Slovenská vláda sa 24. novembra 2021 uzniesla, že od nasledujúceho dňa nastane na celom území SR núdzový stav, v ktorom budú platiť rôzne protipandemické opatrenia výrazne obmedzujúce základné práva a slobody občanov.
V dôvodovej správe k vyhláseniu núdzového stavu sa doslova písalo: „Pokračujúci rast prípadov Covid-19 (Rt > 1) a dosiahnutá kritická úroveň 3 200 hospitalizovaných pacientov znamená, že Slovenská republika sa opäť nachádza na prahu humanitárnej katastrofy. Z tohto dôvodu navrhujeme prijatie núdzového stavu a výrazné zníženie mobility obyvateľstva a tým spomalenie šírenia ochorenia COVID-19.“
Núdzový stav sa na Slovensku vyhlasuje podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Môže byť vládou vyhlásený len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, avšak len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní (čl. 5 ods. 2).
Nám sa však už začiatkom januára na základe infozákona od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) podarilo zistiť, že „[p]odiel hospitalizácií pacientov, u ktorých bola nákaza ochorením COVID-19 zistená dodatočne (a teda primárnou diagnózou bolo iné ochorenie, pre ktoré boli hospitalizovaní) je 15%,“ pričom tento údaj sa týkal časového obdobia od 1. 12. 2021.
Samozrejme, tému netreba zjednodušovať. Pridružený covid môže skomplikovať zdravotný stav pacienta, ktorý bol hospitalizovaný z iného dôvodu. Taktiež sa treba zaoberať prípadnou izoláciou takýchto pacientov, čo je náročnejšie pre priestory i personál.
Lenže ak vláda vyhlasuje núdzový stav v súvislosti s rizikom zahltenia nemocničných kapacít kvôli ľuďom, ktorí potrebujú nemocničnú zdravotnú starostlivosť kvôli vírusovému ochoreniu, je nevyhnutné odlišovať pacientov, ktorí vyžadujú hospitalizáciu kvôli covidu od tých, ktorí sú v nemocnici z iného dôvodu, pričom covid je u nich iba sprievodný jav. Mení to totiž pohľad na dynamiku zahlcovania lôžok vyhradených pre covidových pacientov vrátane nedostatkových pľúcnych ventilácií.
Ak by v čase vyhlasovania núdzového stavu bolo 15 % z daného počtu pacientov nehospitalizovaných kvôli covidu, potom pacientov, o ktorý sa skutkový stav opieral, by tvorilo 2 720 pacientov, čo by nemalo predstavovať vládou definovanú kritickú hranicu na vyhlásenie núdzového stavu.
Podľa údajov, ktoré zverejňuje NCZI (Grafy 07a, strana 4) bola kritická hranica 3 200 prekročená 21. novembra 2021 a počet pacientov ďalej postupne rástol až vyvrcholil na počte 3587 5. decembra.
Ak by sme najvyšší počet vykazovaných hospitalizácií 3 587 očistili iba od tých 15 %, vychádzalo by to na 3 049 pacientov. Inými slovami, počas celej delta vlny nebol nikdy dosiahnutý počet pacientov hospitalizovaných z dôvodu COVIDu v počte, ktorý vláda stanovila ako „prah humanitárnej katastrofy“.
Vláda tak dosiahnutie núdzového stavu dosiahla vďaka dátovému „triku“, kedy vôbec hospitalizácie s COVIDom a hospitalizácie kvôli COVIDu vykazovala ako jedno a to isté.
Napriek tomu, že od Mikuláša sa začal stav v slovenských nemocniciach zlepšovať a 14. decembra počet covidových pacientov klesol pod hranicu 3 200 vrátane pacientov nehospitalizovaných kvôli covidu, pričom 21. 1. bol tento počet iba 1214, vláda núdzový stav nezrušila, hoci by to podľa vlastného kritéria urobiť mala. Vláda zároveň ani neprišla s novým odôvodnením trvania núdzového stavu.
Keďže nebola splnená podmienka nevyhnutnosti takéhoto núdzového stavu, mal byť v zmysle ústavného zákona bezodkladne ukončený, pretože ide o neodôvodnený zásah do ľudských práv slovenského obyvateľstva.
Núdzový stav však nezmyselne trvá dodnes, na čo sme už dvakrát upozornili (tu a tu).
V decembri a v januári sme zachytili správy o tom, ako sa počas omikronovej vlny v rôznych krajinách pomer pacientov mení ešte oveľa výraznejšie v prospech tých, ktorí nie sú hospitalizovaní kvôli covidu, ale majú covid iba ako pridružený jav. Napr. v New Yorku to bolo až 43 %.
Z niektorých dokonca vyplýva, že väčšina hospitalizovaných s COVIDom nie je hospitalizovaná kvôli COVIDu. Bolo by teda zavádzajúce ich započítavať do kritickej hodnoty pre stanovenie núdzového stavu.
Preto sme sa ministerstva zdravotníctva 17. 1. 2022 pýtali, či to bude vo vykazovaných štatistikách odlišovať, keďže údajmi k tomu zjavne disponuje. Odpoveď sme nedostali do dnešného dňa.
26. 1. sme rovnakú otázku položili aj Úradu verejného zdravotníctva. Odpoveď sme nedostali.
Vláda by teoreticky mohla argumentovať zotrvaním v núdzovom stave kvôli obávanému nástupu vlny spôsobenej omikron variantom.
Oboch subjektov (MZ i ÚVZ) sme sa však taktiež v januári pýtali, z akých analýz a z akých predikcií ohľadne epidemiologického vývoja v súvislosti s nástupom omikron variantu vychádzajú, kto je ich autor a kde sú dostupné. Rovnako tak bez odpovede.
Doteraz nám nie je známy žiadny podklad ani žiadne zdôvodnenie, ktoré by zotrvanie v núdzovom stave zakladalo.
NCZI sme sa zhruba pred týždňom na základe infozákona priamo spýtali, koľko je v súčasnosti pacientov, ktorí nie sú hospitalizovaní kvôli covidu.
Medzitým u nás vykazované hospitalizácie začali rásť a prekročili počet 2 000, čo môže vytvárať znepokojenie a priestor pre manipulatívne zdôvodňovanie zotrvania v opatreniach narúšajúce ľudské práva, ktoré nemusia byť odôvodniteľné.
Dáta bez pátosu 9. 2. uviedli, že v „Česku je 57 % pacientov v ľahkom stave alebo dokonca bez príznakov = infikovaní v nemocnici, kam prišli s inými problémami (vyšetrenia, operácie, sledovanie).“
Kopíruje to staršie údaje zistené aj v niektorých ďalších krajinách.
Ako vidieť z údajov NCZI napriek prudšiemu rastu hospitalizácií sme stále v miernom poklese pacientov vyžadujúcich JIS či pľúcnu ventiláciu. Hoci je tu riziko, že JIS-ky i UPV v blízkej dobe porastú, v súčasnosti nemocnice majú zjavné rezervy.
Nakoniec nám prišla odpoveď z NCZI. Odkázali nás na Grafy 07a, stranu 6, kde môžeme vidieť presne typ grafu, na aký sme nabádali MZ či ÚVZ.
Na doplňujúcu otázku, odkedy sa tam daný graf nachádza, sme dostali promptnú odpoveď: od 9. 2. 2022.
V grafe nižšie vidieť, že počet hospitalizovaných pacientov, u ktorých je covid iba sprievodný jav, tvorí k 10. 2. tretinu (32,73 %) z celkového počtu pacientov.
Možno tam tiež explicitne vidieť overenie nášho predpokladu, že hranica 3200 pacientov kvôli covidu ako „prah humanitárnej katastrofy“ a argument pre vyhlásenie núdzového stavu, nebola počas delta vlny nikdy dosiahnutá.
Na oficiálnom vládnom korona webe vidieť stále zvýraznený celkový počet hospitalizácií (kvôli covidu aj iba s covidom), čiže číslo 2 053, hoci relevantnejší údaj by boli hospitalizácie kvôli covidu, čiže 1381.
To nie je ani polovica počtu, na základe ktorého vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý napriek všetkým týmto dátam stále trvá.
Nielen naša spoločnosť sa bude musieť vysporiadať s otázkou, ako je možné, že oficiálnym vyhlásením pandémie právny štát stratil svojich obhajcov a ochrancov. Masmédiami počnúc ombudsmankou končiac.
Okrem toho, že tu máme vyhlásený núdzový stav, pre ktorý nie sú naplnené dôvody, je v tejto súvislosti aj vážne podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zo strany vlády. Dôkazy sa nám doslova váľajú pred očami.
Médiá i orgány činné v trestnom konaní, preberte sa už konečne a začnite plniť svoje základné funkcie a napĺňať zmysel svojej existencie.
Zdroj úvodnej foto: Topky.sk