Eurázia, výrez

O zámeroch Ruska vojensky obsadiť či pričleniť rôzne územia iných štátov či celé štáty sa rozpráva dlhodobo. Ruská februárová invázia tieto predpovede či obavy ešte viac vystupňovala. 

Ohľadom rusko-ukrajinskej vojny koluje v informačnom priestore množstvo protichodných správ. Hlavnoprúdové médiá ruskú agresiu odsudzujú. Zároveň je však pre nich táto situácia skúškou integrity. Dokážu zachovať chladnú hlavu a objektivitu aj v tak vypätej a neprehľadnej situácii? Alebo nekriticky preberajú neoverené správy, ktoré zapadajú do ich pohľadu na svet? Prípad šokujúcej virálnej udalosti z prvých dní vojny je dobrým príkladom na analýzu.

Sloboda a pluralita verejnej diskusie na Slovensku, ale aj na Západe, za posledné roky prudko upadá. S pandémiou COVIDu a najnovšie vojnou na Ukrajine sa tieto trendy ešte výraznejšie urýchlili. Množstvo ľudí sa autocenzuruje a stávajú sa konformnými, čo oslabuje základy demokracie. Na túto situáciu reaguje prekvapivo málo občianskych iniciatív a veľmi si ju nevšímajú ani politici. Na Slovensku preto vzniká Iniciatíva za slobodu slova, na budovaní ktorej sa podieľajú autori Hrotu. Krátko vám ju predstavíme.

Ak by sme chceli rozdeliť mediálnu scénu na Slovensku na liberálne (presnejšie skôr inkluzivistické) a konzervatívne médiá, tie prvé majú mnohonásobnú prevahu. V rámci konzervatívnych médií neexistuje žiadny tlačený denník či týždenník a v podstate významnejšie online médiá sú iba Postoj a relatívne mladý Denník Štandard. 

Posledné dni sa však na tejto malej mediálnej scéne vyskytli zemetrasenia. 

Mapa ruského postupu na Ukrajine (Zdroj BBC)

Už po pár dňoch od začatia ruskej agresie voči Ukrajine začali mierové rokovania. Zdá sa však, že sú už týždne zaseknuté a predstavujú viac pretvárku pred domácim i zahraničným publikom než úprimnú snahu čo najskôr ukončiť túto vojnu. V tomto článku si načrtneme, že vznik tejto vojny bol do veľkej miery výsledkom rovnice. A preto ani uzavretie mieru nie je pre zainteresované strany konfliktu v súčasnosti vysokou prioritou.

Hlavné správy zverejnili rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, na základe ktorého boli zablokované. Rozhodnutie sa nám neskôr podarilo získať aj od hostingovej firmy, ktorej bolo doručené. NBÚ predtým opakovane odmietol zverejniť nielen samotné rozhodnutie, ale aj špecifikovať dôvody, ktoré k nemu viedli. Pri pohľade na dokument je mlčanie NBÚ pochopiteľné. Uvedené rozhodnutie je totiž vysoko netransparentné, obsahuje mnoho totalitaristických formulácií, argumentačných chýb a je v explicitnom rozpore s kritériami Európskeho súdu pre ľudské práva. V článku to všetko podrobne rozoberáme.

ženy s mobilmi, ilustračný obrázok

Americká spoločnosť Meta Platforms oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu dočasne zmierni svoje pravidlá a umožní v niektorých krajinách na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram zverejňovať príspevky, ktoré vyzývajú na násilie voči ruským vojakom. Výzvy na násilie voči ruským civilistom však naďalej nepovoľuje.

Mariupol: pôrodnica

Predvčerom boli médiá a najmä sociálne siete plné správ o tom, ako ruskí vojaci ostreľovali pôrodnicu, že ide o genocídu ap. 

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) začala správne konanie voči RTVS v súvislosti s tým, že v relácii Správy a komentáre vystúpil Ján Čarnogurský. Relácia mala porušiť zásadu objektívnosti a nestrannosti vysielania, keďže prorusky orientovaný Čarnogurský v nej údajne hovoril bez kritických otázok moderátorky či priameho diskusného oponenta. Uvedený podnet zaváňa skôr snahou vytesniť určitý typ názorov z verejnej diskusie, než úprimnou snahou zabezpečiť objektivitu vysielania.

Smutné príslovie, že prvou obeťou vojny je pravda, sa v prípade rusko-ukrajinského konfliktu, žiaľ, napĺňa do bodky. Proti slobode slova pritvrdzuje nielen Rusko, ale aj EÚ a západné korporácie, pričom sa zdá, že kroky oboch blokov majú recipročný charakter a vzájomne sa „posilňujú“. Veľkým problémom je, že po zavedení týchto cenzorských opatrení bude veľmi ťažké až nemožné vrátiť sa „do normálu“.