ICJK píše o ekosystéme dezinformácií, kam zaradilo aj Hrot.info. Obstoja ich argumenty? (hĺbková analýza)

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo článok o stránkach, ktoré považuje za súčasť „ekosystému prokremeľských, konšpiračných a radikálnych pravicových dezinformácií“. V ich zozname je zaradená aj stránka Hrot.info – bez akýchkoľvek argumentov. Článok pôsobí skôr bulvárne a neprináša zásadné nové zistenia. Podrobne ho rozoberáme.

Obsah článku

Ruská propaganda existuje

Na úvod treba povedať, že ruská propaganda nepochybne existuje. Politika je špinavá a ešte špinavšie sú tajné služby, ktoré sa neštítia manipulovať verejnú mienku v záujme moci. Samotný zámer odhaľovať ruskú propagandu je v poriadku.

Problematické je však, ak sa ruská propaganda vykresľuje ako čosi bezprecedentné a jedinečné. V skutočnosti má každý silnejší štát záujem na tom, aby šíril informácie, ktoré mu vyhovujú a robí to aj manipulatívnymi spôsobmi.

Napríklad podľa analýzy Oxfordskej univerzity patria medzi krajiny s „vysokou kapacitou cyberjednotiek“ okrem Ruska aj USA, Izrael, Čína, Irán a ďalšie. Ide o tímy, ktoré „nie sú aktívne len počas volieb, ale zahŕňajú zamestnancov, ktorí na plný úväzok tvarujú informačný priestor“, pričom sú aktívne doma aj v zahraničí. Samozrejme, každá propaganda má svoju špecifickú podobu, ale manipulatívne sú všetky.

Ešte viac problematické je, ak sa pri zostavovaní zoznamov „ruskej propagandy“ nerozlišuje medzi zdrojmi. Často sa pritom zmiešavajú viaceré kategórie:

  • stránky priamo platené ruskou vládou, ktoré jednostranne šíria ruskú propagandu a môžu šíriť aj dezinformácie,
  • stránky nezávislé od ruskej vlády, ktoré sú však neseriózne a uvádzajú aj proruské dezinformácie,
  • stránky nezávislé od ruskej vlády, ktoré neuvádzajú dezinformácie, ale sú jednostranne proruské,
  • stránky nezávislé od ruskej vlády, ktoré sú seriózne, neuvádzajú dezinformácie, sú voči Rusku aj kritické, ale prevažne kritizujú jednostrannosti západného pohľadu na svet.

Ide o štyri veľmi odlišné kategórie, ku ktorým treba pristupovať rozdielne. Hádzať ich do jedného vreca je značne zavádzajúce.

Ďalej sa teda pozrime na článok ICJK bližšie.

Zhrnutie článku

V článku „Tok klamstiev: Ekosystém prokremeľských, konšpiračných a radikálnych pravicových dezinformácií v strednej a východnej Európe. Kto diriguje protizápadnú symfóniu?“ sa spojilo 13 medzinárodných tímov (ICJK bol jedným z týchto tímov), aby skúmali stránky tvoriace „prokremeľský, konšpiračný a alternatívny pravicový dezinformačný ekosystém“. Za ICJK je autorkou článku Karin Kőváry Sólymos, ktorá predtým pôsobila v projekte zvolsi.info (o ktorom sme písali tu).

Článok uvádza zoznam približne 290 stránok z 13 európskych krajín vrátane Slovenska, Poľska, Česka či Maďarska. (O tom, ako tieto weby vybrali, píšeme nižšie.) V grafe ICJK vizualizuje, ako na seba stránky vzájomne odkazujú hyperlinkami. Toto nazývajú „kvantitatívne dáta“.

Kvantitatívne dáta následne skombinovali s „expertnou znalosťou“ jednotlivých redakcií, čo má predstavovať „kvalitatívne dáta“. Tu neuvádzajú nijakú konkrétnu metódu, zdá sa, že ide o to, že si dané stránky jednoducho (sčasti) prečítali. Väčšinou ide o všeobecné vyjadrenia typu, že „stránky šíria protiukrajinskú propagandu“, „šírenie dezinformácií je v krajine dlhodobým problémom“, „dezinformačné stránky zohrali dôležitú úlohu v šírení hoaxov a dezinformácií o pandémii“ a pod.

Nasledovať ešte majú ďalšie články o jednotlivých weboch a o analýze návštevnosti, ako uviedli autori článku v podcaste.

Nižšie si podrobne rozoberieme, v čom sú zistenia článku problematické.

Problém 1: nejasná metodika výberu stránok

V slovenskej verzii článku nie je metodika výberu stránok bližšie opísaná. V anglickej verzii je spomenutý postup v niekoľkých krokoch:

  1. prvý zoznam tvorilo 7 stránok, ktoré americké ministerstvo zahraničných vecí označilo ako „základné piliere ruských dezinformácií a propagandy“,
  2. zoznam bol rozšírený o stránky, ktoré „často zdieľajú“ obsah webov z bodu 1 (dáta o linkových prepojeniach pochádzajú zo služby Ahrefs) alebo „často zdieľajú“ „iné konšpiračné alebo prokremeľské naratívy“,
  3. zahrnuté boli ďalej stránky, ktoré navštevovali ľudia, ktorí navštevovali stránky z bodu 1 (dáta o návštevníkoch pochádzajú zo služby Similarweb),
  4. stránky boli považované za šíriace dezinformácie vtedy, ak ich tak „často“ označil portál EUvsDiSiNFO,
  5. ďalej boli zahrnuté stránky z 13 skúmaných krajín, ktoré sa priamo angažujú v zdieľaní obsahu z prokremeľských, alt-right alebo konšpiračných kruhov, resp. stránky, ktoré sa podieľajú na šírení takého obsahu bez toho, že by priamo odkazovali na uvedené zdroje,
  6. nakoniec boli zahrnuté stránky, na ktoré uvedené stránky „často odkazovali“.

Uvedený postup je značne nejasný. Hoci sú spomenuté nejaké konkrétne zdroje (o tom nižšie), v bodoch 2 a 5 boli pridané stránky, ktoré šíria „prokremeľské“ či „konšpiračné naratívy“. Tieto pojmy nie sú v článku definované, taktiež nie je uvedené, kto posudzoval, či dané weby tieto kritériá spĺňajú (rôzni hodnotitelia ich môžu vykladať veľmi rozdielne).

Nie sú špecifikované žiadne prahové hodnoty (čo to znamená „často“?), nie je jasné, koľko stránok pribudlo v ktorom bode. Nie je zrejmé ani to, prečo bol potrebný taký veľký počet krokov; niektoré sa zdajú byť nadbytočné a repetitívne (napr. body 2 a 5).

Článok uvádza, že skúma „dezinformačný ekosystém“, v zozname by teda zrejme mali byť zahrnuté len dezinformačné stránky. To sa zrejme overovalo v bode 4 (hoci nie je jasné, či stránky, ktoré EUvsDiSiNFO neoznačuje za dezinformačné boli vylúčené zo vzorky) a v bode 5.

V bode 6 však pribudli weby len na základe toho, že na ne „často odkazovali“ iné stránky. Nie je však uvedené, či autori nejak preverovali, či sú aj stránky pribudnuvšie v bode 6 dezinformačné. Ak na stránku „často odkazujú“ dezinformačné stránky, ešte to neznamená, že je sama dezinformačná. Konšpiračné weby často citujú aj správy z bežných médií.

Samozrejme, je možné, že množstvo webov zo zoznamu naozaj šíri dezinformácie a sú jednostranne proruské. Tieto skutočnosti je však potrebné v každom prípade preukázať. Ak to dokázané nie je, nie je poctivé hovoriť o „dezinformačnom ekosystéme“, keďže zoznam zostavený uvedenou metódou môže obsahovať aj seriózne zdroje.

Na zozname sa tak objavujú aj niektoré weby, ktoré tam nepatria. Jasným príkladom je Hrot.info, ale pochybovať možno aj o zaradení portálov noveslovo.sk, extraplus.sk či veci-verejne.sk. Ťažko to však zhodnotiť bez jasných argumentov, v čom majú byť dezinformačné.

Treba poukázať aj na to, že Hlavné správy od začiatku ruskej invázie na Ukrajine priniesli množstvo článkov kritických voči Rusku a píšu serióznejšie ako pred pár rokmi. Paradoxom je aj zaradenie portálu parlamentnelisty.sk, ktorý je na Konšpirátori.sk dokonca v zozname stránok s overeným obsahom.

Spýtali sme sa ICJK, na základe čoho bol náš web Hrot.info zaradený na zoznam, či náš považujú za súčasť „dezinformačného ekosystému“ a ak áno, na základe čoho. ICJK neodpovedalo.

Spýtali sme sa tiež na to, prečo je v zozname zaradená stránka www.parlamentnelisty.sk, pričom sme upozornili na to, že podľa Konšpirátori.sk ide o stránku s overeným obsahom. ICJK neodpovedalo.

Problém 2: nekritické preberanie z politicky angažovaných zdrojov

Ohľadom výberu stránok sa spomínajú dva konkrétne zdroje: americké ministerstvo zahraničných vecí a EUvsDiSiNFO. Oba sú problematické. Americké MZV je politická inštitúcia. Je bežné, že ministerstvá neuvádzajú vždy pravdivé informácie a americké MZV bolo pri tom prichytené opakovane. Ak sa vyjadruje k stránkam, ktoré sú kritické voči politike USA, existuje riziko, že sa bude dopúšťať zavádzania.

Tento bod je ešte o to citlivejší, že vláda USA patrí medzi významných sponzorov ICJK. Ak by si ICJK chcelo zachovať nezávislosť, snažilo by sa jej tvrdenia preverovať, nie nekriticky preberať názory toho, kto ho platí.

Druhým zdrojom je EUvsDiSiNFO, čo opäť nie je nezávislý zdroj. Hlavným sponzorom tohto projektu je Európska únia (spadá pod diplomatickú službu EÚ) a sám EUvsDiSiNFO na hlavnej stránke v pätičke uvádza, že skúma „prokremeľské“ dezinformácie. Jeho cieľom tak zjavne nie je hľadať nestranne pravdu a skvalitňovať verejnú diskusiu, ale skôr selektívne zbierať argumenty pre kritikov Kremľa. Čo je však ešte zásadnejšie, identifikovali sme konkrétne príklady, kedy EUvsDiSiNFO označil za dezinformácie aj len iné názory (podrobne opísané tu).

Analýza amerického MZV (na ktorú ICJK odkazuje) uvádza určité argumenty v prospech toho, že uvedené weby sú prepojené s ruským štátom. Ich podrobná analýza je nad rámec tohto článku, ale všeobecne možno povedať, že ide väčšinou o nepriame indície, ktoré môžu priniesť isté podozrenia, ale nie jasné dôkazy.

O viacerých stránkach ani analýza netvrdí, že majú prepojenia s ruským štátom, len že majú prepojenia s inými proruskými stránkami. U niektorých sa uvádzajú indície prepojenia: napr., že nejakú stránku uvádza ruské ministerstvo zahraničných vecí ako partnerskú, že niektorí autori v minulosti pracovali pre ruskú štátnu televíziu alebo tajnú službu, že stránka uverejňovala články od autorov, ktorých facebook označil ako predstaviteľov ruských tajných služieb a pod. Analýza sa odvoláva aj na vyjadrenia anonymných predstaviteľov amerických tajných služieb, ktorí (bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov), tvrdia, že nejakú stránku riadi ruská tajná služba.

V celej analýze sa uvádzajú len 2 jasné prepojenia s ruským štátom: stránka NEO, ktorá je projektom Ruskej akadémie vied (čo aj akadémia otvorene uvádza) a News Front, ktorý mal podľa ruského opozičného media Znak dostať prezidentský grant 3 milióny rubľov (zhruba 38 000 eur, ale link na pôvodný článku média Znak je už neplatný, takže nevieme preveriť, o aké dôkazy presne išlo). Pre porovnanie, ICJK dostalo priamo od americkej vlády viac ako 94 000 eur.

Vo všetkých ostatných prípadoch ide o dohady, kde sú pre potvrdenie prepojení potrebné dodatočné argumenty. 

Samozrejme, je možné, že aj v týchto prípadoch majú americké MZV a EUvsDiSiNFO pravdu. To je však potrebné preveriť argumentmi.

Spýtali sme sa preto ICJK, či a ako tvrdenia týchto subjektov preverovali. Poukázali sme pritom na to, že nejde o nezávislé inštitúcie a v minulosti mali problém s hodnovernosťou. ICJK neodpovedalo.

Osobne sa domnievam, že ruské tajné služby zasahujú do fungovania mnohých portálov. S istotou to však možno tvrdiť len na základe presvedčivých argumentov a treba aj odlišovať mieru kontroly.

Aj mnohé západné weby sú totiž v nejakej miere prepojené (aj tu) s tajnými službami. Veľké portály s nimi rutinne spolupracujú, napr. pri poskytovaní dát, často je to ich zákonná povinnosť, niekedy ale môžu ísť aj nad rámec zákonných povinností.

Podľa posledných zistení kauzy Twitter Files podľa novinára Michaela Shellenbergera FBI zaplatilo Twitteru viac ako 3 milióny eur za vybavovanie jej požiadaviek. Jim Baker, zástupca hlavného právnika z Twitteru, bol predtým právnikom v FBI. Ukázalo sa tiež, že americké vlády (Trumpova aj Bidenova) tlačili na Twitter, aby mazal isté profily alebo príspevky, čomu Twitter niekedy vyhovel. Tieto prepojenia prinášajú isté podozrenia a treba ich dôkladne preskúmať. Zďaleka to však neznamená, že všetok obsah Twitteru sú automaticky americké dezinformácie a celý Twitter je informačná operácia americkej vlády.

Podobné posudzovanie by malo byť vykonávané aj pri analýze ruskej propagandy. Financovanie cudzím štátom a spolupráca s tajnými službami je problém (alebo skôr isté riziko), ale nemôže automaticky slúžiť na diskreditáciu celého webu, hlavne pri podrobnejších analýzach, ktorú ICJK v tomto prípade vraj vykonalo.

Problém 3: chybná interpretácia dát

ICJK píše: „Analyzovali sme, ako tieto webové stránky navzájom korelujú a ako šíria ruskú propagandu a konšpiračné teórie.“ Autori článku tvrdia, že hoci je často analyzovaný obsah dezinformácií, len málokedy sa skúma cesta, ktorou dezinformácia prechádza a to, ako jednotlivé weby posúvajú a amplifikujú konšpiračný obsah.

Ak chcelo ale ICJK vykonať takúto analýzu, nezvolili na to vhodnú metódu. 

Ako sme písali vyššie, výber analyzovaných webov spočíval v mnohých krokoch. Zahŕňa stránky, na ktoré odkazujú stránky, ktoré odkazujú na pôvodných sedem „pilierov ruskej propagandy“, ako ich vníma americké ministerstvo zahraničných vecí. Do výberu sa tak dostalo aj množstvo webov, ktoré na pôvodných 7 stránok vôbec neodkazujú, ale odkazujú (cez 1 alebo 2 uzly) na ne weby, ktoré na pôvodných 7 stránok odkazujú.

Nastáva však problém: ak stránka B cituje stránku A a potom stránka C cituje stránku B, vôbec to neznamená, že stránka C prevzala obsah pôvodnej stránky A. Mohla zo stránky B prevziať úplne iný článok, ktorý s webom A nemá nič spoločné.

Druhý problém je, že ICJK vôbec (podľa uvedenej metódy) neskúmalo obsah konkrétnych odkazov. Vieme pritom, že ani na konšpiračných weboch nebýva 100 % obsahu problematického. Často zverejňujú aj bežné spravodajstvo, tlačové správy a pod. Ak teda ICJK chce skúmať, ako sa „šíria dezinformácie“, musí tiež zisťovať, aký konkrétny obsah je šírený. Ak niekto cituje „konšpiračný web“, neznamená to automaticky, že z neho preberá konšpiráciu (hoci to tak zrejme často bude).

Ďalším problémom je, že sa neskúma ani kontext linku. Niekto môže linkovať na skutočne konšpiračný obsah, ale preto, aby ho vyvrátil, či polemizoval s ním. 

Napríklad na našom webe na Zem a Vek odkazujeme dokopy 7-krát v 2 článkoch. Z toho v jeden článok je venovaný priamo manipuláciam zo strany Zem a Vek. V druhom článku píšeme, že je absurdné označovať Rostasa za nacistu, čo dokladujeme článkami zo Zem a vek, kde kritizuje nacizmus. 

Podobne na extraplus.sk odkazujeme 2-krát. V jednom článku poukazujeme na viaceré nepresnosti uvedeného článku Extra Plus, v druhom len konštatujeme, že Extra Plus nazval Pohodu festivalom politickej piesne, čo označujeme za „kontroverznejší výraz“. Slobodný vysielač citujeme 7-krát, ale vždy odkazujeme linkom len na naše relácie, ktoré sú seriózne odzdrojované.

Pre porovnanie, na Denník N odkazujeme 253-krát, SME 191-krát a Aktuality.sk 150-krát. Tieto médiá pritom často používame ako zdroje, z ktorých informácií vychádzame (na rozdiel od Zem a vek, Hlavných správ a pod.), teda ich citujeme viac súhlasne ako weby, s ktorými nás prepojila analýza.

Na druhej strane, z „konšpiračných“ webov, s ktorými nás prepojil článok ICJK, citujeme najviac Hlavné správy: 19-krát, pričom ani raz nepreberáme ich informácie nekriticky. V drvivej väčšine prípadov linkujeme Hlavné správy vtedy, keď uvádzame nejaké ich stanovisko, ktoré zväčša následne konfrontujeme so stanoviskami iných strán (napr. tu). V jednom prípade uvádzame vyjadrenie, ktoré špeciálne Hlavným správam poskytla prezidentka Zuzana Čaputová, keďže v inom médiu sa tento citát nenachádza. (Pre úplnosť, tu sú všetky články, v ktorých odkazujeme Hlavné správy: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10)

V prípade nášho portálu je teda absurdné tvrdiť, že reprodukujeme dezinformácie.

Niečo podobné sa nám však stalo aj na Facebooku. Linkovali sme na zavádzajúci obsah advokáta Petra Weisa, pričom sme ho vyvrátili. Overovatelia faktov Facebooku tento článok vyvrátili až po nás, zaradili ho na čierny zoznam a my sme dostali trest za použitie linku. Kontaktovali overovateľov faktov a upozornili ich na situáciu. Spočiatku reagovali ústretovo, jednu penalizáciu nám zrušili, ale potom nám už neodpísali a druhá penalizácia nám ostala niekoľko mesiacov (príspevok sme zdieľali na dvoch facebookových stránkach, preto sme pôvodne dostali dve penalizácie); potom bez vysvetlenia zmizla.

Skutočnosť, že stránka odkazuje na inú stránku, teda vôbec neznamená, že s ňou súhlasí, naopak, môže to byť aj nesúhlasné. Vo vede je napríklad bežné, že najcitovanejšie články sú tie najkontroverznejšie, a teda často najviac kritizované.

V interpretácii ICJK sa teda reťazí niekoľko nepodložených predpokladov:

  • nie je jasné, či je vôbec zdieľaný obsah z pôvodných konšpiračných stránok,
  • nie je jasné, či je konkrétny obsah konšpiračný,
  • nie je jasné, či je zdieľaný súhlasne alebo nesúhlasne.

Samozrejme, použitá metóda nám môže dať hrubú predstavu o tom, ako sa šíri obsah medzi stránkami a je pravdepodobné, že takto sa šíri aj dezinformačný obsah. Uvedené závery ICJK sú však príliš ďalekosiahle a idú nad rámec faktov.

Vyššie uvedené nedostatky svojej metódy pritom autori článku vôbec neuvádzajú, hoci vedúcim projektu je Josef Šlerka, ktorý je akademikom a pôsobí na Karlovej univerzite.

ICJK sme sa spýtali, prečo neskúmali kontext linkovania a prečo neuviedli limity použitej metódy. ICJK neodpovedalo.

Problém 4: žltý žurnalizmus – forma je viac ako obsah

Pod žltým žurnalizmom sa rozumejú texty, ktoré prezentujú len málo relevantných zistení, ale používajú bombastické nadpisy pre upútanie pozornosti a zvýšenie čítanosti. Typické sú expresívne výrazy, vytváranie senzácií a apelovanie na emócie, často tie základné ako vyvolávanie pocitu ohrozenia, znechutenia či hnevu.

Článok ICJK má znaky žltého žurnalizmu. Senzačný nadpis hovorí o „toku klamstiev“ a pýta sa „kto diriguje protizápadnú symfóniu“. Ďalej sa píše o „systematickej medzinárodnej kampani Ruskej federácie zameranej na dezinformácie a manipuláciu s informáciami s cieľom destabilizovať susedné krajiny, EÚ a jej členské štáty“ alebo o „veľkej galaxii dezinformácií“.

Zdôrazňuje sa aj odbornosť použitej metódy a nové odhalenia: „dôkladná analýza údajov a metadát s miestnymi poznatkami odhaľuje nové prepojenia a súvislosti medzi webovými stránkami krajín strednej a východnej Európy“ Projekt bol prezentovaný v podcaste s názvom „Odhalenie“.

V článku je však skutočných odhalení veľmi málo. Vychádza výhradne z už predtým verejných zdrojov (čo v zásade problém nie je). Neprináša žiadne nové informácie o vplyve ruského štátu na nejaké konšpiračné weby. Jeho hlavné „zistenie“ – „ako sa šíri konšpiračný obsah“ – je postavené na trojnásobnej interpretačnej chybe. V „ekosystéme dezinformácií“ sú zahrnuté aj weby bez akýchkoľvek argumentov, že by uvádzali dezinformácie, ale aj weby ako Hrot.info, ktoré sú voči Rusku aj preukázateľne kritické (napr. tu, tu alebo tu).

Nedozvedáme sa ani o bájnom „dirigentovi protizápadnej symfónie“. Priam naopak, autori vlastne otvorene priznávajú, že väčšina webov nie je financovaná Kremľom. V článku to síce nepíšu (kto vie, prečo), ale v podcaste dostali priamu otázku, či ide o „premyslenú, starostlivo skonštruovanú dezinformačnú sieť“.

Vedúci projektu Josef Šlerka na to odpovedá, že jeho skúsenosť je taká, že väčšina webov tohto typu nie je platená priamo Ruskom a sú „spolucestujúci“. Platená Ruskom má teda byť len menšina, avšak ani v prospech tohto tvrdenia v podcaste nie sú uvedené žiadne dôkazy. V článku sa spomína dôkaz prepojenia len pri estónskej stránke Baltnews – čo je pobočka ruskej štátnej agentúry Russia Today a samotná stránka to priznáva.

Priame dôkazy o financovaní ruským štátom sú ešte v už spomínanej analýze amerického ministerstva zahraničia (na ktorú článok odkazuje) a zahŕňajú dve stránky. Dokopy sa tak potvrdené prepojenia s Ruskom týkajú 3 z 290 stránok, teda 1 % stránok zo zoznamu.

V anglickej verzii článku sa v časti o Slovensku uvádza, že „NewsFront je jediná stránka na Slovensku, ktorá bola doposiaľ prepojená s ruskými štátnymi prostriedkami“. Nejde však pôvodne o slovenský web, ale slovenská mutácia ruskej stránky sídliaca na medzinárodnej doméne. O 25 slovenských stránkach, ktoré sú súčasťou zoznamu, teda sama autorka priznáva, že neexistujú žiadne dôkazy o ich financovaní ruským štátom.

Paradoxne, v inom článku o NewsFronte z augusta 2022, tiež od autorky Karin Kőváry Sólymos, sa píše, že „NewsFront nefinancuje priamo ruský štát“. Zároveň je ale citovaný bezpečnostný expert Daniel Milo, ktorý hovorí, že NewsFront je „súčasť Ruskom organizovanej a platenej informačnej operácie“, na čo však neuvádza žiadne konkrétne dôkazy.

Keďže starší článok v tomto protirečil novšiemu a zároveň starší sám sebe, spýtali sme sa autorky na to, ako to naozaj je. Karin Kőváry Sólymos však neodpovedala.

Článok sa prezentuje ako veľký medzinárodných projekt, často je zdôrazňované, že ide o medzinárodnú spoluprácu 13 tímov. Medzinárodný nepochybne je, ale s tímami je to už otáznejšie. V podcaste sa totiž hovorí, že na projekte pracuje 14 novinárov, jeden „tím“ má tak v priemere jedného človeka...

Značne nafúknuté je tiež hlavné zistenie o prepojenosti webov. Autori nezbierali žiadne nové dáta, použili verejne dostupné databázy. „Zistenie“, že názorovo podobné stránky na seba vzájomne odkazujú, nie je nič prekvapivé a dá sa očakávať pri akejkoľvek názorovej „bubline“. Autori si mohli dať záležať aspoň na kvalitnej metóde, kritickej analýze dát a ich poctivej interpretácii. Ako však vidíme, i tu si zvolili značné zjednodušenia v prospech záverov, ktoré „znejú dobre“.

Problém 5: hovoria o potrebe diskusie, ale nediskutujú

Možno oceniť, že Karin Kőváry Sólymos ešte pred zverejnením článku oslovila všetky dotknuté weby s otázkami a dala im dostatok času na odpoveď. Taktiež možno oceniť, že hoci sme odpovedali až so značným oneskorením (dokonca až v deň zverejnenia článku) našu odpoveď do článku zahrnula. (Kompletné znenie otázok aj našich odpovedí je uvedené v prílohe článku.)

Druhá vec je, že obsiahnuté otázky niekedy veľmi neumožňovali zmysluplné odpovede. Napríklad prvá otázka bola: „Uverejňuje vaša webová stránka dezinformácie alebo všeobecne neoverené informácie? Ak áno, prečo? Aký je váš komentár k tomuto zisteniu?“

Pod „zistením“ sa zrejme myslí skutočnosť, že stránka uverejňuje dezinformácie. K takejto otázke sa však ťažko vyjadriť, keďže neboli uvedené žiadne údajne problematické tvrdenia. Ďalej sa autorka pýtala, či spolupracujeme s inými médiami a či dostávame financie alebo inú podporu z Ruska. (Kompletné znenie otázok aj našich odpovedí je uvedené v prílohe článku.)

Karin Kőváry Sólymos v podcaste tiež hovorila, že dialóg v súvislosti s témou dezinformácií je „veľmi, veľmi dôležitý“. Ako problém vníma, že dve názorové skupiny sa izolujú a mizne pochopenie. Je podľa nej škoda, že si nevedia tieto veci „seriózne vydiskutovať“.

Karin Kőváry Sólymos ďalej hovorí, že nemá problém s protichodným názorom a s tým, keby jej niekto napísal, že píše niečo zle a konštruktívne uviedol dôvody. Keby existoval dialóg s predstaviteľmi „konšpiračných médií“, bolo by to podľa nej „fakt super“ a „užitočné“ pre obe strany.

V tomto úplne súhlasíme. Len otvorenosť, vzájomné pochopenie, ochota rozprávať a počúvať sa a intelektuálna poctivosť sú liekom voči polarizácii a cestou k spoločenskému zmieru. Taktiež považujeme za smutné, ak mnohé oslovené weby reagovali na autorku invektívami a nie vecnou reakciou. Žiaľ, toto je realitou na oboch stranách a terčom takýchto reakcií sme boli aj my.

Ako je to však s ochotou diskutovať v praxi? Podobne ako Karin Kőváry Sólymos, aj my pri písaní väčších analýz zvykneme osloviť subjekty, o ktorých píšeme, lebo sa nám to zdá poctivé. V súvislosti s písaním tohto článku sme s otázkami oslovili aj Karin Kőváry Sólymos, ale na naše vecne a slušne položené otázky za viac ako mesiac vôbec nereagovala.

V prípade, ak odpovie dodatočne, jej odpovede do článku doplníme. (Kompletné znenie našich otázok je uvedené v prílohe článku.)

Deklarujeme, že sme otvorení serióznej a slušnej diskusii s Karin Kőváry Sólymos či ICJK o dezinformáciách a súvisiacich témach a tiež ju považujeme za veľmi dôležitú a prínosnú. Nielen z odborného, ale aj ľudského hľadiska.

Problém 6: konflikt záujmov a financovanie ICJK

Čerešničkou na torte je, že hoci ICJK veľa píše o ruskej propagande, pričom neuvádza takmer žiadne dôkazy o prepojeniach uvedených stránok s Ruskom (len pre 1 % z 290 webov), samo ICJK je preukazáteľne platené cudzou mocou. 

ICJK uvádza všetky svoje príjmy na transparentnom účte, čo je potrebné oceniť. Možno si tak prehľadne pozrieť všetky príjmy ICJK od jeho založenia v roku 2019. V čase písania tohto článku ide o 693 príjmov a ich celková výška je 390 504 EUR, z toho:

  • priamo od americkej vlády získalo ICJK 94 044 EUR, teda 24 % celkových príjmov a americká vláda bola tak najväčším sponzorom ICJK,
  • druhým najväčším darcom bolo české Centrum pro investigativní žurnalistiku (83 974 EUR alebo 21,5 %),
  • ICJK podporili aj vládne inštitúcie z Veľkej Británie či Holandska,
  • drobné dary (vo výške 500 eur a menej, teda zrejme idary bežných ľudí, fyzických osôb) tvorili 37 015 EUR, teda menej ako 10 % celkových príjmov, čo je zhruba porovnateľné s percentom občianskych príjmov u liberálnych a prozápadných MVO.

Ak by sme započítali aj nepriame dary, financovanie od americkej vlády by sa ešte zvýšilo. Napr. České Centrum pro investigativní žurnalistiku podľa opisov platieb zrejme často len preposiela peniaze z grantu GACC (Global Anti-Corruption Consortium), čo je projekt organizácie OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project), ktorá medzi podporovateľmi uvádza aj americkú vládu, Nadáciu otvorenej spoločnosti či Rockefeller Brothers Fund (presné pomery financovania sa nám na stránke nepodarilo nájsť).

ICJK priamo na svojej hlavnej stránke uvádza podporu (nešpecifikuje, či finančnú) Veľvyslanectva USA, Holandska, Veľkej Británie a Kanady a tiež Fondu investigatívnej žurnalistiky, ktorý spadá pod Nadáciu otvorenej spoločnosti. Aj samotný článok „Tok klamstiev“ bol podporený grantom Nemeckého Marshallovho fondu Spojených štátov amerických, ktorého donormi sú opäť aj americká vláda, ale tiež rôzni západní oligarchovia.

Takéto financovanie tvorí jasný konflikt záujmov. Ťažko si predstaviť, že ICJK by písalo objektívne o kauzách Spojených štátov amerických. Dá sa, naopak, skôr očakávať, že bude písať kriticky o geopolitických či ideologických oponentoch svojich sponzorov a kauzy USA skôr ignorovať.

Zdá sa, že to tak aj naozaj je. V roku 2022 ICJK zverejnilo 41 článkov, z toho kritických voči Rusku, proruským manipulátorom alebo oligarchom bolo 10. V roku 2022 však ICJK nezverejnilo žiadny kritický článok o USA, Kanade, Holandsku či Veľkej Británii alebo o oligarchoch či manipulátoroch z týchto krajín. Samozrejme, toto porovnanie treba vnímať ilustratívne a bola by potrebná podrobnejšia analýza.

Pochopiteľne, väčšina portálov má isté hodnotové zameranie a v tomto zmysle je jednostranných (vrátane portálu Hrot.info). To je úplne legitímne, pokiaľ ide o nezávislé občianske iniciatívy.

Pokiaľ však jednostrannú kritiku Ruska prináša portál kľúčovo financovaný americkou vládou, je to nevhodný zásah do občianskej spoločnosti. Stačí si predstaviť, aká by bola reakcia hlavného prúdu, keby ruská vláda platila stránku, ktorá jednostranne (hoci na základe pravdivých argumentov) kritizuje USA.

Pre objektivitu treba povedať, že USA, EÚ a západné štáty všeobecne zvyknú svoje financovanie subjektov v zahraničí transparentne zverejňovať, čo je korektné. Je možné, že ruské tajné služby financujú vytipované subjekty oveľa viac skryte, a preto sa to aj ťažšie dokazuje.

Záver

ICJK robí aj množstvo užitočnej práce, napríklad pri odhaľovaní pašeráctva, zneužívania pandemickej pomoci či podozrení z nekalého správania a korupcie. Je dobré, že existuje skupina novinárov nezávislých od slovenskej vlády či oligarchov, ktorá môže v tomto smere slobodne skúmať ich prešľapy.

Na druhej strane sa časť produkcie ICJK týka tém, ktoré sú bytostne politické. Šíri pritom podporu pre naratívy, na ktorých majú záujem aj západné vlády. Ide o témy ako kritika Ruska, boj proti dezinformátorom (ktorí kritizujú západné vlády) alebo kritika národných či konzervatívnych aktivistov. 

V tejto analýze sme si podrobne rozobrali článok „Tok klamstiev“. Ukázali sme, že v kľúčových bodoch neargumentuje poctivo. Problematická je metóda výberu webov, konkrétne vybraté weby, nekritické preberanie údajov od politicky angažovaných zdrojov aj interpretácia dát o linkovaní webov. Článok prináša minimum nových zistení, ktoré prezentuje emočným a senzačným jazykom.

Podobný prípad, kedy ICJK bez dostatočných argumentov očierňovalo názorových oponentov svojho sponzora, spracoval aj Denník Štandard (analýza viď tu).

Tieto skutočnosti sú o to viac problematické, že hlavným sponzorom ICJK je priamo americká vláda a financujú ho tiež iné západné vlády a korporácie. Občianske financovane tvorí jasnú menšinu, okolo 10 %.

Poznámka: Autorke slovenskej verzie článku Karin Kőváry Sólymos ako i vedúcemu projektu Josefovi Šlerkovi sme poslali link na náš zverejnený článok. Dali sme im možnosť napísať reakciu s tým, že ju uvedieme v plnom znení, resp. uvedieme link na ich reakciu. Pokiaľ odpovedia, budeme o tom informovať.

Zdroj obrázku: vsquare.org

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore