Na výročie vraždy Jána Kuciaka Aktuality.sk zverejnili až tri rozhovory s poprednými predstaviteľmi občianskeho sektora (Juraj Šeliga, Ján Orlovský, Michal Vašečka). Boli značne jednostranné a objavilo sa v nich viacero nepresných, či až zavádzajúcich tvrdení. Redakcii Aktuality.sk som preto poslal text s odkazmi na konkrétne zdroje, kde som tieto tvrdenia uviedol na pravú mieru a navrhol som jeho publikáciu v rubrike Politická aréna, určenej práve na takéto polemiky. Redakcia vôbec nereagovala, preto som oslovil SME a neskôr Pravdu, ktoré však rovnako neodpovedali. Preto text s drobnými štylistickými úpravami zverejňujem tu.

Tohtoročné prezidentské voľby na Slovensku sú rekordné nielen počtom kandidátov, ale zrejme aj objemom investovaných peňazí do kampane a jej výrazným presunom na sociálne siete. Koľko peňazí investujú jednotliví kandidáti do prezidentskej kampane, z akých zdrojov a čo to celé znamená pre demokraciu?

Úvodom treba podčiarknuť, že kampaň týchto prezidentských volieb je prvýkrát upravená novým zákonom o volebnej kampani z roku 2014, ktorý zvýšil mieru jej transparentnosti.

Dňa 22. februára sa prakticky vo všetkých mediách na Slovensku objavili informácie o hodnotení kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov organizáciou Transparency International Slovensko (TIS). Ak sa však na ich hodnotenia pozrieme bližšie, tak zistíme, že transparentnosť kandidátov nebola hodnotená celkom spravodlivo.

Progresívne Slovensko patrí medzi najmladšie politické subjekty na Slovensku. Jeho predstaviteľom sa venuje nemalý mediálny priestor. Pred niekoľkými týždňami to bolo v súvislosti s údajnou kauzou predsedu PS Ivana Štefunka. S odstupom času vám prinášame pohľad na túto kauzu z nadhľadu, ale aj celostnejší pohľad na osobu Ivana Štefunka a jeho postoje.

Uplynul rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následné udalosti otriasli politickou scénou na Slovensku. Ide hlavne o aktivity iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorej protesty boli najväčšími od roku 1989. Časť občianskej spoločnosti ich vníma ako autentickú reakciu proti korupcii a za slušnosť, ďalšia však podozrieva, že ide o štátny prevrat, ktorý destabilizuje Slovensko a ide proti jeho záujmom. V našej analýze uvádzame dôležité fakty a súvislosti ohľadom tejto iniciatívy.

Len pred pár dňami vzniklo občianske združenie Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré má pomáhať koordinovať prácu medzi investigatívnymi žurnalistami na Slovensku a v zahraničí. Viac ako 80 % financií, s ktorými v súčasnosti disponuje, pochádza zo zdrojov financovaných aj Georgom Sorosom a vládou USA. Aký dopad to má na jeho objektivitu?

Majitelia firmy Eset za posledné roky získavajú čoraz väčší politický vplyv. Nimi financovaní hráči sa stávajú známejšími a úspešnejšími: Matúš Vallo bol zvolený za primátora Bratislavy, Denník N sa pevne etabloval na mediálnej scéne a Progresívne Slovensko atakuje vstup do parlamentu. Hlavne tí, čo Eset kritizujú, ich často označujú za „oligarchov“. Je toto označenie primerané alebo zavádzajúce?

Bez ohľadu na výsledok bratislavských komunálnych volieb je zrejmé, že jedným z fenoménov týchto volieb je kandidát na primátora Matúš Vallo (nezávislý s podporou politických strán Progresívne Slovensko a Spolu). Pred voľbami išlo, mimo architektonických kruhov, o takmer neznámeho človeka, ktorý sa dnes dostal do všeobecného povedomia a vzbudzuje diskusie a vášne. Pre niektorých je „architektom Penty“, podľa iných bude „dobrým primátorom hlavného mesta“. Ako je to s ním naozaj? Na niektoré aspekty jeho kandidatúry sme sa pozreli bližšie.

V auguste 2018 publikoval bývalý poslanec SNS a terajší predseda Inštitútu národnej politiky v Extra plus článok Sorosove deti, kde poukázal na prepojenia niektorých mladých aktivistov na mimovládne organizácie financované zo zahraničia aj Sorosom. Juraj Rizman z VIA IURIS označil tento článok za „zavádzanie konšpiračných médií“ a reagoval blogom, kde rozoberal Rafajove tvrdenia. Dvaja muži, dve sady faktov, dve protichodné interpretácie. Kde je pravda?