Pri verejných vypočúvaní kandidátov na funkciu generálneho prokurátora vyšlo na svetlo viacero zaujímavých skutočností. Vzhľadom na náš dlhodobý záujem o témy súvisiace so slobodou prejavu stojí za pozornosť vyjadrenie Tomáša Honza, jedného z kandidátov a zároveň prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ukazuje, že sa pri stíhaní údajných extrémistických výrokov riadi dvojitým metrom.
Na verejnom vypočúvaní 18. novembra tohto roku pred ústavnoprávnym výborom dostal Honz otázku od poslankyne Petry Hajšelovej, či on bol tým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vo februári 2018 zastavil trestné stíhanie novinára Arpáda Soltésza za jeho výrok z novembra 2017: „nie som rasista, ale vážne nemôžem vystáť bielu spodinu“.
Honz na otázku priamo neodpovedal, pokúsil sa však predmetné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zdôvodniť, čím naznačil, že práve on toto rozhodnutie vydal. Jeho zdôvodnenie však neobstojí.
Prvý argument: Soltész nie je rasista
Prvý Honzov argument sa niesol v tom duchu, že pri posudzovaní verbálnych trestných činov treba prihliadať aj na ďalšie okolnosti nad rámec samotného výroku.
Konkrétne poukázal na to, že Soltész je bojovník proti mafii a nespravodlivosti, používa často radikálny slovník, avšak nejde o rasistu, resp. niekoho, kto by sa tak opakovane prejavoval. Jeho predmetný výrok bol navyše prejavom provokácie, ktorou parodoval známu floskulu „nie som rasista, ale ...“.
S týmto zatiaľ možno súhlasiť, problém však je v tom, že Honz sa takto neriadi pri všetkých osobách, ktoré sú v rovnakej situácii. Spomeňme stíhanie expremiéra a predsedu Smeru Roberta Fica, ktoré v decembri 2019 nariadil sám Honz za jeho kritiku odsúdenia Milana Mazureka Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Osobitne zrejme za to, že podľa Fica sa s Mazurekovými vyjadreniami na adresu rómskeho etnika, za ktoré bol odsúdený, zhoduje takmer celý národ.
Fico bol vtedy obvinený za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v jednočinnom súbehu s prečinom schvaľovania trestného činu. Obvinenie Fica zrušil v januári tohto roku špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Honz sa pri Ficovi teda riadil iným princípom ako pri Soltészovi, hoci podstatné okolnosti sú viac-menej rovnaké. Fica totiž tiež sotva možno označiť za rasistu, tobôž za nejakého notorického rasistu, ktorý by svojim výrokom prezentoval národnostnú, rasovú alebo etnickú nenávisť voči skupine osôb. V predmetnom videu, za ktoré bol obvinený, dokonca zdôrazňoval aj protifašistickú orientáciu Smeru a to, že presadil 9. september ako pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Ak porovnávame obe vyjadrenia, treba ešte zdôrazniť, že Soltészom použitý jazyk je rozhodne tvrdší ako ten Ficov a označenie určitej skupiny ľudí za spodinu má nepochybne bližšie k hanobeniu či podnecovaniu k nenávisti.
Takisto, ako v priebehu vypočúvania neskôr pripomenul poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS), Soltész je autorom aj výroku, v ktorom označuje Slovákov, Poliakov a Maďarov za čvargu z východnej Európy. Pri tomto výroku už hanobiaci charakter pripustil aj Honz a povedal, že tento výrok aktuálne rieši prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nedávno tiež v rozhovore pre portál Start It Up Soltész provokoval prirovnaním Slovákov ku švábom.
Honzov prvý argument teda neobstojí, keďže princíp, ktorým obhajoval zastavenie trestného stíhania Soltésza, sám neuplatnil v inom prípade, konkrétne pri Ficovi. Mimochodom, Honz už v minulosti obhajoval toto Ficovo stíhanie pre Denník N zavádzajúcim argumentom.
Druhý argument: Soltész je „človek milión“
V reakcii na otázku poslankyne Hajšelovej sa Honz pokúsil svoje stanovisko podoprieť ešte druhým argumentom. Vychádzal pri ňom z toho, že pri stíhaní verbálnej trestnej činnosti sa treba zamerať hlavne na také osoby, ktoré majú potenciál ovplyvniť ľudí.
Teda aj keby išlo o rasistický kontext (teda keby neplatil jeho prvý argument), Soltész by nemal byť stíhaný, pričom ho Honz označil za človeka milión (narážka na román Jozef Mak od Jozefa Cígera Hronského) a vyslovene o ňom povedal, že je to „človek, ktorý nemá potenciál pritiahnuť auditórium.“
Absurdnosť tohto argumentu si zrejme hneď uvedomil aj sám Honz, keď sa ho poslankyňa Hajšelová spýtala doplňujúcu otázku, či teda novinár nemá možnosť ovplyvniť väčší okruh ľudí, a v reakcii odpovedal kladne a následne opäť skĺzol k prvému argumentu.
Je absurdné tvrdiť, že novinár nie je v postavení osoby, ktorá má potenciál ovplyvniť väčšie množstvo ľudí, osobitne tak známy novinár ako Arpád Soltész, ktorý bol v tom čase (v roku 2017) už aj autorom úspešnej knihy Mäso – Vtedy na východe.
Navyše, Honz v rozhovore pre Denník N uviedol, že „drvivá väčšina“ prípadov, ktoré rieši, je zo sociálnych sietí. Hoci bežný používateľ sociálnych sietí má násobne menší dosah ako desaťročia známy novinár, Honzovi to nebráni týchto ľudí stíhať, v zjavnom rozpore s princípom, ktorý uviedol na vypočúvaní.
Soltészove výroky sú primitívne, ale mali by byť chránené slobodou prejavu
Aby bolo jasné, nemyslíme si, že by mal byť Soltész za svoj výrok o bielej spodine odsúdený či stíhaný. Ide očividne o provokáciu, ktorá by mala byť chránená slobodou prejavu (samozrejme, iná otázka je, či je takéto vyjadrovanie súladné s etickým kódexom novinára).
Podobne si však myslíme, že by legislatíva, ako aj orgány činné v trestnom konaní a súdy mali vo vyššej miere rešpektovať slobodu prejavu najmä v spoločenských a politických otázkach. Preto sme kritizovali jej obmedzovanie či potenciálne obmedzovanie pri trestnom stíhaní Michala Havrana, Ľuboša Blahu či už spomenuté odsúdenie Milana Mazureka a (zatiaľ neprávoplatné) Mariana Kotlebu.
Problém máme však aj s tým, ak sú takéto trestnoprávne zásahy do slobody prejavu vykonávané na základe chabých a účelových argumentov, ktoré zaváňajú politickým aktivizmom, ako to predviedol napríklad prokurátor Tomáš Honz.