Korupcia je jednou z ústredných tém politického boja. Pri pohľade na mediálne výstupy človek získava dojem, že Slovensko v posledných rokoch zažíva bezprecedentnú vlnu korupčných káuz, klientelizmu a prepojenia mafie s vládnou mocou. Je pravda, že súčasné výsledky Slovenska v medzinárodných porovnaniach korupcie nevyzerajú lichotivo. Za iných vlád sme na tom ale neboli zásadne lepšie. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť sa v širšom kontexte na Index vnímania korupcie podľa Transparency International a slovenské výsledky v ňom.
Transparency International – Index vnímania korupcie
Korupciu pre svoju podstatu je prakticky nemožné merať priamo. Preto sme odkázaní prinajlepšom na kvalifikované odhady.
Jedným z pokusov objektívne merať korupciu, jej vývoj v rámci krajiny a porovnať jednotlivé krajiny je ukazovateľ Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, ďalej aj len CPI). Každoročne ho vypracováva Transparency International. Index sa pohybuje od 0 do 100, pričom hodnota 0 predstavuje veľmi skorumpovanú krajinu a hodnota 100 krajinu bez korupcie, resp. s minimom korupcie.
Transparency International index vypočítava tak, že sumarizuje názory analytikov, podnikateľov a expertov z rôznych inštitúcií (napr. Svetové ekonomické fórum, Freedom House). Nejde tak o prieskumy verejnej mienky (na to je zameraný druhý ukazovateľ, Korupčný barometer, kde sa výsledky Slovenska uvádzajú až od roku 2013). Samotné Transparency International tak len agreguje hodnotenia iných inštitúcií do jednotného, normovaného skóre.
Index je zverejňovaný od roku 1995, Slovensko je zahrnuté od roku 1998. Vo všeobecnosti platí, že na popredných priečkach (teda ako menej skorumpované) sa umiestňujú krajiny severnej Európy, za nimi nasledujú krajiny ako Nemecko, USA či Kanada. Naopak, nízko na rebríčku sa umiestňujú krajiny Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Krajiny bývalého východného bloku (vrátane Slovenska) sú niekde medzi.
Nedostatky Indexu vnímania korupcie
Voči CPI možno mať niekoľko námietok, ktorými sa teraz nebudeme detailne zaoberať, stručne ich však spomenieme.
V prvom rade CPI nemeria korupciu, ale vnímanie korupcie. To je jeho prvým zásadným nedostatkom. Aj keď sa spolieha na názory profesionálov, aj títo môžu byť náchylní na skreslenia, napr. podľa mediálneho obrazu danej krajiny, ktorý však môže nemusí plne korešpondovať s realitou.
Po druhé, CPI meria iba korupciu vo verejnom sektore, ktorá spočíva hlavne v úplatkárstve či rodinkárstve. Skorumpovaný – v trochu širšom zmysle – však môže byť aj súkromný sektor a to môže mať negatívny dopad na verejné financie, napr. odlievaním ziskov do daňových rajov.
Iné sporné aktivity, ktoré taktiež môžu mať negatívny dopad na verejné financie (aj financie obyvateľstva) sú legálny lobing, resp. lobing v šedej zóne, odlievanie ziskov cez pochybné transakcie, a iné prípady ekonomickej kriminality korporácií (Forex škandál, Libor škandál, kartelové dohody). Tieto aktivity však CPI nemeria, hoci ich negatívny dopad na životnú úroveň môže byť vyšší ako v prípade korupcie vo verejnej správe.
Napriek týmto námietkam CPI zachytáva do veľkej miery relevantné fenomény, aj keď len z určitého uhla pohľadu. Poďme sa teda pozrieť na výsledky Slovenska.
Výsledky Slovenska v Indexe vnímania korupcie
Pre Slovensko sa Index vnímania korupcie vypočítava od roku 1998 vrátane. Výsledky za jednotlivé roky zobrazujeme na grafe, pričom vyššie hodnoty znamenajú lepší stav, teda menej korupcie:
Dôležité nie sú však len absolútne hodnoty CPI, ktoré sa za posledných 6 rokov na Slovensku nezhoršujú (s výnimkou výkyvu 1 bod), ale aj porovnanie s inými štátmi. To je zobrazené na grafe nižšie (vyššie číslo tu znamená horšie umiestnenie, teda viac korupcie v porovnaní s inými štátmi):
Je však potrebné upozorniť na to, že hodnoty z jednotlivých rokov nie sú vždy porovnateľné, keďže sa menil počet krajín, pre ktoré sa CPI vypočítaval. Napr. v roku 1998 sa index vyhotovil pre 85 krajín, no v roku 2007 už pre 179.
Zmeny poradia môžu byť tiež ovplyvnené tým, že pri rovnakom skóre sa viacero krajín umiestni na rovnakom mieste. Ak sa v jednom roku napr. 5 krajín umiestni na 20. – 24. mieste, počíta sa to pre všetky ako 20. miesto; ak sa ale v ďalšom roku sa rozdelia, môže rozdiel na úrovni štatistickej chyby znamenať rozdiel 5 miest.
Od roku 2007 vrátane sú však hodnoty z najväčšej časti porovnateľné, lebo od toho roku sa CPI počíta pre okolo 180 krajín (najväčší výkyv bol v roku 2015 – 167 krajín). Viac podrobností ohľadom jednotlivých rokov je tu.
Najlepším kontextuálnym ukazovateľom je však porovnanie Slovenska s okolitými krajinami (vyššie hodnoty, opäť, znamenajú menej korupcie):
Ako vidíme, prakticky vo všetkých uvedených krajinách sa CPI v dlhodobom trende hýbe len málo a zmeny vlád naň nemajú zásadný vplyv.
Pozoruhodné je aj skóre Ukrajiny, ktoré je dlhodobo nízke, nezlepšilo sa ani po tzv. oranžovej revolúcii (2004/2005) a aj po zmene vlády po protestoch Euromajdanu (2014) sú zlepšenia len veľmi mierne, hoci medzi primárnymi motiváciami protestov bolo odstránenie vysokej korupcie.
K hodnotám CPI je ešte potrebné uviesť, že v roku 2012 sa zmenil spôsob výpočtu indexu CPI, preto podľa Transparency International hodnoty od roku 2012 nie sú porovnateľné s hodnotami z roku 2011 a skoršími. Rámcovo však merajú to isté: vnímanie korupcie a na rovnakej, resp. prevoditeľnej škále (do 2011 vrátane na škále 0 – 10 na dve desatinné miesta, od 2012 na škále 0 – 100).
To, že predstavujú istú relevantnú (hoci metodologicky nie úplne čistú) kontinuitu, ukazuje aj graf iného indexu korupcie podľa americkej organizácie Freedom House (aj z neho čerpá TI pri vyhotovovaní CPI pre Slovensko), v ktorom je vývoj v zásade podobný ako v CPI. Treba tu upozorniť, že v tomto prípade nižší index znamená nižšiu korupciu:
Interpretácia výsledkov
Na výsledky sa dá pozrieť z viacerých uhlov:
- Za vlád Smeru CPI ukazuje nižšiu korupciu ako za vlád Dzurindu či Radičovej. Súčasné výsledky Slovenska (resp. z roku 2015 a 2016) sú historicky najlepšie. Dokonca aj za jednofarebnej vlády Smeru (kedy mal Smer najlepšie možnosti profitovať z korupcie) sa výsledky mierne zlepšili.
- Najväčší progres bol však vykonaný počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
- Možno tiež argumentovať, že Dzurindove vlády (hlavne prvá) dosiahli horšie skóre preto, lebo zdedili krajinu v horšom stave (po Mečiarovi) ako Fico. Radičová zase vládla len necelé 2 roky, teda nemala priestor na veľké zmeny (hoci jej vláda schválila napr. povinné zverejňovanie zmlúv).
- Za 8 rokov svojej vlády (2012 – 2020) Smer s korupciou na Slovensku výrazne nepohol, v porovnaní s inými štátmi sme sa dokonca zhoršili. Smer mal pritom na boj s korupciou najlepšiu príležitosť zo všetkých garnitúr – vládol dve plné funkčné obdobia, pričom počas jedného mal jednofarebnú vládu a veľkú podporu verejnosti. Jeho vlády sa nemuseli boriť s výraznými ekonomickými problémami ani robiť veľké zmeny v systéme, mohli sa preto sústrediť na korupciu, čo ale zjavne neurobili dostatočne.
- Viaceré médiá boli voči vládam Smeru veľmi kriticky naladené a mediálna kontrola jeho vlád bola veľmi silná, čo mohlo mať preventívny účinok na výskyt korupčných káuz.
- V rámci Európskej únie patríme k najhorším krajinám, čo však platí už od roku 1998.
Treba poukázať tiež na to, že medzi rokmi 2017 a 2019 sa CPI vôbec nezhoršil, hoci s kauzami súvisiacimi s vraždou Jána Kuciaka bolo publikovaných mnoho materiálov kompromitujúcich predstaviteľov súčasnej vládnej moci. To by mohlo znamenať, že CPI je relatívne nezávislý od médiami vytváraného obrazu.
Aj keď interpretácia výsledkov CPI nie je jednoznačná, je v rozpore s obrazom, ktorý vytvárajú niektoré popredné mienkotvorné médiá: že súčasné pomery sú v porovnaní s predchádzajúcimi bezprecedentne skorumpované.
Záver
Index vnímania korupcie, ktorý vyhotovuje Transparency International, je zaujímavým ukazovateľom. Pri jeho vyhodnocovaní si treba predovšetkým uvedomiť, že nie je ukazovateľom korupcie, ale len jej vnímania určitými, hoci informovanými, osobami.
Dôležité je aj to, že meria iba korupciu vo verejnom sektore, už menej však prešľapy súkromných korporácií, ktoré majú tiež často dopad na verejné financie aj súkromné peniaze občanov (na čo upozorňuje aj Transparency International). Každopádne však CPI nepochybne meria aj istú dôležitú časť skutočnosti.
Korupcia je vážnym problémom a skutočnosť, že Slovensko je spomedzi krajín Európske únie dlhodobo jednou z najhorších, je rozhodne alarmujúca.
Ak sa pozrieme na uplynulých 20 rokov, vidíme, že na Slovensku ani v okolitých krajinách nedochádza k závratným výkyvom CPI a jeho zmeny sú prakticky nezávislé od toho, aká vládna garnitúra je pri moci. Boj proti korupcii je deklarovanou prioritou všetkých vlád, ich výsledky v boji s ňou sú však podobne neuspokojivé.
Napriek tomu vidno, že od roku 1998 sa situácia aj na Slovensku zlepšila. Korupcia je preto fenoménom, s ktorým sa dá a má bojovať. Musíme si však byť vedomí toho, že ide o dlhodobý proces a že médiá často prinášajú zjednodušený obraz situácie.