Nedávny prieskum verejnej mienky prišiel k záveru, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku si myslí okrem iného, že sociálne siete by mali odstraňovať falošné správy a nepravdivý obsah (81 %), rozdeľujú spoločnosť (81 %) a treba ich prísnejšie regulovať (71 %). Podľa 68 % dezinformácie na sociálnych sieťach zhoršili pandemickú situáciu.
Denník N píše, že prieskum realizovala agentúra 2muse v novembri 2021 na reprezentatívnej vzorke slovenského obyvateľstva. Objednal ho europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/Európska ľudová strana).
Tento prieskum sa objavil práve v čase, kedy europarlament hlasoval o kontroverznom Zákone o digitálnych službách, ktorého riziká pre slobodu prejavu popisovala česká Společnost pro ochranu svobody projevu.
K prieskumu niekoľko poznámok. Je všeobecne známe, že na odpovede respondentov má silný vplyv spôsob, akým je naformulovaná otázka a v akom kontexte je podaná. (Komickým, no pomerne trefným spôsobom to ilustruje scénka z britského seriálu Áno, pán minister.)
Uvedené formulácie, ako aj ladenie otázok ako celok, do istej miery podsúvalo naratívy o škodlivosti sociálnych sietí. (Táto výhrada neplatí, resp. je oslabená, pokiaľ boli otázky o regulácii sociálnych sietí položené ako prvé v poradí. Nevieme, aké bolo poradie otázok. Štandardná prax pri prieskumoch je otázky prezentovať v náhodnom poradí, teda každý respondent môže mať iné poradie.)
Jednostranne sa zdôrazňovali falošné správy, dezinformácie, nepovolený obsah, rozdeľovanie spoločnosti (čo sú relevantné fenomény, o ktorých treba hovoriť).
Vôbec sa však nespomínalo napríklad to, že sociálne siete do veľkej miery demokratizujú verejný diskurz a dávajú nezávislým novinárom platformy, kde môžu efektívne šíriť svoj obsah nezávisle od oligarchov a vlád.
Predstavte si, ako by respondenti odpovedali v prípade takýchto otázok:
- Majú mať sociálne siete právo cenzurovať obsah, ktorý je v danej krajine legálny?
- Majú sociálne siete umožniť slobodné šírenie legálnych názorov, aj ak sú nepopulárne?
- Prispievajú sociálne siete k slobode prejavu tým, že umožňujú ľuďom jednoducho a lacno zdieľať svoje názory?
- Mali by byť sociálne siete viac chránené pred zásahmi zo strany politikov?
- Súhlasíte s tým, aby anonymní administrátori sociálnych sietí mohli bez verejnej kontroly rozhodovať, čo je to „pravda“?
- Súhlasíte s tým, aby zo sociálnych sietí mohol byť zmazaný obsah (prípadne celý účet) bez toho, že by dotyčný používateľ mal možnosť brániť sa argumentmi?
Zrejme by sme tak dospeli k úplne inému výslednému obrazu, hoci by respondenti mohli byť rovnakí.
Respondentov tiež do veľkej miery ovplyvňujú prevládajúce naratívy v masmédiách. Ľudia obvykle nemajú čas sa nad vecami hlbšie zamyslieť. Mazanie falošných správ (ktoré sú zavádzajúco dané do jednej kategórie s „nepravdivými informáciami“) vyzerá na prvý pohľad ako dobrý nápad. Hlavne pokiaľ túto formuláciu dennodenne počúvame v masových médiách a od Európskej únie.
Málokto sa však zamyslí nad tým, čo to vlastne tá „dezinformácia“ je. A že za dezinformáciu, či dokonca nepravdivú informáciu sú často považované aj len iné názory. So zohľadnením tejto súvislosti sa z dobrého nápadu stáva katastrofa pre demokraciu.
Ak sa na sociálnych sieťach nastavia mechanizmy cenzúry „falošných správ a nepravdivého obsahu“, „pravda“ bude opäť raz závisieť od toho, kto má moc.
Linkujeme niekoľko článkov (zdroj, zdroj, zdroj, zdroj), kde je podrobne zdokladované, že za dezinformácie či hoaxy sú bežne označované aj iné názory. Označili ich tak nie nejakí anonymní internetoví diskutéri, ale uznávaní bojovníci proti dezinformáciám vrátane aktérov platených EÚ.
Kapitolou samou o sebe je otázka, či by mala byť prijatá „prísnejšia právna úprava fungovania sociálnych sietí“. Čo to znamená? Odpovedať áno na túto otázku by mohol bojovník proti dezinformáciám, ale aj dezinformátor.
Prísnejšia regulácia môže totiž spočívať v tom, že sociálne siete budú povinné mazať dezinformácie, ale aj v tom, že sociálne siete budú povinné ponechať online všetok legálny obsah, vrátane dezinformácií.
Táto otázka má teda len malú výpovednú hodnotu a víťazom je pri nej ten, kto dokáže lepšie podsunúť svoju interpretáciu.
Uvedený prieskum, ale aj jeho reflexia v médiách, teda ukazujú skôr niečo iné ako prvoplánové interpretácie o „nebezpečenstve“ sociálnych sietí.
A to je znepokojujúca skutočnosť, že jednostranným informovaním a správnou „mediálnou masážou“ môžete napokon ľudí doviesť k tomu, že s obmedzením vlastnej slobody budú poslušne súhlasiť.
Zdroj ilustračného obrázku: TIME/Dado Ruvic-Reuters