Pristupujú politické mimovládky k ochrane demokracie poctivo?

Na Slovensku pôsobí množstvo mimovládnych organizácií, ktoré komentujú spoločenské a politické dianie. Veľmi často sú však v konflikte záujmov, pretože sú financované vládami či oligarchami, obvykle zahraničnými. To sa prejavuje aj v tom, že sa vyznačujú rôznymi dvojitými metrami, ako keby nesledovali poctivo určitý princíp, ale skôr presadzovali konkrétny politický záujem. Dá sa to ukázať aj na príklade reakcií niektorých významných z nich na tzv. blokovací zákon.

Blokovací zákon a jeho problémy

Niekoľko dní po začiatku vojny na Ukrajine prijal parlament v zrýchlenom legislatívnom konaní kontroverzný zákon, ktorý umožňuje Národnému bezpečnostnému úradu blokovať weby, ktoré obsahujú „závažné dezinformácie“.

Tento zákon, ako i jeho uplatňovanie, sú v zjavnom rozpore nielen s princípmi právneho štátu, ale i judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (bližšie sme o tom písali tu). (Hoci NBÚ sa na judikatúru ESĽP zavádzajúco odvoláva.) Znepokojujúce sú taktiež viaceré totalitaristické formulácie a praktiky v súvislosti s uplatňovaním zákona.

Prezreli sme si webstránky aj facebookové stránky štyroch známych organizácií, ktoré majú obhajobu demokracie, ľudských práv, právneho štátu či slobody prejavu priamo vo svojich cieľoch.

Uvedený vývoj situácie (ktorý je, mimochodom, aj dlhodobým trendom) by ich prirodzene nemal nechať ľahostajnými. Nižšie uvádzame, ako (ne)reagovali.

Transparency International

Na svojej stránke uvádza ako ciele zvyšovať transparentnosť inštitúcií, píše aj o zdraví demokracie a potrebe kvalitného prístupu k informáciám zo strany občanov.

TIS na svojej stránke ani na facebooku neuviedli o blokovacom zákone nič v čase jeho prijatia (február 2022) ani v čase prijatia rozhodnutí o blokovaní webov (marec 2022).

K téme sa na facebooku vyjadrili až po tom, čo sme im poslali mail, v ktorom sme sa ich pýtali, či považujú blokovací zákon za súladný s judikatúrou ESĽP a princípmi právneho štátu, či považujú rozhodnutie o blokovaní Hlavných správ za dostatočne odôvodnené a prečo nevenovali blokovaciemu zákonu žiadnu pozornosť.

Na náš mail síce TIS neodpovedala, ale krátko po ňom zverejnili facebookový príspevok „Blokovanie dezinformácií musí byť transparentnejšie“. V ňom píšu, že „mechanizmus blokovania závažne škodlivého obsahu je, aj vzhľadom na bezpečnostné riziko dezinformácií súvisiacich s vojnou na Ukrajine, zmysluplný“. TIS však kritizuje skutočnosť, že NBÚ vôbec nezverejňuje rozhodnutia a za nedostatočne odôvodnené považuje aj rozhodnutie o zablokovaní Hlavných správ (chýbajú v ňom napr. konkrétne príklady dezinformácií). Problematická je podľa TIS aj nemožnosť odvolať sa, keďže súdne konanie môže trvať roky, teda „pri predlžovaní blokovania to môže znamenať vlastne likvidáciu“.

Pre objektivitu povedať, že príspevok TIS vznikol asi dve hodiny po poslaní nášho mailu a TIS ho prepojila s aktuálne predkladanou novelou blokovacieho zákona, takže s naším mailom súvisieť nemusel.

Tak či tak, skutočnosť, že TIS reagovala až po takmer dvoch mesiacoch a mlčala, keď sa diali tie najkontroverznejšie veci, stavia do pochybností ich úprimný úmysel chrániť slobodu slova.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Podľa vlastnej stránky je ich cieľom „demokratická, otvorená a kvalitne spravovaná spoločnosť“. Na stránke ani na facebooku však blokovaciemu zákonu nevenovali vôbec žiadnu pozornosť.

Pre objektivitu treba povedať, že stránka SGI nie je aktualizovaná veľmi často (v pätičke sa uvádza dokonca rok 2015), ale na facebooku zverejňujú približne jeden príspevok týždenne.

Mailom sme SGI položili otázky o tom, či považujú blokovací zákon za súladný s judikatúrou ESĽP a princípmi právneho štátu, či považujú rozhodnutie o blokovaní Hlavných správ za dostatočne odôvodnené a prečo nevenovali blokovaciemu zákonu žiadnu pozornosť. Odpoveď sme nedostali.

VIA IURIS

Na stránke uvádzajú, že právny štát je jednou z ich tém a že strážia legislatívne prostredie tak, aby sa občania mohli slobodne vyjadrovať.

VIA IURIS ako jediná z nami skúmaných organizácií blokovaciemu zákonu venovala aspoň nejakú pozornosť ešte pred tým, ako sme ich oslovili mailom. Vo facebookovom príspevku zo začiatku marca hpíšu, že boj proti dezinformáciám je dôležitý a „blokovanie dezinformácií a hybridných hrozieb považujeme za nesmierne dôležité pre ochranu našej krajiny a demokracie ako takej“.

Zároveň sa ale vyjadrujú aj mierne kriticky: „Problémom novely sú však nejasné pravidlá a procesy, na základe ktorých sa bude o blokovaní webových stránok rozhodovať, ako aj chýbajúca definícia kľúčových pojmov.“

Na následné značne kontroverzné uplatnenia zákona (vrátane problematického blokovania Hlavných správ) však už vôbec nereagovali.

VIA IURIS na konci marca uviedla aj facebookový príspevok „Sloboda médií je na ústupe v celej Európe“, kde sa píše aj o potláčaní slobody médií a autocenzúre novinárov (príspevok hovorí o správe Únie občianskych slobôd pre Európu). Téma nie je nijak prepojená s tým, čo sa deje na Slovensku, spomína sa len Taliansko a Maďarsko.

V ďalšom príspevku z mája o slobode médií píše, že dezinformácie a konšpirácie ohrozujú demokraciu a slobodné médiá na celom svete. Hoci v príspevku píšu aj o slobode médií na Slovensku, blokovací zákon ani kontroverzie boja proti dezinformáciám nespomínajú vôbec.

Aj pri zhodnocovaní 2 rokov vo funkcii ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej VIA IURIS úplne opomenula oblasť navrhovanej kriminalizácie dezinformácií (o jej problémoch sme písali napr. tu).

Paradoxne, v prípade stavebného zákona VIA IURIS kritizuje, že bol prijímaný „bez adekvátnej verejnej diskusie a kontroly“, sami však uvádzajú, že ho pripomienkovali a niektoré (avšak menej podstatné) pripomienky boli aj zapracované.

Blokovací zákon bol však prijatý v zrýchlenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek možnosti pripomienkovania verejnosti (a rozhodne tiež bez adekvátnej verejnej diskusie a kontroly) a navyše predstavuje ešte väčší zásah do práv, pri ňom však takúto kritiku VIA IURIS neuvádza.

Mailom sme VIA IURIS položili otázky o tom, či považujú blokovací zákon za súladný s judikatúrou ESĽP a princípmi právneho štátu, či považujú rozhodnutie o blokovaní Hlavných správ za dostatočne odôvodnené, prečo neuviedli žiadnu z množstva kontroverznýcýh skutočností týkajúcich sa rozhodnutí na základe blokovacieho zákona a prečo kritizujú nedostatočnú možnosť pripomienkovať pri stavebnom zákone, ale nie pri blokovacom zákone, kde bola ešte horšia. Odpoveď sme nedostali.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Pre ilustráciu si uveďme ešte jednu organizáciu, ktorá však nie je mimovládna. SNSĽP je je zriadené zákonom a agendu ľudských práv má priamo vo svojej pôsobnosti.

Na svojej stránke uvádza, že dohliada na dodržiavanie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov Slovenska. Venuje pozornosť aj téme právneho štátu, zverejnilo napríklad článok „Na vývoji v oblasti právneho štátu nám záleží – diskusia so zástupcami Európskej komisie“ (podobne tu).

Keďže blokovací zákon je zjavne v rozpore s judikatúrou ESĽP, jeho prijatím zrejme dochádza aj k priamemu porušovaniu medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov Slovenska, čo spadá úplne priamo pod záujmovú oblasť SNSĽP.

SNSĽP na svojej stránke ani na facebooku vôbec nijak nereagovalo na blokovací zákon. Mailom sme SNSĽP položili otázky o tom, či považujú blokovací zákon za súladný s judikatúrou ESĽP a princípmi právneho štátu, či považujú rozhodnutie o blokovaní Hlavných správ za dostatočne odôvodnené a prečo nevenovali blokovaciemu zákonu žiadnu pozornosť. Odpoveď sme nedostali.

Hoci podľa zákona má SNSĽP pôsobiť nezávisle, zdá sa, že minimálne v tejto oblasti nerobí serióznu kontrolu vládnych opatrení.

Zhodnotenie

Je zrejmé, že uvedené organizácie sa nemôžu venovať všetkým témam či všetkým témam do rovnakej miery.

Otázka blokovacieho zákona je však zásadná a dotýka sa základných oblastí aktivity uvedených organizácií, ako ich samé uvádzajú. Navyše boli kritiky zákona vo viacerých médiách prehľadne spísané, takže ich stačilo zdieľať (zhrnutie napr. tu, ale na niečo poukázal aj Denník N, aj tu).

Ak teda uvedené organizácie (s výnimkou VIA IURIS) o blokovacom zákone nepísali pred naším upozornením, bolo to skôr ich rozhodnutie, než niečo dané zložitosťou úlohy.

A ak už z akéhokoľvek dôvodu uvedené organizácie (okrem VIA IURIS) pred naším upozornením o blokovacom zákone nepísali, mohli aspoň odpovedať na naše otázky a uviesť svoje stanovisko. Ani to však neurobili (TIS však dodatočne zverejnila facebookový status).

Skúsme sa teraz zamyslieť, prečo bola reakcia na blokovací zákona taká vlažná. V prvom rade, SGI, TIS aj VIA IURIS do veľkej miery spájajú spoloční sponzori (veľvyslanectvo USA, Nadácia otvorenej spoločnosti či Európska únia).

Zároveň platí, že blokovanie sa zatiaľ týkalo výhradne alternatívnych médií, ktoré sú silne kritické voči všetkým vyššie zmieneným sponzorom.

Ba čo viac, mimovládne organizácie GLOBSEC a Inštitút strategických politík priamo spolupracujú s NBÚ v oblasti „hybridných hrozieb a dezinformácií“. Tieto sú tiež platené aj americkou vládou – v rámci programu, ktorého cieľom je „dosahovanie cieľov zahraničnej politiky USA, presadzovanie národných záujmov a zvyšovanie národnej bezpečnosti“.

Európska únia, Nadácia otvorenej spoločnosti a americká ambasáda platia na Slovensku pomerne pestrú paletu mimovládnych organizácií. Nezachytili sme, že by sa akákoľvek z nich principiálne postavila proti obmedzovaniu slobody prejavu v súvislosti s bojom proti dezinformáciám.

Časť z týchto mimovládnych organizácií sa na tomto obmedzovaní priamo podieľa, časť mlčí a časť robí bábkovú oponentúru: schvaľuje princíp, ale kritizuje niektoré detaily jeho uskutočnenia, čím vytvára aspoň zdanie akejsi „diskusie“.

Tie podstatnejšie naratívy idúce k jadru problému, napríklad o tom, že hlavnoprúdové médiá sú často jednostranné, a preto vzniká alternatíva, sa však v ich argumentačnom priestore nenachádzajú (aspoň sme ich nikde doposiaľ nevideli).

Naopak, napríklad TIS píše, že „úlohu strážneho psa demokracie si u nás médiá plnia“, čo čiastočne platí, ale pre podstatnú časť diskurzu to neplatí.

Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že politické mimovládne organizácie na Slovensku financované uvedenými sponzormi netvoria skutočnú občiansku spoločnosť (hoci nepochybne plnia mnoho užitočných úloh), ale akúsi atrapu, ktorej v niektorých kľúčových témach chýba objektivita, poctivosť a pluralita.

Poznámka: Všetky uvedené organizácie sme ešte pred publikovaním článku oslovili a dali im možnosť odpovedať na otázky. Napísali sme im, že budú mať možnosť vyjadriť sa k článku aj po jeho zverejnení a ich odpoveď zverejníme. Žiadna z nich však nereagovala. Všetky oslovené organizácie mali na odpovede na mailové otázky viac ako 5 pracovných dni. Ich prípadné neskoršie odpovede doplníme.

Zdroj obrázkov: logo via IURIS, logo Transparency International Slovensko, logo SGI, logo NBÚ

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore