Transparency International Slovensko kritizuje ministerstvo zdravotníctva za to, že nezverejnilo zmluvu o nákupe vakcíny Sputnik V. TIS má pravdu, takéto dokumenty by mali byť verejné. Obdobný postup v prípade západných vakcín však TIS neriešila. Západné firmy vrátane Sanofi, s ktorou tiež EÚ uzavrela utajenú zmluvu o vakcínach, pritom Transparency International spolufinancujú.
Zmluvy by mali byť verejné
V čase pandémie je potrebné množstvo vecí obstarávať rýchlo, čím však trpí transparentnosť verejných nákupov.
Napríklad zmluva, na základe ktorej Slovensko nakúpilo 2 milióny kusov vakcíny Sputnik V, je tajná. Transparency International Slovensko sa ju snažila získať od ministerstva zdravotníctva, ktoré ju odmietlo sprístupniť. TIS to považuje za protizákonné a je pripravená ísť pred súd.
S aktivitou TIS v tejto veci súhlasíme. Občania by mali mať možnosť vládu kontrolovať a poznať, ako píše TIS, „zmluvné ceny, termíny dodávok, sankcie za nedodanie, či kto preberá zodpovednosť za možné vedľajšie účinky vakcín“. Že sú časy pandémie, nie je ospravedlnením, skôr naopak.
Zlyhala aj EÚ...
Ministerstvo zdravotníctva však vo svojej odpovedi pripomenulo dôležitú vec: „Tak, ako aj zmluvy, ktoré podpísala Európska komisia s farmaceutickými firmami sú v utajenom režime, rovnako tak je aj naša zmluva ohľadom vakcíny Sputnik V.“
Prvé zmluvy s výrobcami vakcín podpísala EÚ už v auguste 2020. Rokovania o zmluvách boli v utajenom režime. Ešte v novembri eurokomisárka Kyriakidesová uviedla, že Komisia „z právnych dôvodov nemôže oznámiť informácie obsiahnuté zmluvách“.
Zverejnenie citlivých informácií by podľa Komisie „poškodilo proces obstarávania a mohlo mať ďalekosiahle následky na schopnosť Komisie vykonávať svoje úlohy“. Všetky firmy vraj vyžadujú, aby citlivé informácie ostali tajné, čo Komisia „musí rešpektovať“.
Až po mesiacoch boli niektoré zmluvy v redigovanej podobe zverejnené (napr. CureVac, AstraZeneca), avšak sú z nich vyškrtnuté kľúčové údaje, napr. cena.
A tie údaje, ktoré sú zverejnené (či inak unikli), svedčia o veľmi štedrých podmienkach pre farmaceutické firmy: termíny dodania nie sú presne špecifikované, firmy sú zbavené takmer všetkej zodpovednosti za nežiadúce účinky a nechávajú si patenty, hoci vývoj vakcín bol spolufinancovaný z verejných zdrojov.
...to však Transparency neriešila
Vyvstáva otázka: všimla si TIS aj tieto skutočnosti a kritizovala Európsku úniu?
Prešli sme si príspevky na webovej aj facebookovej stránke TIS spätne až do začiatku júla 2020, ale žiadnu kritiku týmto smerom sme nenašli.
9. decembra 2020 však TIS na Facebooku uviedla: „Vakcíny sa k nám dostanú vďaka centrálnemu európskemu obstarávaniu, čím sa korupčné riziká našťastie rádovo znižujú.“ V danom príspevku sa však vôbec nespomína kľúčová skutočnosť, že zmluvy sú tajné (v danom čase neboli zverejnené ani redigované verzie).
Ak TIS hovorila o slabej transparentnosti ohrozujúcej očkovanie, spomínali sa kauzy slovenských vlád, ale nie utajené miliardové zmluvy EK.
Napísali sme aj priamo TIS a pýtali sa ich, či sa týmto skutočnostiam venovali. Nedostali sme však odpoveď (na odpoveď mala TIS viac ako 3 celé pracovné dni).
O tom, že zmluvy EÚ s dodávateľmi vakcín sú utajené, krátko píše TIS až v samotnom statuse, v ktorom rieši Sputnik, a to až ku koncu: „Nákupy EÚ, kde sú dodávky pomalé a stále viac meškajú napriek tajnosti zmlúv, určite nie sú pre nás dobrým príkladom.“
Prečo „nestraníckosť“ nestačí
Transparency International patrí medzi relatívne nestranícke politické mimovládky. Za podozrivé tendre ostro kritizovala vlády Smeru (avšak niektoré ich zákony aj ocenila), ale poukázala aj na problematické nominácie Matovičovej vlády (aj tu), udeľovanie výnimiek z protipandemických opatrení či návrh zákona, ktorý by výrazne zhoršil transparentnosť verejného obstarávania (aj tu a tu).
Za účasť v relácii Inkognito na TV JOJ kritizovali Zuzanu Čaputovú, a to napriek tomu, že existujú personálne a finančné prepojenia medzi TIS a Progresívnym Slovenskom (tiež tu), teda strany, z ktorej Čaputová vyšla (pri hodnotení transparentnosti prezidentskej kampane jej však TIS zrejme neopodstatnene prilepšila).
Podobne pred parlamentnými voľbami v roku 2020 TIS kritizovala prešľapy subjektov z celého politického spektra: Vlasť, Sme rodina, Dobrá voľba, ĽSNS, ale i kandidáta Mostu, kandidáta Za ľudí či Progresívne Slovensko.
Dlhoročný riaditeľ TIS Gabriel Šípos kritizoval aj hlavnoprúdových novinárov po tom, čo boli zverejnené ich komunikácie v rámci „kauzy Lipšicovo stádo“.
Transparency International kritizuje hlavne domáce subjekty...
Všetky tieto skutočnosti možno oceniť. Je tu však ešte jeden zásadný rozmer. Transparency International kritizuje predovšetkým aktérov domácej scény: vládu, politikov a, pochopiteľne, lokálnych oligarchov s nimi prepojených.
To je, samo o sebe, samozrejme, v poriadku. Korupcia je na Slovensku vážnym problémom a poukazovať na ňu je spoločensky prínosným a často odvážnym konaním.
Problém je však v tom, že oveľa menšia pozornosť je venovaná prešľapom nadnárodných inštitúcií či globálnej oligarchie, čo vidíme aj v prípade zmlúv o dodaní vakcín EÚ. Bližšie sme o tom hovorili v reláciách o korupcii globálnej oligarchie (diel 1, diel 2).
Vzniká tak skreslený obraz sveta, v ktorom Slovensko vyzerá značne skorumpované, zatiaľ čo nadnárodné organizácie či korporácie vyzerajú čistejšie, než v skutočnosti sú (hoci treba poukázať na to, že medzinárodná TI niekedy kritizuje aj západné firmy).
U mnohých ľudí na Slovensku tak vzniká postoj, že čím viac suverenity a samostatnosti má Slovensko, tým horšie. Čím viac procesov sa deleguje na nadnárodné organizácie (napr. EÚ) a čím viac preberieme západný model fungovania spoločnosti, tým lepšie.
Netvrdím, že toto je priamym úmyslom TIS, ale je to jedným z dôsledkov jej konania. Preto je dôležité sa pozrieť na širší obraz: vďaka komu môže TIS vôbec existovať?
...platia ju však hlavne zahraniční sponzori
TIS je financovaná práve prevažne zahraničnými subjektmi, medzi inými Nadáciou otvorenej spoločnosti, fondami Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska či National Endownment for Democracy (platený hlavne americkou vládou). TIS čerpá tiež financie z eurofondov či priamo od Európskej komisie, ktorej netransparentnosť teraz prešla prakticky mlčaním.
TIS získala v rokoch 2012, 2013, 2016 a 2018 príspevky aj od farmaceutických firiem Sanofi a GlaxoSmithKline, s ktorými EÚ uzavrela utajenú zmluvu (neskôr zverejnenú s vyškrtnutím kľúčových údajov). Spolu to bolo okolo 27 500 eur. Hoci z pohľadu celkových ročných príjmov TIS (niekedy aj viac ako 300 000 eur) nešlo o veľké prostriedky, predsa ide o zjavný konflikt záujmov.
Netvrdím, že dochádza k priamemu ovplyvňovaniu konania TIS zo strany sponzorov. Skôr si myslím, že konajú samostatne, v súlade so svojím svedomím a ich práca je často prínosná. Ich pozornosť je však z povahy veci zameraná určitým smerom, ktorý nie je neutrálny.
Z ich práce vzniká podpora pre naratívy hlavne o skorumpovaných miestnych politikoch a oligarchoch, nie však už o problémoch nadnárodných inštitúcií a globálnej oligarchie. Organizácie, ktoré by vytvárali podporu pre naratívy tohto typu by, pochopiteľne, zrejme nedostali finančnú podporu od EÚ či nadnárodných firiem, teda buď neexistujú alebo nemajú veľký vplyv.
Tým, že isté typy kritiky sú finančne podporované a iné takmer vôbec, vzniká informačná nerovnováha, ktorá je práve v záujme zahraničných sponzorov.
Zdroj obrázku: Transparency International Slovensko / sputnikvaccine.com