Smutné príslovie, že prvou obeťou vojny je pravda, sa v prípade rusko-ukrajinského konfliktu, žiaľ, napĺňa do bodky. Proti slobode slova pritvrdzuje nielen Rusko, ale aj EÚ a západné korporácie, pričom sa zdá, že kroky oboch blokov majú recipročný charakter a vzájomne sa „posilňujú“. Veľkým problémom je, že po zavedení týchto cenzorských opatrení bude veľmi ťažké až nemožné vrátiť sa „do normálu“.
Preteky v cenzúre
Už 1. marca Rusko zablokovalo dve veľké médiá, ktoré si dovolili byť kritické voči vláde. 2. marca Európska únia zablokovala ruské štátne médiá Russia Today a Sputnik na celom území EÚ s okamžitou uplatniteľnosťou. Šéf diplomacie EÚ Borrell hovoril o „hrozbe pre verejný poriadok a bezpečnosť EÚ“, K blokovaniu sa pridal aj Youtube.
EÚ tiež zvažuje zavedenie „eurozločinov z nenávisti“, kam by mali zapadnúť aj „nenávistné prejavy“. K tomu treba pripočítať už zavedené alebo pripravované legislatívy jednotlivých štátov, ako i to, že výklad už existujúcich predpisov má tendenciu sa sprísňovať.
Taktiež Facebook zablokoval Russia Today a Sputnik. Krátko na to prišla správa, že Rusko zablokovalo Facebook a Twitter a prijalo prísne zákony trestne postihujúce „dezinformácie“.
„Znevažovanie“ ruskej armády či volanie po protiruských sankciách môže viesť až k trom rokom väzenia. Za úmyselné šírenie falošných informácií, ktoré vážne poškodí národnú bezpečnosť, však môžete v Rusku skončiť za mrežami až na 15 rokov.
Na to reagovali západné médiá CNN, BBC a Bloomberg tým, že prerušujú svoju prácu v Rusku.
Propaganda s podporou štátu
Západní žurnalisti sa teda z Ruska postupne vytrácajú a ich názory sa stanú voči Rusku zrejme ešte negatívnejšími. Známa je však aj jednostrannosť ruských štátnych médií, ktoré mnohí označujú priamo za propagandistické.
Aj to má však istý náprotivok v Európskej únii. Okrem jednostrannosti tunajších hlavnoprúdových médií, bol už v roku 2015 bol pod záštitou Európskej únie spustený projekt EUvsDiSiNFO, ktorý možno v podstate označiť ako propagandistický.
Hoci jeho oficiálnym cieľom je boj proti dezinformáciám, priamo na svojej stránke uvádza, že monitoruje „kľúčové prokremeľské správy“. Dezinformácie iného typu ho zjavne nezaujímajú. Projekt za dezinformácie označil aj iné názory a šíri jednostranné naratívy bez dostatočného kontextu. V niektorých krajinách EÚ zase plánujú štátne dotácie pre „dôveryhodné médiá“.
Paradoxne, drakonická hranica 15 rokov za „šírenie dezinformácií“ v Rusku nie je až taká rozdielna od maximálnej sadzby 10 rokov, ktorú navrhovalo slovenské ministerstvo spravodlivosti už pred začiatkom vojny. Tento návrh však vyvolal pomerne veľkú vlnu kritiky a ešte nebol predložený parlamentu.
Represívne tendencie voči slobode prejavu boli v Rusku aj na Západe citeľné už dlhšiu dobu. Pandémia poskytla isté zámienky na ich sprísnenie, avšak nástup vojny ich akceleroval doposiaľ nevídaným spôsobom.
Z uvedeného vyplýva, že situácia v Rusku je o dosť horšia ako v Európskej únii. Ale samotná skutočnosť, že EÚ sa v podstate vybrala „ruskou cestou“ a rozdiel je vlastne už len v miere, nie v podstate systému (cenzurovanie, cesta k trestným postihom, rétorika o propagande a dezinformáciách, bezpečnostných hrozbách, šírenie propagandy cez štátom financované projekty), je pomerne alarmujúca.
Bizarné pritom je, že zo strany hlavnoprúdových médií a mimovládnych organizácií nevidno voči týmto trendom prakticky žiadnu opozíciu. Práve naopak, niektoré z nich tieto trendy aktívne vítajú a sami ich spoluvytvárajú.
Smutné vyhliadky
Vyhliadky do budúcna nie sú ružové a to bez ohľadu na to, ako vojna skončí.
Totiž po zavedení všetkých týchto krokov z oboch strán, po prekročení mnohých Rubikonov, po zostrení rétoriky a jadrových vyhrážkach sa môžeme oprávnene obávať, že nech vojna skončí akokoľvek, budeme žiť vo svete rozdelenom na dva nepriateľské bloky. V ňom budú sloboda prejavu a kritické myslenie ťažko trpieť.
Cenzorské praktiky obmedzujúce slobodu prejavu – nielen štátne opatrenia, ale aj autocenzúra – sa tak môžu stať dlhodobými súčasťami našich životov.
Zdroj obrázku: www.schengenvisainfo.com / Andrey Politov (Dreamstime.com)