Zvol si info a prednášky na školách: boj proti dezinformáciám alebo politická agenda?

Vo verejnej diskusii existuje množstvo dezinformácií a manipulácií. Je dobré na ne poukazovať, avšak malo by to byť poctivým a objektívnym spôsobom. Ako sme ale už viackrát písali, niektorí si zamieňajú boj proti dezinformáciám s politickou agitáciou. Poukazuje na to aj rozhovor s Kristínou Blažekovou z projektu Zvol si info pre Denník N.

Aktualizované 29.7.2022 o 9:28. Doplnená informácia, že Zvol si info neuviedlo, na základe čoho považuje nás web za konšpiračný.

Občianske združenie Zvol si info (ktorého partnermi sú aj zahraničné korporátne subjekty ako Nadácia O2 alebo Generali, ale aj Masarykova univerzita) sa podľa svojej stránky venuje mediálnej gramotnosti a odhaľovaniu manipulácií.

Čo je dôležité, v tejto súvislosti chodia jeho predstavitelia aj do škôl, realizovali 294 akcií a oslovili takmer 20 000 študentov.

Politická agitácia

Kristína Blažeková pre Denník N popísala, ako s prednáškami začínala. Podľa toho, čo hovorí, ich možno označiť za politickú agitáciu:

„Spočiatku som nemala veľmi upratané, čo chcem žiakom odovzdať. Otvárala som až príliš veľa tém naraz a veľmi som zachádzala do domácej politiky. V triedach som napríklad púšťala známe video spred bratislavskej stanice, na ktorom poslanec Milan Mazurek s jemu podobnými vulgárne nadáva arabskej rodine, ktorá prišla na promócie svojho príbuzného. Potenciálnym fanúšikom Kotlebu som sa ním snažila ukázať, čo sú zač ich obľúbenci: že sympatizujú s ľuďmi, ktorí nemajú problém útočiť na rodinu s malým dieťaťom, ktorá im nič neurobila.

Potom som zas ukazovala, ako kotlebovci reagujú, keď dostávajú nepríjemné otázky: púšťala som napríklad video, na ktorom poslanec ĽSNS Peter Krupa niekoľko minút len mlčky stál, keď sa ho novinár pýtal, prečo si priniesol do parlamentu pištoľ. Snažila som sa tým ilustrovať, že obdivovatelia extrémistov často vidia len ich kvázi hrdinské činy, ktorými sa sami prezentujú na internete, ale nevšímajú si slabosť ich argumentov. (...)

Na svojich prvých prednáškach som otvorene menovala dezinformačné weby a upozorňovala na ich sporný obsah.“

Sebareflexia

Vzápätí však dodáva, že „si uvedomila, že toto nie je najlepšia cesta“. Jednak príliš „tlačila na pílu“ a zistila, že ak otvorí veľmi polarizujúce témy, môže to byť na škodu, lebo časť ľudí ju ihneď začne vnímať ako protivníka.

Po novom teda už nemenuje žiadne konkrétne problematické weby, pretože nechce „nikomu hovoriť, čo má čítať a pozerať“. Snaží sa skôr názorových oponentov pýtať, prečo majú také názory, aké majú. Za kontraproduktívne považuje „prílišné presviedčanie či nebodaj hádanie sa“.

Na jednej strane možno oceniť takúto sebareflexiu a aj to, že ju Kristína Blažeková priznala aj verejne. Na druhej strane si však treba všimnúť dvojitý meter.

Predstavte si podobnú situáciu v opačnom garde: niekto by chodil po školách s hrubo jednostrannými prednáškami, kde by ukazoval trápne chvíľky progresívnych politikov a hovoril by o potrebe bojovať proti progresívnemu extrémizmu.

K tomu by pripojil odporúčania o tom, ktoré médiá treba čítať a poukázal by na problematický obsah SME a Denníka N.

Takýto človek by sa zrejme do škôl ani nedostal, ale keby aj áno, progresívne médiá by z toho zrejme spravili obrovskú kauzu. Podobne, ako keď z prieskumu medzi učiteľmi vyšlo, že svojim žiakom by skôr odporúčali čítať Hlavné správy ako SME či Denník N.

Jednostranné príklady

Vráťme sa však k projektu Zvol si info. Ak by išlo o skutočnú sebareflexiu, výsledkom by boli prednášky, ktoré by rovnomerne a objektívne poukazovali na manipulácie vo všetkých táboroch. Nešetrili by ĽSNS, ale ani progresívcov či EÚ.

Zdá sa však, že sebareflexia neviedla k zmene cieľa, ale skôr taktiky.

Kristína Blažeková podľa svojich slov zistila, že „ukazovať prepojenie medzi dezinformačnou a extrémistickou scénou sa dá aj sofistikovanejšie, prostredníctvom rôznych príkladov, ktoré zasahujú do oboch sfér“.

Novinár Denníka N sa jej spýtal, či používa aj nejaké politické príklady.

Kristína Blažeková menuje dva: zmanipulovanú fotku Zuzany Čaputovej, ktorej niekto prirobil „židovský nos“ a kritické komentáre ku Grete Thunbergovej, kde miesto argumentov diskutéri napádali jej osobu.

V iných častiach rozhovoru uvádza príklad hoaxu, že vo Švédsku museli zrušiť vianočné osvetlenie kvôli moslimským migrantom, či že Rómovia neplatia za lieky. Spomínajú sa aj predsudky a manipulatívne fotky voči migrantom alebo sexuálnym menšinám.

Popri týchto politických príkladoch sa v rozhovore spomínajú aj viaceré nepolitické (že hrášok je jedovatý, že banány údajne zvyšujú IQ a rôzne typy podvodov), avšak väčšina je politických (samozrejme, na prednáškach môže byť väčšina nepolitických).

Kristína Blažeková dokonca uvádza, že podnetom na to, aby sa začala zaoberať témou dezinformácií, boli negatívne informácie šírené o utečencoch a volebný úspech ĽSNS.

Čo sa týka uvedených politických príkladov, vo všetkých prípadoch ide o hoaxy či manipulácie voči predstaviteľom liberálneho/progresívneho svetonázoru alebo chyby ich odporcov. Množstvo manipulácií však existuje po celom politickom spektre. Dopúšťajú sa ich nezriedka aj samotní progresívci (napr. tu, tu, tu).

Samozrejme, ide len o zopár príkladov a nevieme, či je to reprezentatívna vzorka z príkladov, ktoré Zvol si info používajú.

Preto sme napísali projektu Zvol si info a pýtali sme sa ich, aké ďalšie politické príklady na prednáškach používajú a či používajú aj nejaké prípady, kedy sa manipulácií dopustil zástanca hlavnoprúdových názorov. Chceli sme tiež vedieť, či dbajú na vyváženosť príkladov manipulácií z rôznych názorových prúdov a ako konkrétne to robia.

Ich odpoveď bola stručná: „pre konšpiračné weby vyjadrenia neposkytujeme“ (celý prepis mailu je uvedený nižšie). Na našu otázku, prečo náš mail považujú za konšpiračný, už neodpovedali.

Chýba hlbšie pochopenie

Z celého rozhovoru aj mailovej odpovede plynie, že aj po uvedenej sebareflexii napriek deklarovanej snahe „ísť k podstate“ tu absolútne chýba hlbšie pochopenie témy dezinformácií a extrémizmu.

Blažeková vykresľuje skreslený a stereotypný obraz extrémistov – dezinformátorov, ktorí používajú manipulácie a emócie, na základe čoho ľudia veria nepravdám. Veľká časť z tohto je síce pravda, avšak manipulácie za pomoci emócií používajú všetky politické tábory vrátane parlamentných strán či prezidentky.

Oproti „extrémistom“ je tu rozdiel skôr v obsahu ako v metóde (hoci je možné, že ĽSNS používa hoaxy či hrubé manipulácie častejšie, na čo by sme však potrebovali podrobnejšiu analýzu).

Opomína sa však, že hlavným dôvodom úspechu „extrémistických“ (aj extrémistických) politických strán nie sú dezinformácie, ale skutočnosť, že hlavnoprúdové politické strany neposkytujú relevantnú alternatívu v určitých otázkach a zametajú problémy pod koberec. Vyrastá preto alternatíva – aj primitívna – ktorá tieto problémy aspoň pomenuje (hoci seriózne riešenia často neposkytuje).

Ak by štandardné politické strany plnili svoju úlohu zástupcov ľudu, extrémizmus by bol oveľa okrajovejším fenoménom.

Podobne je to v prípade médií. Dezinformácie nie sú hlavnou príčinou nedôvery v hlavnoprúdové médiá, ale skôr jej dôsledkom. Keďže hlavnoprúdové médiá nie sú objektívne (viď aj tu), ľudia vyhľadávajú názorovú alternatívu, vrátane tej neserióznej.

A tá alternatíva je menej seriózna často preto, že ide o dobrovoľníkov a nezávislých aktivistov, ktorí svoju prácu robia po večeroch a nemajú nielen dostatok skúseností, ale ani k dispozícii veľké rozpočty ako médiá podporované korporátnymi sponzormi.

Pokiaľ by si hlavnoprúdové médiá plnili svoju úlohu, alternatíva a dezinformácie by boli okrajovými fenoménmi.

Ak by bojovníci proti dezinformáciám konali v duchu kritického myslenia – ktoré sami hlásajú – snažili by sa poskladať celistvý obraz. Ukázať, kde sa mýli (manipuluje) alternatíva a kde hlavný prúd. Miesto toho však často paušálne nálepkujú aj serióznu alternatívu, ako to vidno aj v reakcii Zvol si info na naše otázky (ale viď napr. aj tu).

Boj proti dezinformáciám je aj dobrý

Mojím cieľom nie je delegitimizovať boj proti dezinformáciám ako taký. Taktiež netvrdím, že prednášky Zvol si info sú výhradne alebo väčšinou o politike. Nepochybne obsahujú množstvo užitočných a trefných rád.

Treba však poukázať aj na to, keď je boj proti dezinformáciám (priamo či nepriamo, úmyselne či neúmyselne) využívaný na politickú propagáciu. A keď nevedie k objektívnej, poctivej diskusii, ktorá je základom slobodnej a civilizovanej spoločnosti.

Prepis mailovej komunikácie so Zvol si info

Náš mail

Dobrý deň,

moje meno je Dalibor Jurášek. Píšem článok pre hrot.info o Vašej iniciatíve, kde komentujem aj Vaše vyjadrenia v rámci rozhovoru pre Denník N.

V rámci toho by som sa Vás chcel spýtať niekoľko otázok:

  1. V rozhovore spomínate niekoľko príkladov politických manipulácií, na ktoré poukazujete na prednáškach v školách. Všetky sa však týkajú v zásade kritikov progresivizmu, resp. progresívnych/liberálnych názorov (Čaputová, Greta, migranti, Rómovia). Chcem sa spýtať, či používate aj prípady z opačnej časti spektra, teda keď manipulujú progresívci, resp. hlavnoprúdové médiá a pod. A ak áno, o ktoré príklady konkrétne ide a ako často ich používate.
  1. Viete mi poslať čo najviac príkladov politických manipulácií (ideálne všetky), ktoré pri prednáškach v školách používate?
  1. Dbáte nejakým spôsobom na vyváženosť Vašich prednášok, teda ste prezentovali manipulácie z celého politického spektra rovnomerne? Ak áno, akým spôsobom konkrétne?

Po vyjdení článku Vám naň pošlem link. Budete mať možnosť sa k článku vyjadriť a Vašu reakciu zverejníme.

Ďakujem pekne a želám pekný deň

Dalibor Jurášek

Odpoveď Zvol si info

Zdravím Vás Dalibor,

mrzí nás, že jediné, na čo potrebujete odpovede sú politické témy, o ktorých bolo jasne uvedené, že sú okrajové a len vtedy, ak ilustrujú pointu. O tom ten rozhovor ani naše aktivity zďaleka nie sú. Link na článok nám posielať nemusíte a ak by ste chceli nejaké konkrétne vyjadrenie, tak len túto priamu citáciu: "pre konšpiračné weby vyjadrenia neposkytujeme".

S pozdravom za tím ZSI

Kristína Blažeková

Náš mail

Dobrý deň,

na základe čoho nás nazývate konšpiračným webom?

Netvrdil som, že väčšina Vašich príkladov sú politické. Hoci v danom rozhovore väčšinu tvoria.

Keby však aj politické príklady tvorili menšinu, tak či tak má zmysel zisťovať, či cez ne nedochádza k (úmyselnému či neúmyselnému, priamemu či nepriamemu) politickému ovplyvňovaniu.

Mojím cieľom nie je delegitimizovať boj proti dezinformáciám ako taký (je v ňom mnoho dobrých vecí, o čom opakovane píšem a napíšem to aj v tomto článku), ale poukázať aj na problematické prípady, kde miesto hľadania pravdy smeruje (z akýchkoľvek dôvodov) k politickému ovplyvňovaniu verejnosti.

Želám pekný deň

Dalibor Jurášek

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore