Ohľadom rusko-ukrajinskej vojny koluje v informačnom priestore množstvo protichodných správ. Hlavnoprúdové médiá ruskú agresiu odsudzujú. Zároveň je však pre nich táto situácia skúškou integrity. Dokážu zachovať chladnú hlavu a objektivitu aj v tak vypätej a neprehľadnej situácii? Alebo nekriticky preberajú neoverené správy, ktoré zapadajú do ich pohľadu na svet? Prípad šokujúcej virálnej udalosti z prvých dní vojny je dobrým príkladom na analýzu.
Hneď v prvých dňoch invázie preletelo internetom niekoľko videí, na ktorých údajne ruský tank prešiel auto s civilistom, niektorí mu pripisovali aj úmysel.
Medializované správy
Písali o tom aj viaceré slovenské a české hlavnoprúdové médiá:
- Brainee (podstránka Hospodárskych novín) píše o „hrôzostrašnom videu“ a že muža prešiel ruský tank. Ďalej sa odvoláva na Rádio slobodná Európa (platené USA), podľa ktorého muž povedal, že po uzdravení sa chce znova naučiť chodiť a „pripojiť sa k silám územnej obrany“.
- Denník SME napísal: „Ruské vojská sa od skorého rána dobýjajú do Kyjeva, hlavného mesta Ukrajiny. Pozrite si zábery z ulíc, v ktorých sa už pohybujú ruskí vojaci a ruské ozbrojené vozidlá. Muž, ktorý šoféroval auto prejdené ruským tankom, podľa najnovších informácii prežil.“
- Jeden deň plus napísal, že „ruský tank zámerne prešiel auto civilistu“.
- Startitup: „Ruský tank v uliciach Kyjeva, v okrese Obolon, prešiel civilné vozidlo“
- Refresher: „Podľa videí došlo k brutálnemu útoku na kyjevskom sídlisku. (...) Ruské bojové vozidlo – niektoré médiá nesprávne udávajú, že ide o tank – prešlo osobné auto krížom a kompletne z jednej strany na druhú a späť. Bojové vozidlo sa potom otočilo a prešlo do správneho pruhu.“
- Seznam.cz písal: „Šokující video. Rusové v obrněnci sešrotovali auto, civilista zázrakem přežil“
- Security magazín: „Ruské obrněné vozidlo záměrně rozdrtilo ukrajinské auto. Muž zázračně přežil“
Čo hovoria overovatelia faktov?
Uvedené verzie však spochybnil projekt Observers, ktorý je fact-checkerskou iniciatívou francúzskej štátnej televízie France 24. Observers určite nemožno viniť zo šírenia ruskej propagandy, vyvracal napr. aj tvrdenia, že videá z Buče ukazujú „falošné mŕtvoly“ alebo písal o tom, že bombardovanie Charkova mierilo aj na civilistov.
Analýza Observers z 1. marca 2022 s názvom „Ukrajina: tieto videá neukazujú ruský tank prechádzať cez auto civilistu“ poukázala na tieto skutočnosti:
- Vojenské vozidlo na videu nie je tank, ale vozidlo Strela-10, samohybný protilietadlový raketový komplet, ktorý používa ukrajinská armáda (približne 350 kusmi tohto vozidla však disponuje aj Rusko, čo Observers neuvádzajú).
- Na vozidle nevidno žiadne znaky Z, ktorými ruská armáda označuje svoje vozidlá. (Nevidno ani znak V ani iné podobné znaky, čo však Observers priamo nepíše.)
- Z videí predchádzajúcich tomuto incidentu vidno, že ukrajinskí vojaci strieľajú po iných vozidlách v okolí, ktorých sa podľa nich zmocnili ruskí sabotéri.
- Po Strele však nestrieľajú ani po tom, čo prejde auto, ani sa Strela nesnaží pred nimi uniknúť.
Verdikt Observers je, že neexistuje žiadny dôkaz na podporu tvrdenia, že videá zobrazujú ruský tank, ktorý zámerne prešiel civilné auto, ale existuje viacero náznakov, že ide o ukrajinské vozidlo.
Fact check USA Today ale poukazuje na to, že ruskí vojaci sa mohli zmocniť ukrajinských vozidiel (z čoho ich aj ukrajinská armáda obviňovala), avšak nepodarilo sa im o tom získať žiadne nezávislé dôkazy. Jeden vojenský expert povedal, že farba vozidla sa zdá byť „typická“ pre ruskú armádu. USA Today uzatvára, že videá boli prezentované často „bez kontextu“ a nie je možné s istotou povedať, kto Strelu šoféroval.
Navyše, zo samotného videa sa zdá (uvedené fact-checky to však nepíšu), že vozidlo dostalo šmyk a pred zrážkou sa snažilo brzdiť.
Zhodnotenie
Vo svetle uvedeného je možné vyššie citované mediálne správy označiť za hrubo zavádzajúce (ak hovoria o ruskom tanku), či až hraničiace s hoaxom (ak hovoria o úmyselnom prejdení vozidla).
Označenie za tank je len drobná nepresnosť, označenie ruský by sa teoreticky dalo obhájiť (ide o sovietsky model dizajnovaný v Moskve). Vzhľadom na prezentáciu slova „ruský“ v kontexte však celkom zjavne podsúva dojem, že ide o vozidlo ruskej armády. O úmysle už neexistujú vôbec žiadne dôkazy.
Uvedené mediálne správy, bez akýchkoľvek korekcií či vysvetlení, môžeme nájsť vo vyššie citovanom znení aj dlho po tom, čo vyšli správy overovateľov faktov poukazujúce na problematickosť takých interpretácií.
Samozrejme, médiám v danom čase nemuseli byť známe skutočnosti, ktoré uviedli overovatelia faktov. V tom prípade sa však mali držať princípu opatrnosti a nie podsúvať čitateľom, že šlo o vozidlo ruskej armády.
Uvedená správa sa totiž šírila v prvých dňoch vojny veľmi rýchlo, vzbudzovala silné emócie a zrejme ani korekcia (ak by prišla) by sa nedostala ku všetkým čitateľom, čo je ďalším dôvodom na obozretnosť, ktorú však uvedené médiá neprejavili.
Paradoxne, najviac opatrné z uvedených médií bolo rádio Slobodná Európa, ktoré uvádza, že nie je známe, kto vozidlo šoféroval.
Tieto skutočnosti nám opäť pripomínajú, že aj výstupy hlavnoprúdových médií je potrebné vnímať s kritickým odstupom.
Zdroj obrázku: https://keralakaumudi.com