Tarabova pasca. Čo vypovedá táto pseudokauza o vzťahu k slobode slova?

Konzervatívny poslanec Tomáš Taraba zverejnil fotografiu Emmy Čaputovej z módnej prehliadky, ktorá predtým obletela množstvo médií, s nasledovným komentárom: 

„Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“

To, čo nasledovalo, na Slovensku nemá obdobu. Toľko politikov, rôznych mediálnych komentátorov a rôznych ľudí, ktorí na Tarabu upriamili hnev až nenávisť – toľko zjavne neprimeraných reakcií sme tu ešte asi nemali. 

Vraj to myslel ironicky a nechutne zaútočil na dieťa len preto, že je dcérou prezidentky, ktorá je pre Tarabu v opačnom politickom tábore. 

Iní neriešili ironickosť a vyčítali mu s rovnakou výbušnosťou, že vytvoril priestor pre šikanu Emmy. V podstate mu podsúvali zodpovednosť za kritické až nenávistné komentáre (ktoré on nepísal ani neschvaľoval) smerujúce na Emmu, na ktorú on upriamil pozornosť a vytvoril tak vraj priestor pre nenávisť. 

No a nemálo komentujúcich dokonca považovalo Tarabov status za dôvod, aby išiel do basy. 

V prvom rade sa skúsme zamyslieť nad tým, čo sa skrýva za Tarabovou iróniou. O tom, samozrejme, môžeme iba špekulovať, keďže Taraba trvá na tom, že to ironicky nemyslel. 

Prvá neprimeranosť médií spočíva v tom, že akonáhle sa dozvedeli o tom, že dcéra prezidentky ide robiť modeling, vytvorili jej mediálny priestor spravidla s oslavným tónom, za ktorý by štandardne firma musela zaplatiť desiatky, ak nie rovno stovky tisíc eur. 

Emme Čaputovej tak prílišne politicko-ideologicky angažované médiá nakreslili štartovaciu čiaru pomaly pred cieľovou rovinkou. V tom pokračovali aj pri mediálnom pokrytí predmetnej udalosti. 

Objektívne treba povedať, že takýto prístup je vyslovene diskriminačný voči ostatným, ktorí sa snažia v modelingu preraziť a u ľudí to môže opodstatnene vytvárať voči Emme, prezidentke či daným médiám negatívne emócie. 

Paradoxne, Emma je možno iba nevinnou obeťou týchto okolností, pričom zodpovedné sú za to najmä horlivé médiá. 

Na predmetnej prehliadke sa Emma, rovnako ako jej niektoré kolegyne, prezentovala s chlapčenským strihom, kontrastným rúžom a obočím. Inými slovami, vyzerala akoby prezentovala nejaký transgenderizmus, čo je pri konzervatívnych kritériách na ženskú krásu minimálne nevkusné. 

Taraba tak svojím statusom mohol podprahovo demonštrovať napr. to, že médiá vytvorili kult nádejnej a talentovanej modelingovej hviezdy a výsledok vyzerá takto hrozne.

Priestor pre špekulatívne výklady je tu široký. Vráťme sa však k reakciám proti Tarabovi. 

Výčitka, že vytvoril nejaký priestor pre šikanu v podobe používateľských komentárov, je nezmyselná. A to z toho dôvodu, že Taraba zverejnil svoj status 19. 10. 10:57. 

Iné médiá ale správy o danej udalosti zverejnili skôr. O ich neironickom, neutrálnom až pozitívnom sentimente nikto nepochybuje a čuduj sa svete, ešte pred Tarabovým statusom sa tam objavujú kritické až nenávistné komentáre. Napr. na Markíze či Koktaili (Pravda)

Skrátka, vec sa na komentovanie ponúka sama a ak ju niečo živí, je to mediálne pokrytie vo všeobecnosti a nie Tarabova sociálna bublina.  

Ak ale píšem o Tarabovej pasci, tá spočíva v tom, že z jeho statusu sa nedá z logického výkladu textu dospieť k záveru, že to myslí ironicky. Slová „top modelka“ nedal do úvodzoviek, prítomná nie je ani žiadna emotikona, ktorá by iróniu mohla signalizovať. 

Tí, čo útočili na Tarabu za to, že údajne zaútočil na Emmu, sú logicky presvedčení o dvoch veciach:

  1. jeho status je myslený ironicky,
  2. Tarabovi sa Emma na predloženej fotografii určite nepáči. 

Pri takejto špekulácii umocnenej na druhú je však absolútne nepatričné na niekoho zaútočiť. Zaútočili na človeka za to, čo si myslia, že si myslí. Je to prejav necivilizovaného primitivizmu. A tému slobody slova to posúva do novej roviny. 

Netrestá sa za zlý prejav, ale za trestateľom predpokladané neprejavené zlé myšlienky. Takto fungujú tie najtemnejšie totality. 

Tarabova pasca sa ukázala, keď ho mnoho novinárov vytrvalo konfrontovalo a chceli ho usvedčiť z toho, že to myslel ironicky. Kvôli novinármi vytvorenej paralelnej realite ale neboli schopní vysloviť racionálne úvahy, prečo to on ako osoba mohol myslieť ironicky. Museli by totiž vysloviť čo len možnosť, že Emma na tej fotke nevyzerá dobre, čo si netrúfli. Taraba ich tak veselo trolil ďalej. 

Ak by sa niekto totiž spýtal: „Pán Taraba, veď to ste predsa nemohli myslieť vážne, aby dievča s obrovským znamienkom na líci vystrihané na chlapca a takto zmaľované malo byť novou top modelkou,“ vtedy by nachystaná Tarabova pasca sklapla dokonale, lebo zrazu by z novinára brániaceho Emmu bol kritický komentátor Emmy podobný tým najhorším pod Tarabovým statusom.

Samotná Emma je podľa mňa vo svojej prirodzenosti pekné dievča, pričom predvádzaný strih a štylizácia ju posunuli do úplne inej roviny.

V tomto príbehu sú však Emma Čaputová, Tomáš Taraba i neraz zvrátený modelingový priemysel úplne nepodstatní. V tomto príbehu je kľúčový boj za právo povedať, že cisár je nahý bez toho, aby sme neboli morálnymi pokrytcami verbálne lynčovaní až kriminalizovaní. 

Obrázok: screenshot z videa

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore