Politické mimovládky

  • Soros sám píše, ako ovplyvňuje politiku vo východnej Európe. Tu je zhrnutie

    V roku 1989, v čase pádu socializmu, sa diala dôležitá geopolitická a ekonomická premena krajín východnej Európy. Existovalo niekoľko ciest, ktorými sa môžu vydať (napr. nekritické prevzatie západného systému, uzavretie sa či stredná cesta atď.). Nie je žiadnym tajomstvom, že George Soros už od začiatku 80. rokov podporoval rôznych disidentov, ktorí sa klonili práve k ceste západnej liberálnej demokracie. Sám o tom píše v knihe Zmenka na demokraciu (1991). V tomto článku zhŕňame to, čo píše sám Soros ovplyvňovaní geopolitických pomerov vo východnej Európe zo svojej strany.

  • Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

    V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok sme sa zaoberali už materskými organizáciami niektorých z nich, zahraničnými ambasádami, médiami, korporáciami, Európskou úniou, známymi osobnosťami či akademikmi. Všetci títo aktéri predstavujú podporu v politickom boji pre istý názorový tábor. Pripravujú pôdu na to, aby sa ľudia s určitým hodnotovým ukotvením mohli ujať vlády v štáte. V tomto článku si konkrétne ukážeme, ako sú politické mimovládky napojené na politické strany a ako celá sieť ich spojencov napomáha zvýšeniu šance úspechu politikov, ktorých program je blízky ideológii politických mimovládok.

  • Spojenci politických mimovládok 3: EÚ, umelci a akademici

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si ukážeme, ako inštitúcie Európskej únie a európske finančné toky podporujú značnú časť agendy politických mimovládok. Popíšeme tiež spôsoby, ktorými si politické mimovládky vytvárajú spojencov na akademickej pôde a aj to, ako sa politizuje časť umeleckej obce.

  • Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

    V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok. V tomto článku si bližšie povieme o korporáciách a médiách. Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

  • Spojenci politických mimovládok 1: zahraničné nadácie a ambasády

    Pri diskusii o vplyve politických mimovládok sa často stretávame s argumentom, že hoci sú politicky činné a istý vplyv majú, tento je v skutočnosti preceňovaný. Poukazuje sa pritom hlavne na ich finančné a personálne kapacity v porovnaní s vládnou mocou. V sérii článkov o spojencoch politických mimovládok si ukážeme, že majú mnohých vplyvných spojencov, ktorí ich pôsobenie podporujú.

  • Aj konzervatívne politické mimovládky majú peniaze aj od oligarchov

    Portál OpenDemocracy koncom marca 2019 zverejnil analýzu finančných tokov, ktoré prichádzajú z Ameriky na podporu konzervatívnych agiend v Európe. Analýza ponúka zaujímavé informácie o zákulisí politiky, na druhej strane ale predstavuje jednostranné vykreslenie problematiky.

  • Dvojitý meter VIA IURIS: neodpovedajú na otázky ohľadom praxe Zuzany Čaputovej

    Mimovládna organizácia VIA IURIS si zakladá na hodnotách právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti. Podľa vlastných vyjadrenísa usiluje o to, aby zákony „platili pre všetkých rovnako“ a aby zodpovednosť za svoje prešľapy niesli politici, ako aj bežní ľudia. V prípade svojej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky a budúcej prezidentky Zuzany Čaputovej však tieto zásady riadne neuplatňuje.

  • Ako politické mimovládky vplývajú na mladú generáciu

    Politické mimovládky vykonávajú veľa dobrej, prosociálnej činnosti. Okrem toho do spoločnosti vnášajú určitý hodnotový obsah, s ktorým sa väčšina spoločnosti v dôležitých témach (podpora migrácie, multikulturalizmu, oslabovanie národnej identity, jednostranne prozápadná geopolitika) nestotožňuje. Politické mimovládky túto ideológiu v spoločnosti šíria cez rôzne kampane a vzdelávacie programy, často používajúce metódy marketingu. Špeciálne pritom oslovujú mladú generáciu. V tomto článku ukazujeme, ako konkrétne.

  • Čo pre Fica Soros, to pre Sorosom stvorené mimovládky Fico? Aktuality nereagujú na vecnú kritiku

    Na výročie vraždy Jána Kuciaka Aktuality.sk zverejnili až tri rozhovory s poprednými predstaviteľmi občianskeho sektora (Juraj Šeliga, Ján Orlovský, Michal Vašečka). Boli značne jednostranné a objavilo sa v nich viacero nepresných, či až zavádzajúcich tvrdení. Redakcii Aktuality.sk som preto poslal text s odkazmi na konkrétne zdroje, kde som tieto tvrdenia uviedol na pravú mieru a navrhol som jeho publikáciu v rubrike Politická aréna, určenej práve na takéto polemiky. Redakcia vôbec nereagovala, preto som oslovil SME a neskôr Pravdu, ktoré však rovnako neodpovedali. Preto text s drobnými štylistickými úpravami zverejňujem tu.

  • Nie celkom férové Transparency International a prezidentské voľby

    Dňa 22. februára sa prakticky vo všetkých mediách na Slovensku objavili informácie o hodnotení kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Ak sa však na ich hodnotenia pozrieme bližšie, tak zistíme, že transparentnosť kandidátov nebola hodnotená celkom spravodlivo.

  • Ideológia politických mimovládok

    Vo verejnej diskusii na Slovensku sa veľa hovorí o úlohe „politických mimovládok“ v politickom procese. Na jednej strane vykonávajú väčšinou všeobecne prospešnú činnosť, ktorej prínos nikto nespochybňuje. Zároveň sa však aktívne zapájajú do do verejnej diskusie a tvorby verejnej politiky v oblasti geopolitiky, multikulturalizmu a práv menšín, kde vystupujú ako zástupcovia občianskej spoločnosti. V tomto článku na konkrétnych faktoch a štatistikách ukazujeme, že tieto subjekty v podstatných politických postojoch: 1. nereprezentujú občiansku spoločnosť, ale iba jej menšinovú časť; 2. bližšie popisujeme, aké hodnoty („ideológiu“) presadzujú.

  • Iniciatíva Za slušné Slovensko po roku – hĺbková analýza

    Uplynul rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následné udalosti otriasli politickou scénou na Slovensku. Ide hlavne o aktivity iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorej protesty boli najväčšími od roku 1989. Časť občianskej spoločnosti ich vníma ako autentickú reakciu proti korupcii a za slušnosť, ďalšia však podozrieva, že ide o štátny prevrat, ktorý destabilizuje Slovensko a ide proti jeho záujmom. V našej analýze uvádzame dôležité fakty a súvislosti ohľadom tejto iniciatívy.

  • Ide im o slušnosť alebo politiku? Matovič, Danko a dvojitý meter na vulgarizmy

    Zástupcovia politických mimovládok a rôznych občianskych iniciatív sa často oháňajú potrebou kritického myslenia a otvoreného dialógu. Prax však ukazuje, že niekedy uplatňujú dvojitý meter – svojich „favoritov“ hodnotia značne zmierlivejšie, než svojich „odporcov“. Na konkrétnom príklade – spore Danko vs. Matovič – sme sa rozhodli otestovať, ako hlboko siaha objektivita niektorých významných aktivistov.

  • Investigatívne centrum Jána Kuciaka: môže byť investigatívna žurnalistika finacovaná Georgom Sorosom objektívna?

    Len pred pár dňami vzniklo občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré má pomáhať koordinovať prácu medzi investigatívnymi žurnalistami na Slovensku a v zahraničí. Viac ako 80 % financií, s ktorými v súčasnosti disponuje, pochádza zo zdrojov financovaných aj Georgom Sorosom a vládou USA. Aký dopad to má na jeho objektivitu?

  • Sú majitelia Esetu oligarchovia?

    Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

  • Martin Milan Šimečka: Medzi Slovákmi (recenzia)

    Martin Šimečka v knihe Medzi Slovákmi, za ktorú dostal ocenenie Cena Dominika Tatarku, rozpráva svoje životné príbehy a skúsenosti a ich dopad na jeho politické postoje. Zaujímavým spôsobom vykresľuje pozadie svetonázoru liberálnej demokracie a spôsob, akým sa u nás vytvárala generácia, ktorá zohrala dôležitú úlohu v novembri 1989. Bližšie si ju rozobrať je dôležité aj preto, že jej ideoví pokračovatelia dnes získavajú čoraz väčší politický vplyv prostredníctvom rozsiahlych protestov či siete etablovaných mimovládnych organizácií.

  • „Kauza Lívia“ našimi očami

    Minulý týždeň sa na Youtube objavilo video Mladá Slovenka o multikulturalizme. 17-ročná gymnazistka Lívia v ňom vyjadruje svoje kritický postoj voči multikulturalizmu. Za prvý týždeň zverejnenia dosiahlo len na Youtube viac ako 158 000 pozretí a vyžiadalo si tak odpoveď mainstreamu. Ten je v rozpakoch, lebo Lívia nezapadá do stereotypu „extrémistu“, hlása však názory, ktoré sú už bežne častované ako „xenofóbne“. Pozrime sa spoločne na Líviino video a niektoré reakcie z hlavného prúdu.

  • Juraj Rizman (VIA IURIS) vs Rafael Rafaj (Inštitút národnej politiky). V čom majú pravdu a v čom zavádzajú?

    V auguste 2018 publikoval bývalý poslanec SNS a terajší predseda Inštitútu národnej politiky v Extra plus článok Sorosove deti, kde poukázal na prepojenia niektorých mladých aktivistov na mimovládne organizácie financované zo zahraničia aj Sorosom. Juraj Rizman z VIA IURIS označil tento článok za „zavádzanie konšpiračných médií“ a reagoval blogom, kde rozoberal Rafajove tvrdenia. Dvaja muži, dve sady faktov, dve protichodné interpretácie. Kde je pravda?

  • Čo hlavný prúd odignoroval v nahrávke Rostasa a ruského veľvyslanca

    Tibor Eliot Rostas a ruský veľvyslanec Kuznecov

    26. mája 2014 sa šéfredaktor časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas a člen redakčnej rady tohto média Dušan Budzák stretli s ruským veľvyslancom na Slovensku Pavlom Kuznecovom. Žiadali ho o podporu pre ich médium. Nahrávka zo stretnutia, ktorá je dostupná na internete, je mainstreamom opakovane prezentovaná ako dôkaz, že Zem a vek nie je nezávislé médium. Na stretnutí však zazneli aj iné skutočnosti, ktoré mainstream odignoroval.

  • Ideologický posudok proti T. E. Rostasovi a jeho nedostatky

    prof. Jana Plichtová z Univerzity Komenského

    V roku 2017 publikoval Tibor Eliot Rostas v mesačníku Zem & vek článok Klin Židov medzi Slovanmi. Kvôli tomuto článku bolo začaté trestné stíhane a Národná protiteroristická agentúra si objednala znalecký posudok od prof. Jany Plichtovej z Univerzity Komenského, ktorý Zem & vek zverejnil. Poukazujeme na niekoľko skutočností spochybňujúcich tento posudok.

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore