EUvsDiSiNFO (financovaný EÚ) označuje iné názory za dezinformácie

Už opakovane sme poukazovali na to, že v rámci tzv. boja proti dezinformáciám bývajú za dezinformácie označované aj len iné názory (napr. tu či tu, pozri aj tu). Teraz sme zdokumentovali ďalší taký prípad, tentoraz z prostredia Európskej únie.

EÚ proti dezinformáciám: iniciatíva EUvsDiSiNFO

Európska únia sa venuje boju proti dezinformáciámviacero rokov. Slúži na to aj projekt EUvsDiSiNFO, ktorý vznikol v roku 2015. Ide o aktivitu East StratCom Task Force, čo je tím na odhaľovanie dezinformácií zriadený Európskou úniou, financovaný EÚ a členskými štátmi.

Aj keď na stránke EUvsDiSiNFO sa špecificky uvádza, že publikácie iniciatívy nepredstavujú názory EÚ, jej napojenie na EÚ je nesporné. Aj ciele iniciatívy, ako aj obsah jej webu, sú veľmi podobné strategickým krokom EÚ a jej oficiálnym antidezinformačným výstupom.

Dezinformácie, ktoré nie sú (prokremeľskými) dezinformáciami

Iniciatíva EUvsDiSiNFO sa venovala aj dezinformáciám ohľadom koronavírusu, o čom už v marci vydala súhrnný článok „Dezinformácie môžu zabíjať“ s príkladmi konkrétnych údajných dezinformácií.

Z nich mnohé sú naozaj neoverenými informáciami, pre ktoré neexistujú seriózne dôkazy. Sú v ňom však ako dezinformácie označené aj tvrdenia, ktoré dezinformáciami zjavne nie sú, ale ide len o iné názory, zhodnotenia či špekulatívne možné scenáre budúceho vývoja.

Tieto údajné dezinformácie sú v článku uvedené v podobe jednovetných téz na obrázkoch (jeden je v titulke tohto článku a druhý nižšie) a niektoré z nich sú rozpísané nižšie pod článkom EUvsDiSiNFO v zozname „súvisiacich prípadov dezinformácií“.

=Udajné dezinformácie o koronavíruse zozbierané EUvsDiSiNFO.

Mnohé však bližšie rozpísané neboli, čo je problematické, pretože nie je jasne zdôvodnené, v čom má spočívať ich dezinformačný charakter. A aj tie, ktoré bližšie rozpísané boli, uvádzajú iba akési zhrnutie podstaty údajnej dezinformácie zo strany EUvsDiSiNFO, ale chýba pri nich odkaz na pôvodný zdroj.

Ako sme uviedli v inom článku, aktivity demaskujúce dezinformácie by mali mať jasnú metodiku a jednou z hlavných zásad by malo byť priložiť aj odkaz na zdroj (či správu v plnom znení), aby si čitatelia vedeli utvoriť vlastný názor a skonfrontovať ju s faktami. V prípade EUvsDiSiNFO to urobiť nemôžu, ostáva im len možnosť (ne)veriť autorite EUvsDiSiNFO.

Konkrétne príklady

Poďme teraz k prípadom jednotlivých údajných dezinformácií. Každý z nich uvádzam prepísaný v podobe jednotvetnej tézy (ako ju uvádza EUvsDiSiNFO) a mojím krátkym komentárom. Pokiaľ boli príslušné prípady údajných dezinformácií rozpísané zo strany EUvsDiSiNFO aj bližšie, uvádzam aj to.

„Liberalizmus podporil šírenie koronavírusu“

Toto tvrdenie je určite obhájiteľné. Práve nechuť viacerých európskych krajín a Európskej únie zatvoriť hranice – motivovaná aj liberálnou tendenciou slobodného pohybu medzi krajinami – napomohla šíreniu vírusu. Nehovoriac o tom, že bez globalizácie v dnešnej podobe – ktorá je nepochybne produktom aj liberalizmu – by sa koronavírus zďaleka nešíril tak rýchlo.

Tento prípad údajnej dezinformácie nie je v článku ani zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný.

„Koronavírus je Černobyľom Európskej únie“

Ide o prirovnanie, ktoré môžeme alebo nemusíme považovať za primerané, keďže obe udalosti majú spoločné (ide o tragickú udalosť s množstvom obetí a dlhodobými následkami, pričom za ňu môže aj neopatrnosť ľudského faktora) i rozdielne črty (v prípade Černobyľu išlo o priemyselnú haváriu a ZSSR sa tragédiu snažil ututlať).

Tento prípad údajnej dezinformácie je v zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný. Údajná dezinformácia poukazuje na to, že tak ako Černobyľ prispel k rozpadu ZSSR, tak koronakríza prispeje k rozpadu EÚ a NATO. Tento aspekt údajnej dezinformácie rozoberám nižšie.

Tvrdenie „koronavírus je Černobyľom Európskej únie“ sa môže niekomu zdať neprimerané, no nemožno ho automaticky označiť za dezinformáciu.

„Schengen skolaboval“

Podstatou schengenského priestoru je voľný pohyb osôb medzi krajinami. Vzhľadom na opatrenia krajín v zatváraní hraníc do veľkej miery ustal už na niekoľko týždňov, čo je najdlhšie od jeho vzniku. Možno to vnímať tak, že Schengen (dočasne) neplní svoju základnú funkciu.

Ak človek skolabuje, znamená to náhle zhoršenie zdravia a funkčnosti organizmu, po ktorom ale môže nasledovať návrat do normálneho fungovania. Tvrdenie, že Schengen skolaboval môže byť pre niekoho prehnané alebo expresívne, ale zďaleka to neznamená, že ide o dezinformáciu.

Tento prípad údajnej dezinformácie je v zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný. Tvrdenie o kolapse Schengenu je v nej prepojené s naratívom, že ide o začiatok rozpadu myšlienky jednotnej Európy. Tento aspekt údajnej dezinformácie rozoberám nižšie.

„Koronavírus je prostriedok na zavedenie tyranie“

Viaceré krajiny boli kritizované, že koronakrízu využívajú na prílišnú koncentráciu moci. V tom zmysle pre nich koronavírus bol prostriedkom na zavedenie obmedzení slobody, čo niekto môže expresívne označiť ako „tyrania“. Toto prirovnanie sa zdá byť dosť radikálne, avšak vo svojej podstate je odôvodniteľné. Znamená to, že ide o dezinformáciu?

Tento prípad údajnej dezinformácie nie je v zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný. V texte článku je však táto údajná dezinformácia prezentovaná tak, že podľa nej je koronavírus prostriedok na zavedenie svetovej tyranie či hegemónie USA. To sú už tvrdenia idúce silno za rámec dostupných faktov, čiže nedostatočne podložené konšpiračné teórie.

V každom prípade v titulnom obrázku článku je údajná dezinformácia prezentovaná iba popisom „koronavírus je prostriedok na zavedenie tyranie“, čo je zavádzajúce, keďže toto tvrdenie samo o sebe dezinformáciou nie je.

„Turecko môže skrývať pravdu o koronavíruse“

Viaceré krajiny čelili obvineniam, že o prípadoch koronavírusu neinformujú transparentne, medzi nimi aj Turecko. S týmito podozreniami prišli aj hlavnoprúdové médiá vrátane New York Times.

Navyše krajiny používajú rôzne metodiky pre testovanie podozrivých na korovanírus aj evidovanie štatistík o koronavíruse, z ktorých každá má svoje pre a proti a v zásade vždy meria iba časť pravdy.

Tvrdenie, že Turecko skrýva pravdu o koronavíruse, by bolo vhodné doložiť konkrétnymi argumentmi, aby bolo jasné, čo sa tým myslí. Rozhodne ho ale nemožno označiť automaticky za dezinformáciu, navyše keď je formulované v hypotetickej rovine („môže skrývať“).

Tento prípad údajnej dezinformácie nie je v článku ani zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný.

„Koronavírus spôsobí rozpad EÚ a NATO“

Ide o špekuláciu, resp. špekulatívnu predpoveď. Je možné, že EÚ či NATO sa rozpadnú, hoci ako pravdepodobnejšie sa zdá, že sa v blízkom čase nerozpadnú. Kríza koronavírusu môže zohrať rolu v oboch scenároch.

Otázka je, prečo by postulovanie jedného z týchto scenárov malo byť automaticky dezinformáciou, keď ani jeden z nich nie je istý (hoci sa môže javiť ako viac pravdepodobný)?

Pre porovnanie, niektoré aj západné médiá či think tanky píšu o možných scenároch pádu či rozpadu Ruska, ktoré sa tiež môžu či nemusia naplniť. Spomeňme napr. aj knihu „Implózia: koniec Ruska a čo to znamená pre Ameriku“.

Už od nepamäti sa diskutuje o tom, či rôzne vlády, štáty, civilizácie či pakty vydržia alebo sa rozpadnú a aké to bude mať príčiny. Objavujú sa rôzne predpovede, pričom zrejme väčšina z nich sa ukáže ako nepravdivých, resp. neúplných. To však možno určiť až retrospektívne, nie dopredu.

Každopádne, znamená to, že si nemôžeme dovoliť postulovať rôzne scenáre vývoja? Skôr ako o dezinformácie ide o teórie a názory, ktoré sú legitímnou a dôležitou súčasťou verejnej diskusie.

Tento prípad údajnej dezinformácie je v zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný.

„Uprostred pandémie stroskotala myšlienka jednotnej Európy“

Toto tvrdenie je podobným prípadom ako to vyššie uvedené.

Rané reakcie štátov Európskej únie aj EÚ samotnej na koronakrízu pre mnohých znamenali sklamanie, kedy si miesto solidarity viaceré štáty hájili vlastné záujmy. V podobnom duchu sa niesol aj konflikt Nemecka s Rakúskom a Švajčiarskom, keď Nemecko zablokovalo export zdravotníckych pomôcok určených aj pre tieto krajiny (konflikt sa však neskôr urovnal). Tento krok Nemecka sa dotkol aj Slovenska.

Znamená to, že myšlienka jednotnej Európy stroskotala? Zdá sa to byť príliš rýchly a prehnaný záver, ale v emočne vypätom čase, keď sa tieto veci diali, to mnohí tak cítili (táto údajná dezinformácia bola datovaná na 22. marec 2020). A niekto to tak môže hodnotiť aj s odstupom. S istotou to ukáže až čas. Znamená však takéto zhodnotenie automaticky dezinformáciu?

Tento prípad údajnej dezinformácie je v zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný.

„Na koronavírus zomrelo v Číne 112 000 ľudí“ (dátované na 26. februára 2020)

Toto číslo výrazne prevyšuje nielen oficiálne údaje, ale aj neskoršie špekulácie niektorých západných médií o údajnom násobne vyššom počte obetí v Číne.

Čo však nesedí je, že táto dezinformácia je kategorizovaná ako „prokremeľská“. EUvsDiSiNFO ako keby automaticky predpokladali, že každá dezinformácie je prokremeľská?

Tento prípad nie je v článku ani zozname súvisiacich prípadov dezinformácií bližšie rozpísaný.

Záver

Boj proti dezinformáciám je fenomén, ktorý postupne značne naberá na obrátkach. Objavujú sa však vážne obavy, že môže byť zneužitý na politické ciele: na pretláčanie istých naratívov a zároveň diskreditáciu a vytláčanie iných názorov na okraj spoločnosti.

Toto zneužitie hrozí práve vtedy, keď sa stiera hranica medzi dezinformáciou a iným názorom či zhodnotením. Presne toho sme však svedkami pri činnosti projektu EUvsDiSiNFO.

Európska únia je pritom veľmi silný hráč v oblasti boja proti dezinformáciám, od ktorého by bolo možné očakávať jednak profesionalitu, ale aj nápravu v prípade, že sa do zoznamu dezinformácií náhodou dostanú výroky, ktoré nie sú nepravdivé, len protirečia oficiálnym naratívom Európskej únie či jej členských štátov.

Pokiaľ by protagonistom boja proti dezinformáciám skutočne záležalo na kultivácii verejného diskurzu, bolo by možné očakávať, že by neustále zdôrazňovali, že boj proti dezinformáciám sa týka iba jednoznačne vyvrátených nepravdivých informácií a nemôže sa dotýkať len iných názorov, subjektívnych zhodnotení či špekulatívnych predikcií a scenárov do budúcnosti.

Opakovane však vidíme, že toto sa nielenže prakticky vôbec nedeje, ale aj v prípade, ak sú bojovníci proti dezinformáciám upozornení na to, že za dezinformácie označujú len iné názory, k náprave spravidla nedochádza. Takýto „boj proti dezinformáciám“ jednoznačne poškodzuje verejnú diskusiu aj rozvoj kritického myslenia.

Zdroj obrázkov: EUvsDiSiNFO

Finančne nás môžete podporiť na naše číslo účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore