O Európskej únii sa niekedy zvykne hovoriť ako o veľmoci. Minimálne sama o sebe hovorí ako o svetovej obchodnej veľmoci. Je však EÚ skutočne veľmocou? V tomto článku sa zameriam na viaceré aspekty, ktoré o tom veľmi nesvedčia.
Proticovidové vakcíny
Začnime hneď témou, ktorá sa teší vyše roka stabilnej pozornosti. Po vypuknutí epidémie koronavírusu začali preteky vo vývoji vakcín. Na veľmoc sa patrí byť medzi prvými a mať vakcín dostatok nielen pre vlastné obyvateľstvo, ale aj na export.
Aká však bola realita?
Medzi prvými schválenými vakcínami boli ruský Sputnik, čínsky Sinopharm, americká Moderna, „americko-nemecký“ Pfizer, „britsko-švédska“ AstraZeneca atď.
Situáciu vakcín vo vzťahu k EÚ výstižne popísal Branislav Fábry:
„Celkovo, Pfizer, Moderna či Johnson and Johnson sú firmy, ktoré majú sídlo v USA a hoci firma BioNTech, ktorá na vakcíne spolupracuje s Pfizerom, sídli v Nemecku, obchoduje sa s ňou na newyorskej burze a cítiť tam vplyv amerických vlastníkov akcií. AstraZeneca je zasa britskou firmou a hoci sa niekedy označuje ako britsko-švédska, od fúzie z roku 1999 má britské sídlo.“
Inými slovami: v rámci EÚ neexistuje žiadna farmaceutická firma, ktorá by vyvinula proticovidovú vakcínu doteraz schválenú Európskou liekovou agentúrou a spadala by výlučne pod členské štáty EÚ.
Napriek tomu, že EÚ naliala obrovské peniaze do vývoja vakcín, tempo očkovania koncom zimy a na jar, keď bol dopyt po vakcínach najvyšší, bolo pomalé. Rýchlejšie ako priemer EÚ očkoval odpadlík Veľká Británia (od februára 2020 nečlen EÚ), ale aj Srbsko (nečlen EÚ) či Maďarsko (člen EÚ), pričom Veľká Británia práve vďaka AstraZenece so sídlom v Británii a posledné dve menované krajiny najmä vďaka dodávkam vakcín z Ruska a Číny.
Farmafirmy neplnili dodávky, ktoré Európskej komisii nasľubovali v utajených zmluvách a EÚ s tým nemala čo urobiť. Občania EÚ boli odkázaní na poradovníky ako pri čakaní na automobil v čase socializmu.
Informačné technológie
Hoci uvažovať o sociálnych sieťach, vyhľadávačoch, eshopoch, operačných systémoch ap. ako o indikátoroch veľmoci sa môže zdať na prvý pohľad absurdné, v súčasnosti je opak pravdou.
Cez sociálne siete, mailové účty ap. prechádza obrovské množstvo súkromia, ľahko profilovateľných dát, no aj informácií s veľkou spravodajskou hodnotou.
Sociálne siete dokonca dokážu manipulovať voľby a, ako sme často svedkami, aj si svojvoľne určovať, kto ich bude môcť využívať a aké názory na nich môže prejaviť.
Operačné systémy predstavujú nadstavbu tomu celému a aj výrobca hardvéru môže zanechávať „zadné dvierka“, ktoré zasväteným, napr. tajným službám, poskytnú prístup k daným zariadeniam.
Tajné služby, ktoré si vedia zabezpečiť prístup k dátam, ich následne vedia zneužiť na predvídanie krokov či diskreditáciu osôb vo sfére ich záujmu.
Každá veľmoc by mala byť v tejto sfére nezávislá – mať celú informačnú infraštruktúru pod sebou, inak sa stáva ľahko zraniteľnou.
Pozrime sa teraz v stručnosti na to, ako sú rozdané karty:
- Sociálne siete: Rusko má svoju sieť VKontakte, Čína okrem rôznych sociálnych sietí využívaných primárne Číňanmi má TikTok, s ktorým prerazila aj do západného sveta. Európska únia nemá v podobnom rozsahu nič porovnateľné. Európania tak využívajú sociálne siete spravidla z USA: Facebook, Instagram, LinkedIn, Twitter atď., ale aj spomínaný TikTok a v určitej malej miere aj VKontakte.
- Internetové vyhľadávače: Rusko má svoj Yandex, Čína svoj Baidu, USA Google či Microsoft Bing atď. Európska únia nemá nič s porovnateľným dosahom. V EÚ sa využíva najmä americký Google.
- Mailoví poskytovatelia: najpopulárnejší mailoví poskytovatelia sú Gmail, Outlook a Yahoo! Mail. Nič z EÚ.
- Operačné systémy: Počítačom dominuje Windows či macOS, mobilom Android a iOS. Všetko americké firmy. Vďaka smartfónom sa dá ľahko odpočúvať, natáčať, trasovať pohyb ľudí, ich kontakty atď.
- Hardvér: V oblasti hardvéru, kam spadajú aj smartfóny, si trh EÚ delí USA s Áziou bez akéhokoľvek náznaku menej závislej budúcnosti.
- Globálne eshopy: Nakupovanie sa stále viac realizuje v online prostredí, preto je zaujímavá aj téma gigantických eshopov. Čína má svoj AliExpress, USA má Amazon. EÚ nemá nič podobného rozsahu.
Ropa a zemný plyn
V týchto strategických surovinách je EÚ spomedzi veľmocí opäť s takmer holým zadkom a odkázaná primárne na dovoz, čo predstavuje nezávidenia hodnú pozíciu pri vyjednávaní s dodávateľmi.
S prihliadnutím na tento fakt sa dá zo strany EÚ ľahšie vysvetliť posadnutosť nahrádzaním benzínu či nafty elektrinou.
Samozrejme, EÚ nemôže za to, že na jej území nie je dostatok týchto surovín. V tejto oblasti je však chybou zhoršovanie vzťahov s Ruskou federáciou, ktoré sa deje aj z iniciatívy politikov EÚ. EÚ si tak sama zmenšuje manévrovací priestor v tejto strategicky dôležitej oblasti.
Navigačné satelitné systémy
Navigačné satelitné systémy predstavujú vo vedení modernej vojny nevynechateľnú súčasť. Preto každá veľmoc potrebuje byť v tomto smere nezávislá.
USA má GPS. Rusko prerušilo americkú hegemóniu svojím Glonassom. EÚ má svoj projekt Galileo, ktorý je spomedzi vymenovaných najmenej konkurencieschopný.
Čína má v tomto ešte horší nábeh ako EÚ, ale je dosť možné, že so svojím BeiDou Galileo v úspechu rýchlo predbehne.
Čipy
Ešte sa vráťme k špecifickej téme hardvéru. Za posledný rok pomerne veľa počúvame o kríze s čipmi. Čipy sú dôležitým kompentnom mnohých moderných technických výrobkov. Jedným z najviac zasiahnutých odvetví je automobilový priemysel. Problémy okrem EÚ má aj Japonsko i USA. Celosvetový problém súvisí hlavne s tým, že ide o priemysel dosť koncentrovaný v Ázii, pričom nepriaznivú situáciu zhoršila ešte aj koronakríza.
Keďže mnohé firmy v EÚ sú nútené zastavovať alebo spomaľovať výrobu, zamestnancov však často platiť musia, môžeme očakávať rast cien týchto produktov, čo bude mať negatívne dopady na ekonomiku. O slovo sa medzičasom prihlásila neradostná inflácia.
Situáciu na území EÚ sa snaží zachrániť napr. nemecký Bosch. Zatiaľ ale kríza trvá. A ľahko sa môže stať, že kým sa Bosch rozbehne, nastane druhý extrém: čipov bude nadbytok.
Aj na kríze s čipmi sa dá demonštrovať, ako robí globálny kapitalizmus národné ekonomiky ľahko zraniteľnými. Ak by štáty, ktoré sú najväčšími dodávateľmi týchto polovodičových súčiastok, rozhodli pre nejakú formu obchodnej vojny, závislé krajiny by ľahko dostali do vážnej ekonomickej krízy.
Vzťah k sebe a svojej minulosti
Od pomerne materiálnych až technologických vecí premostíme viac k duchovným veciam. Veľmoc sa vyznačuje silnou a sebavedomou populáciou.
Rusko aj Čína má svoje naratívy podchytené na úrovni systému, ktoré majú ich ľuďom dodávať sebavedomie. Západ (v tomto smere je EÚ a USA v jednom koši) má naratívy, ktoré úplne podkopávajú európsku/západnú/bielu/kresťanskú identitu a západní ľudia sú vlastnými inštitúciami vedení k tomu, aby sa pomaly hanbili za to, kým sú a čo ich predkovia v ich slávnych dejinách robili.
Bude to zrejme len horšie
Ako sme naznačili, náš životný štýl a postavenie vo svete až príliš závisí od produktov a služieb, ktoré naša „veľmoc“ nemá absolútne pod kontrolou, pričom pre iné veľmoci je mnohé z toho samozrejmosťou.
Zvlášť citlivou oblasťou sú informačné technológie, kde je Európska únia vyslovene závislá na amerických a ázijských produktoch.
Pritom pred vyše 20 rokmi situácia v Európe nebola zďaleka taká zlá. Na poli mobilných telefónov mali významný podiel švédsky Ericson a fínska Nokia. A aj operačný systém Linux sa javil perspektívnejšie.
Veľmoci si tieto súvislosti uvedomujú a napr. Rusko v snahe stať sa v oblasti IT menej závislým na Západe robí hmatateľné pokroky. V EÚ podobné kroky nebadať a ani si to nestanovuje ako cieľ.
Aj na kríze s čipmi sa ukazuje, aké dôležité je mať na svojom území strategické časti priemyslu.
Snahou EÚ však je, aby firmy produkujúce veľa emisií išli radšej do zahraničia a EÚ tak vo svetových štatistikách vyzerala zelenšie, hoci iba iným podhodí čierneho Petra. Dané produkty si však bude musieť aj tak doviezť, čo z hľadiská celosvetových emisií je zväčšenie, nie zmenšenie problému.
Na demonštráciu toho, akým „silným“ hráčom je EÚ vo svete, svedčia napr. aj reakcie pri vážnych kauzách. Napr. keď sa zistilo, že USA odpočúvalo rôznych popredných západoeurópskych politikov, ich reakcia bola de facto bez reakcie.
V súčasnosti sme členom Európskej únie a o tomto zoskupení si treba naliať čistého vína. Zbaviť sa ilúzii a vnímať pozíciu EÚ vo svete reálne, aj keď nám to na sebavedomí a vyhliadkach rozhodne nepridá.
Foto: Reuters/dw.com