Pavol Hardoš, ktorý je členom komisie Konšpirátori.sk a píše aj pre SME, spolu s filozofom Matejom Cibíkom napísali článok „Konšpiračné teórie a rozumný pluralizmus“. Článok vyšiel v prestížnom vedeckom časopise European Journal of Political Theory. Autori v ňom argumentujú, že konšpiračné teórie istého typu ohrozujú demokraciu, a preto má štát právo proti nim zasiahnuť. Kritériom pre obmedzenie šírenia pritom nemá byť nepravdivosť teórií, ale to, že „podkopávajú liberálnodemokratické ideály vzájomného rešpektu, slobody a rovnosti“. Článok vyšiel z grantu podporeného financiami Európskej únie a štátneho rozpočtu SR.

V prestížnom vedeckom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews vyšla nedávno komplexná meta-analýza 92 štúdií pod názvom: „Zahoďte dimorfizmus: ucelená syntéza výskumov ľudského mozgu ukazuje, že okrem veľkosti existuje len málo rozdielov medzi mužmi a ženami“. Autori dospeli k záveru, že v laických diskusiách populárne delenie na „mužské“ a „ženské“ mozgy je neopodstatnené.

Pápež ohlásil, že navštívi Slovensko. Zdalo sa, že vláda sa rozhodla využiť túto návštevu ako nátlakovú akciu pre očkovanie sa, hoci taký motív popierali. Ako nevyhnutnú podmienku účasti na návšteve pápeža stanovili zaočkovanosť proti covidu. Predseda KBS toto pravidlo najprv podporil.

Ako v minulosti, tak aj dnes sa stretneme s množstvom dezinformácií. Poukazovať na ne a stavať proti nim pravdu je šľachetným poslaním. Súčasný boj proti dezinformáciám má však množstvo problémov. Je často jednostranne spolitizovaný, svoje tvrdenia neodôvodňuje, či bežne za dezinformácie označuje aj iné názory. Pokiaľ sa k takto spolitizovanému „boju proti dezinformáciám“ pridávajú univerzity, neveští to nič dobré.

Facebook oznámil, že plánuje čiastočne obmedziť zobrazovanie politického obsahu. Chce zmeniť algoritmy, podľa ktorých sa používateľom zobrazujú články v ich newsfeede, aby sa ľuďom zobrazovalo menej politického obsahu. Práve to, čo sa zobrazí v newsfeede, do veľkej miery určuje pozornosť používateľa a aj to, na čo sa preklikne ďalej.

Vaxinátor (FB stránka propagujúca očkovanie) v sobotu zreferoval o izraelskej štúdii, ktorá dosť výrazne usmerní diskusiu o tom, či pred delta variantom chráni lepšie (Pfizer) vakcína alebo premorenie (pre úplnosť je potrebné dodať, že štúdia ešte neprešla recenzným konaním): „Izraelská štúdia s dátami z reálneho sveta však dnes hovorí jasne – prekonania infekcie ponúka lepšiu imunitu proti Delte ako mRNA vakcína od Pfizeru.

Český časopis Reflex priniesol zaujímavý rozhovor s českým orientalistom a vysokoškolským pedagógom Petrom Pelikánom. Pelikán študoval v Afganistane a pôsobil aj v Libanone, Egypte a Iráne, takže islamský svet dôverne pozná. V rozhovore Pelikán priniesol viacero zaujímavých skutočností, ktoré vhodne dopĺňajú hlavnoprúdový diskurz o dianí v Afganistane a my ich v stručnosti rekapitulujeme. Pre úplnosť treba dodať, že Pelikán je sám moslimom, zúčastnil sa vojny v Perzskom zálive (na strane Československa) a v súčasnosti pôsobí aj ako poradca premiéra Andreja Babiša.

O kontroverznom vládnom návrhu stratégie boja proti dezinformáciám sme už písali (je potrebné dodať, že návrh nebol stále schválený, je v štádiu pripomienkovania). Poukázali sme na to, že podľa neho môže byť „dezinformáciou“ aj pravdivá informácia. „Dezinformácie“ majú byť štátnymi orgánmi proaktívne vyhľadávané a všetky okrem nepatrných evidované v centrálnej databáze a posielané tajnej službe. K tomuto hľadaniu sa majú používať aj najnovšie automatizované informačné technológie. Návrh však priamo nepíše nič o cenzúre. Teraz vieme viac o autoroch tohto dokumentu.

Či možno Bielorusko považovať za demokratický štát, je prinajmenšom otázne. O chybách Lukašenka či bieloruskej vlády treba otvorene hovoriť a nezakrývať si pred nimi oči. Pozerať sa však na Bielorusko iba kriticky a jednostranne by bolo chybou tiež. Presne tohto sa však dopúšťa Denník N v nedávnom článku „Lukašenko stratil posledné zábrany. Vybrali sme sedem najdesivejších zločinov jeho režimu“.

blokácia slovensko-českej hranice

Začiatkom februára som mal príznakový, no relatívne ľahký priebeh covidu. Po vyše pol roku 16. 7. som absolvoval protilátkový test, podľa ktorého mám hladinu protilátok viac ako 5-násobne prekračujúcu referenčnú hodnotu.