Prezidentka Čaputová o tom, ako je obeťou klamstiev

Poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha zverejnil krátky výsek z predvolebných diskusií, na ktorom sa Zuzana Čaputová vyjadrovala k zmluve o vojenskej spolupráci s USA. V krátkom výseku sa vtedajšia kandidátka na prezidenta Zuzana Čaputová v predvolebnej diskusii na RTVS vyjadrila k otázke, či by danú zmluvu podpísala, nasledovne: 

„V žiadnom prípade by som takúto zmluvu nepodpísala, to znamená ohrozenie suverenity, umiestnenie cudzích vojsk alebo základní na našom území.“

Alternatívnym médiám je často vytýkané, že svojim hosťom dávajú „nekritický priestor“. Vychádza sa z princípu – nie celkom nerozumného – že novinár síce nie je zodpovedný za vyjadrenia svojich hostí, ale mal by im robiť rozumnú oponentúru a konfrontovať ich pri zjavných nezmysloch. „Nekritický priestor“ však určitý typ politikov pravidelne dostáva aj v hlavnoprúdových médiách.

Od prozápadných a liberálnych mimovládok sme dlho nepočuli, hoci by sa asi patrilo. Často sa vyhlasujú za ochrancov demokracie a ľudských práv. A hoci v rámci boja proti dezinformáciám sme svedkami oslabovania slobody prejavu a v rámci boja proti pandémii zase vidíme niekedy úplne neopodstatnené obmedzovanie takmer všetkých ľudských práv (podrobne sme o tom písali vo viacerých článkoch), zdá sa, že týmto mimovládkam to neprekáža.

Podľa najnovšieho prieskumu by voľby vyhral Smer-SD s 15,6 % hlasov. Je to vcelku fenomén. Strana, ktorú masmédiá skompromitovali spôsobom, že sa očakával u Fica a Smeru osud podobný Mečiarovi a ĽS-HZDS, je zrazu na prvom mieste. V prípade volieb by tak Čaputová mala poveriť Fica zostavením novej vlády. Čím to je?

Kvalitné dáta sú základným nástrojom boja proti pandémii. Bez komplexných a dôveryhodných dát nemôžeme prijímať opatrenia, ktoré sú efektívne. Kvalitné dáta majú ale ešte aj jeden význam, ktorý nemusí byť na prvý pohľad zrejmý. Ide o ľudské práva.

Nedávny prieskum verejnej mienky prišiel k záveru, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku si myslí okrem iného, že sociálne siete by mali odstraňovať falošné správy a nepravdivý obsah (81 %), rozdeľujú spoločnosť (81 %) a treba ich prísnejšie regulovať (71 %). Podľa 68 % dezinformácie na sociálnych sieťach zhoršili pandemickú situáciu.

V stredu tento týždeň bola ohlásená a zverejnená analýza možností zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu Covid-19, ktorú na pokyn vlády vypracovali ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti. Táto analýza, podľa ktorej je možné zaviesť aj celoplošné povinné proticovidové očkovanie, sa však opiera o nesprávne predpoklady, najmä ignoruje imunizáciu získanú prekonaním a sleduje v súčasnosti nedosiahnuteľný cieľ kolektívnej imunity. Taktiež sa neopiera o žiadne vedecké štúdie a nie sú známi jej autori.

S pandémiou koronavírusu odborníci z oblastí ako hygiena, infektológia či epidemiológia získali veľký vplyv na verejný život. Dávajú početné vyjadrenia do médií, pričom sa zdôrazňuje, že treba počúvať odborníkov. Majú zásadný dopad na tvorbu pandemickej politiky, ktorá ovplyvňuje chod celého štátu a životy miliónov ľudí. Nie vždy je však ich pôsobenie transparentné. V našom článku sa bližšie pozeráme na najdôležitejšiu komisiu tohto typu: Konzílium odborníkov na ministerstve zdravotníctva.

British Medical Journal (The BMJ) patrí k najstarším a najprestížnejším vedeckým medicínskym časopisom. Dňa 19. januára 2022 v ňom vyšiel editoriál podpísaný bývalou šéfredaktorkou The BMJ Fionou Godleeovou, súčasným šéfredaktorom Kamranom Abbasim a redaktorom Petrom Doshim, ktorý pôsobí aj ako profesor farmácie na University of Maryland.

Ján Mikas

V predkladacej správe k uzneseniu vlády, ktoré obsahovalo návrh nových opatrení, ktoré v modifikovanej podobe začali platiť od 19. januára, sa uvádza: „Situácia a presný priebeh vlny Omikron je mimoriadne nepredvídateľný.“