Predvčerom boli médiá a najmä sociálne siete plné správ o tom, ako ruskí vojaci ostreľovali pôrodnicu, že ide o genocídu ap.
Ukrajinský prezident Zelenskyj k tomu publikoval aj tweet:
„Mariupol. Priamy útok ruských vojakov na pôrodnicu. Ľudia, deti pod troskami. Zverstvo! Ako dlho bude svet ako spoluvinník ignorovať teror? Uzavrite vzdušný priestor hneď teraz! Zastavte zabíjanie! Máte moc, ale zdá sa, že strácate ľudskosť.“
Symbolom danej udalosti sa stala aj fotografia, na ktorej Ukrajinci odnášajú zranenú tehotnú ženu.
V prebiehajúcej vojne je Rusko agresorom a samotné začatie vojny je porušením medzinárodného práva. To ale neznamená, že nemáme skúmať kontext vojny a že nemáme pomenovať jej príčiny. Taktiež to neznamená to, že máme nekriticky preberať ukrajinské tvrdenia o jednotlivých udalostiach.
Tento konflikt trvá dva týždne a preháňanie či falošné správy z oboch strán sa stali jeho bežnou súčasťou. Aj prezident Zelenskyj často dramatizuje situáciu v snahe zatiahnuť NATO do tohto konfliktu, napr. pri obsadzovaní oboch jadrových elektrární.
Od bojujúcich strán je šírenie propagandy či prehnaných tvrdení v podstate pochopiteľné. Od médií by však človek očakával istý profesionálny odstup a väčšie overovanie si tvrdení bojujúcich strán. To platí pre tvrdenia Rusov, ale aj Ukrajincov, keďže ako priame strany tohto vojenského konfliktu sú v silnom konflikte záujmov.
V praxi sa to ale často nedeje. Vyjadrenia ukrajinských autorít sa niekedy nekriticky preberajú a na ne sa nabaľujú silno kritické komentáre a vlny pohoršenia a odsudzovania na sociálnych sieťach, ktoré v konečnom dôsledku ústia do vlny nenávisti a rôznych činov motivovaných touto nenávisťou aj voči Rusom (tiež tu), ktorí sa nachádzajú v rôznych častiach Európy a za danú situáciu nijako nemôžu.
Mediálne a politické pokrytie udalosti
Zhruba takto to vyzeralo v slovenských médiách: Webnoviny, Pluska, Denník N, Pravda, RTVS, Trend, Startiup. Nadpis v Pluske napríklad znel: „Neuveriteľné ZVERSTVO Rusov v Mariupole: Sľúbili, že dnes bude mier, no zbombardovali pôrodnicu“ a v Trende: „Barbarstvo najhrubšieho zrna. Ruska armáda zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu“.
K téme sa veľmi zásadne vyjadrovali aj viacerí politici.
Napr. premiér Eduard Heger v tejto súvislosti hovoril o množstve mŕtvych žien a detí:
„Rusi zbombardovali pôrodnicu v Mariupole. Zahynulo tu mnoho žien a detí. Nemali šancu sa brániť, utiecť. Nič. Aktuálne v meste hlásia takmer 1 200 obetí.
Stále si niektorí politici a istá malá časť spoločnosti dovolí tvrdiť, že to nie je vojnový zločin? Stále niekto bude šíriť proruské dezinformácie o mierovej misii? Stále niekto bude zavádzať, že konfliktu nerozumieme a pomocou Ukrajine škodíme Slovensku?
Už dosť. Z úcty k týmto obetiam, ktoré sa ničím neprevinili, vás vyzývam, prestaňte šíriť tieto lži a dezinformácie. Prestaňte klamať slovenských občanov. Vladimir Putin sa dopustil zločinu. Kto ho obhajuje, alebo sa ho zastáva, tak sa spolu s ním podieľa na vraždení civilného obyvateľstva Ukrajiny.“
Spomínanú emotívnu fotografiu zverejnila aj FB stránka Polície SR, kde taký obsah nemá čo hľadať s odôvodnením, že tak bojuje proti šíreniu dezinformácií:
„Priloženú fotografiu sme sa rozhodli zverejniť z dôvodu, že na Slovensku naďalej prebiehajú menej nápadné pokusy ovplyvniť verejnú mienku v prospech Ruskej federácie. Cieľom autorov informačných manipulácií je spôsobenie informačného chaosu, poštvanie spoločnosti proti sebe samej a spôsobenie dojmu, že v konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou je pravda ‚niekde uprostred‘.
Otvorenú proruskú propagandu s absolútnymi dezinformáciami šíria anonymné skupiny a účty, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky - áno aj tých, ktorí dezinformáciám veria.“
Nekriticky prezvaté vyjadrenia o genocíde sa objavili aj na ďalšej FB stránke Polície zameranej na hoaxy a podvody.
