18. novembra 2022 zorganizovala nadácia Pro Patria k 30. výročiu vzniku Slovenskej republiky konferenciu „Národno-štátne záujmy Slovenskej republiky“. Na akcii vystúpili rôzni rečníci vrátane nášho redaktora Dalibora Juráška. Prinášame jeho príspevok v písomnej podobe. (Redakcia Hrot.info)

Prezidentka Zuzana Čaputová 8. mája tohto roku vyznamenala 25 osobností rôznymi štátnymi vyznamenaniami. Medzi nimi aj Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduard Tesára radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Práve vyznamenanie ich troch vzbudilo určité kontroverzie, ktoré vyústili v to, že prezidentka uviedla, že v procese ich vyznamenania došlo ku chybe.

Nedávno sme písali o uznesení Európskeho parlamentu o právach ľudí afrického pôvodu v Európe. Okrem iného požaduje pripomínanie bezprávia a zločinov proti ľudskosti spáchaných na ľuďoch afrického pôvodu, vrátane otroctva. V tomto článku poukazujeme na širší kontext inštitútu otroctva: v minulosti bolo bežné po celom svete, zotročené boli milióny Európanov a prakticky každý národ či štát, ktorý mal dostatok moci, zotročoval druhých. Ak chceme diskutovať o otroctve, nemali by sme túto diskusiu jednostranne politizovať, ale pochopiť ho do hĺbky.

V článku k 100. výročiu vzniku Československa sme uviedli: „Najbližší marec bude 80. výročie vzniku Slovenského štátu, kedy sa bude veľa písať o ňom. Bude preto zaujímavé si všímať, ktoré médium uprednostní ktorý naratív a ktorú časť celostnej pravdy skôr zamlčí.“

V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Ide o dôležitý medzník našich národných dejín, preto je dôležité toto obdobie reflektovať.

Prvá ČSR býva idealizovaná najmä tou časťou slovenskej spoločnosti, ktorá má pravdepodobne problém stotožniť sa so súčasnou Slovenskou republikou, lebo je podľa nich dielom zatracovaného Mečiara, odmietajú socialistickú ČSR, ľudácky Slovenský štát i rakúsko-uhorskú monarchiu. Takýto naratív je častý aj v mainstreamových médiách.

V marci sa na verejnosti objavil dokumentárny film Zavrhnuté svedectvá, ktorý si kladie za cieľ vyváženie prevládajúceho jednostranného obrazu o Slovenskom štáte. Robí to prezentovaním výpovedí pamätníkov, ktorí majú na Slovenský štát skôr pozitívny názor. Dokument recenzovala aj Sandra Sviteková z populárneho youtubového kanálu Dejepis inak. V recenzii však predstavila viacero zavádzajúcich či až nepravdivých tvrdení.