívne úpravy.
V predchádzajúcej odpovedi som vysvetlil som, že to s tým údajným formovaním politického vývoja vidím inak, ako naznačujete v otázke. Na druhú časť otázky je pomerne ľahká odpoveď – podľa platnej legislatívy EÚ a SR je to úplne v poriadku. A platí to rovnako pre subjekty z USA, či EÚ, ako aj pre subjekty z RF. Zákon v tomto nijak nerozdeľuje.

Mimovládne organizácie v SR (všetky existujúce právne formy) dnes môžu kontrolovať orgány finančnej a daňovej správy. Ak sú zdroje, ktoré občianske organizácie riadne priznané, ak sa do SR dostali legálne, ak sú použité v súlade s našimi účtovnými a daňovými predpismi a nefinancuje sa s nimi činnosť, ktorá by bola v rozpore so zákonom, je úplne v poriadku, že sa na financovaní sektora podieľajú domáce, ale aj zahraničné zdroje.

Z môjho pohľadu je dôležitá aj transparentnosť nad rámec stanovenú zákonom. Naša organizácia napríklad nad rámec stanovenú zákonom dobrovoľne zverejňuje podrobnú výročnú správu a správu audítora.
Vážim si prácu investigatívnych novinárov. Ale pozrime sa konkrétne na to, čo za takúto investigatívnu prácu vydával pán Rafaj. Nesprávne opísať údaje z publikovaných a verejne prístupných výročných správ organizácie je babráctvo a nie investigatíva. Na konkrétnych príkladoch sme dokázali, že pán Rafaj nielen nesprávne identifikoval subjekty, o ktorých písal ako o subjektoch kontrolovaných Sorosom, aj keď ním kontrolované neboli, ale dokázali sme aj to, že sumy, ktoré svojou „investigatívou zistil“ rádovo nesedia.

V neposlednom rade – ak v otázke spomínate príklady, kedy sa investigatívnou činnosťou novinárov podarilo zistiť viacero korupčných káuz – súhlasím, to sú presne tie prípady práce novinárov, ktoré máme v úcte a dlhodobo ich podporujeme. Akú to však má súvislosť s údajnými zisteniami pana Rafaja? Pán Rafaj svojou činnostou nič nelegálne, či korupčné neodhalil. A súvislosti, na ktoré sa snažil poukázať? Vymyslel si napríklad, že sme publikovali správu o LGBTI, s ktorou sme nemali nič spoločné. Mám inú predstavu o kvalitnej investigatívnej žurnalistike.
Držme sa prosím faktov. Pán Rafaj v článku „Sorosove deti" niečo tvrdil o organizácii VIA IURIS a na tieto jeho konkrétne tvrdenia sme reagovali. Organizácia VIA IURIS nie je v konflikte s vládnou mocou.

Čo sa týka zvyšku Vašej otázky - Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie sa k téme jasne vyjadrila uznesením z 22. marca 2018. Jasne odmietla konšpirácie o prevrate, Sorosovom vplyve, či hrozbe MVO pre demokraciu, či bezpečnosť SR. Podotýkam, že išlo o uznesenie poradného orgánu Vlády SR, kde polovicu členov tvoria reprezentanti vlady a jednotlivých rezortov – teda nielen stanovisko lídrov občianskeho sektora. Ako dlhoročný člen rady vlády som rád, že sme s vládou viedli a stále vedieme otvorený a konštruktívny dialóg o financovaní sektora, sektorovej legislatíve, ako aj o iných aktuálnych témach.