Ráno múdrejšia večera
Už v daný deň bolo v kontraste s touto udalosťou podanou ako neskutočné zverstvo podozrivé, prečo sa nakoniec hovorí najmä o pomerne malom počte zranených (17) a prečo nie sme svedkami záberov ľudí a detí pod troskami zničenej nemocnice.
Zábery poskytnuté priamo ukrajinským prezidentom ukazovali iba zdevastovaný objekt, ale ani náznakom ľudské obete.
Nasledujúce dni, ako to už začína byť nielen pri tejto vojne zvykom, je však v téme o niečo viac svetla.
Médium iDnes.cz v článku uviedlo, že ruský diplomat Dmitry Polyanskiy vo svojom tweete „ako sa rodia fakenews“ pripomenul, že Rusko už v pondelok uviedlo (archívna snímka tu), že podľa miestnych ukrajinské ozbrojené sily z danej nemocnice „vykopli“ personál a premenili ju na vojenský objekt.
FB stránka Polície namiesto toho, aby korigovala jednostranné propagandistické vyjadrenia, prekrývala dané informačné zlyhanie najprv varovaním pred údajnými hoaxami, ktorými budeme zaplavení.
A neskôr vydala dokonca siahodlhý text, v ktorom sa vyjadruje o fungovaní ruskej a proruskej propagandy tak suverénne a zasvätene, že by to ani jej prípadný organizátor nepopísal lepšie. Tvrdenie, že pôrodnica slúžila pre potreby ukrajinskej armády, označujú za jeden z hoaxov. Pre intenzívnejšie šírenie daného textu využili aj oficiálnu stránku Polície.
Neskôr ruský minister zahraničných vecí Lavrov dané tvrdenie rozvinul: „Túto pôrodnicu už dávno obsadil (ukrajinský pluk) Azov a ďalší radikáli. Vyhnali rodiace ženy, zdravotné sestry a všeobecný personál. Bola to základňa ultraradikálneho práporu Azov.“
Video zachytávajúce situáciu po útoku ukazuje ženy aj deti. Jedno z najmenších detí vyzerá podľa veľkosti na vek troch či štyroch rokov, druhé menšie má isto minimálne 6 mesiacov. Žiadni novorodenci. A z videa nie je zrejmý ani vzťah natočených ľudí s daným objektom.
Denník N v sumarizácii informačného chaosu okolo danej udalosti uviedol:
„Moskva tvrdí, že útok zinscenovala Ukrajina, pôrodnica nebola využívaná, no BBC upozornila, že to nie je pravda.“
Odkazovaný článok BBC však na margo využívanej pôrodnice iba upozornil na facebookový príspevok danej nemocnice z 2. marca, v ktorom uvádzali, že na chod nemocnice potrebujú pohonné hmoty ap.
Vyjadrenie ruských autorít, že sa nemocnica premenila na vojenský objekt, však pochádza až zo 7. marca. Čiže tieto dve veci sa nevylučujú.
Aká je teda pravda?
Skorigovaná bilancia ruského útoku doteraz znie: tri obete vrátane 6-ročného dieťaťa a 17 zranených.
Je pomerne jednoznačné, že Rusi nezaútočili na nemocnicu plnú nechránených žien a detí. Obetí by v tom prípade zrejme bolo výrazne viac a bolo by to zdokumentované oveľa presvedčivejším spôsobom.
Zelenského slová, že ľudia a deti sú pod troskami, sú zrejme čistou propagandou.
Reči o genocíde ap. sú prehnanou dramatizáciou a súčasťou protiruskej propagandy.
Je pravdepodobné, že daná budova v danom čase slúžila ako vojenský objekt, ako tvrdia ruské autority. Na druhej strane sme o tom zatiaľ nevideli priame dôkazy, iba indíciu v tom, že sa tam krátko po útoku pohybovalo viacero vojakov. No verzia o vojenskom objekte lepšie zapadá do príčin ostreľovania a dôsledkov (nízke obete civilistov).
Možno však považovať za propagandisticky nafúknuté a nepravdivé Lavrovove slová o tom, že ukrajinskí vojaci odtiaľ „vykopli“ rodiace ženy.
Vzhľadom na vývoj sa dá predpokladať, že snáď aj väčšina žien v pokročilom štádiu tehotenstva dané mesto opustila už dávnejšie. A tak nebolo potrebné „vykopávať“ rodiace ženy.
Otázne je, či videá a fotografie z danej situácie (tehotná žena na nosítkach, tehotná žena schádzajúca po schodoch) predstavujú nafingovanie pre ukrajinskú propagandu, ktorá ako veľká vlna prebehla celým Západom alebo či objekt po zabraní armádou aspoň z malej časti naďalej slúžil ako detská nemocnica či pôrodnica pre malú časť ľudí a detí, a tým by mohli byť zábery autentické.
Objavilo sa aj tvrdenie, že pôrodnica bola presunutá do suterénu, čo by mohlo zapadať do verzie o hybridnej funkcii budovy v danom čase.
Útočia Rusi cielene na civilné obyvateľstvo?
Ďalšou spornou všeobecnejšou otázkou pri tomto konflikte je, do akej miery ruská armáda útočí na civilistov.
Civilné obete sú nočnou morou každého agresora, pretože prinášajú zlú publicitu, odpor domáceho obyvateľstva a môžu demoralizovať aj útočníkových vojakov, nehovoriac o tom, že môže ísť často o vojnové zločiny. Je preto logickým záujmom Ruska civilné straty minimalizovať, ak aj nie z morálnych, tak zo strategických dôvodov.
Častou stratégiou obrancov preto, naopak, býva, že vojenské sily si rozložia pozície v blízkosti civilných cieľov, alebo priamo v civilných budovách. Bežne sa tomu hovorí používanie „ľudských štítov“, napríklad v konflikte Hamasu a Izraela.
Agresor je tak postavený pred dilemu: zastaviť svoj postup alebo riskovať s veľkou pravdepodobnosťou aj nemalé civilné obete.
Na mnohých záberoch sprostredkovaných najmä ruskou stranou konfliktu vidieť, ako si ukrajinské ozbrojené sily vytvárajú svoje pozície v obytných štvrtiach, avšak o používaní civilných objektov na vojenské účely hovoria aj niektorí západní analytici.
Dôsledkom toho je, že pri bojoch sú kolaterálne škody v podobe úmrtí a zranení civilistov. Ak by útočenie na civilov bolo cieľom ruskej armády, tých obetí by bolo v mnohonásobkoch viac.
Kto bráni úniku civilného obyvateľstva z obsadzovaných miest?
Čo sa týka humanitárnych koridorov, obe strany konfliktu sa obviňujú z toho, že ostreľovaním ľudí bránia civilistom opustiť mestá.
Ak sa však na to pozrieme kriticky s prístupom „Cui bono?“ (teda Komu to prospeje?), tak je zrejmé, že je najmä v záujme ukrajinskej strany držať ľudí v meste.
Tým totiž ruskej armáde, ak hrá ako tak podľa pravidiel, vážne sťažujú bezohľadnejší postup minimalizujúci ruské straty, spomínané kolaterálne škody vedia Ukrajinci propagandisticky využívať a zároveň nie sú natoľko zamestnaní staraním sa o toľké masy civilistov bez strechy nad hlavou.
Na druhej strane zdá sa byť absurdné, aby vojaci strieľali na vlastných ľudí. Preto niektorí predpokladajú, že to môžu robiť radikáli z Azova, ktorí sú presvedčení, že sú hlavným terčom ruskej agresie a že budú ruskou armádou vyzabíjaní do nohy, a tak im ide o všetko.
Zatiaľ sme nezachytili ani z jednej strany dôkazy pre ich obvinenia druhej strany z ostreľovania.
O ľudské utrpenie nie je a rozhodne nebude núdza
Pri téme humanitárnych koridorov je ešte málo preberaná skutočnosť, že nie všetci civilisti chcú z dobývaných miest utekať. Niektorí chcú podporovať svoju armádu a niektorí svoje domovy nechcú opustiť.
Určite sa boja, že keď ich opustia, ich domy sa stanú s oveľa väčšou pravdepodobnosťou súčasťou bojov a budú nenapraviteľne poškodené. Čiže sa nebudú mať kam vrátiť. Navyše samotný masový odchod predstavuje v oblasti humanitárnej krízy nemalú výzvu – najviac pre najzraniteľnejších.
A tak práve najmä starší ľudia čelia veľmi nepríjemnej dileme, pričom sú neraz ochotní radšej obetovať život, ako by mali po skončení bojov ostať ako bezprízorní bez strechy nad hlavou či byť niekomu na ťarchu.
Ak chce ruská armáda plniť svoje dobyvačné ciele, bude sa zrejme postupne stále viac uchyľovať k takým nehumánnym krokom, že mestá s civilným obyvateľstvom budú odpojené od elektriny a vody, čím budú nútené buď k opusteniu mesta alebo k vzdaniu sa.
Ak to aj neurobia cielene, k výpadkom bude dochádzať prirodzene vzhľadom na vojnou ničenú infraštruktúru a doplatia na to tí najzraniteľnejší.
Postupne sa zrejme v tejto vojne budú diať stále vážnejšie prehrešky proti ľudskosti. Pravdepodobne na oboch stranách. Pričom prirodzene s väčšou prísnosťou sa bude svet pozerať na agresora. O to viac, ak dané udalosti budú v prospech jednej strany disproporčne medializované.
Záver
Tento článok nie je ani obhajobou ruskej agresie, ani odsúdením spôsobu ukrajinskej obrany. Dané javy však treba vnímať v kontexte a nerobiť z jednej bojujúcej strany napriek tomu, že je útočníkom, úplného netvora.
Pri vojne zomierajú ľudia na oboch stranách a my sa môžeme najmä pýtať samých seba, či sme urobili dosť pre to, aby sme tej vojne predišli a či robíme dosť pre to, aby čo najskôr skončila.
Zdroj obrázka: APnews