Americká spoločnosť Meta Platforms oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu dočasne zmierni svoje pravidlá a umožní v niektorých krajinách na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram zverejňovať príspevky, ktoré vyzývajú na násilie voči ruským vojakom. Výzvy na násilie voči ruským civilistom však naďalej nepovoľuje.
Do pár dní tieto pravidlá zrejme pod tlakom ruských inštitúcií výrazne korigovala.
Reuters oznámila, že mala možnosť nahliadnuť do e-mailov, ktoré Facebook odoslal svojim moderátorom obsahu. Dočasné zmeny pravidiel týkajúce sa výziev na násilie voči ruským vojakom sa podľa jedného z týchto e-mailov vzťahovali na Arménsko, Azerbajdžan, Estónsko, Gruzínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko a Ukrajinu.
Používatelia v niektorých krajinách vrátane Ruska, Ukrajiny a Poľska tak mohli zverejňovať príspevky, ktoré žiadajú smrť pre ruského prezidenta Vladimira Putina či bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v prípade, že neobsahovali ďalšie ciele či nezahrňali miesta a metódy, uviedlo BBC.
1. Nový level absurdnosti vo vzťahu k slobode slova
Táto politika vo vzťahu k slobode slova predstavovala zo strany Meta Platforms nový level absurdnosti.
Facebook, podobne ako iné najväčšie sociálne siete (YouTube, Twitter ap.), za posledných minimálne 10 rokov slobodu slova svojimi pravidlami a ich aplikáciou výrazne okliešťoval, pričom bežne odstraňuje aj obsah, ktorý je v danej krajine úplne legálny.
Vo svojich normách komunity Facebook napríklad uvádza:
„Naším cieľom je predchádzať potenciálnej ujme offline, ktorá môže súvisieť s obsahom na Facebooku. Hoci si uvedomujeme, že ľudia bežne vyjadrujú pohŕdanie alebo nesúhlas formou nevážnych vyhrážok alebo výziev na násilie, odstraňujeme formulácie, ktoré podnecujú hrubé násilie alebo ho podporujú. Odstraňujeme nevhodný obsah, blokujeme účty a keď sme presvedčení, že ide o reálne fyzické ohrozenie a priame ohrozenie bezpečnosti verejnosti, spolupracujeme s orgánmi presadzovania práva.“
V časti nenávistné prejavy svojich pravidiel Facebook uvádza:
„Sme presvedčení, že ľudia vyjadrujú svoje názory a kontaktujú sa s inými slobodnejšie, keď nemajú pocit, že niekto na nich útočí na základe toho, kým sú. Preto na Facebooku nepovoľujeme nenávistné prejavy. Vytvára to prostredie zastrašovania a vylúčenia a v niektorých prípadoch môže podporovať páchanie násilia offline.
Nenávistné prejavy definujeme ako priame útoky na ľudí – nie ako útoky na koncepty alebo inštitúcie – na základe chránenej charakteristiky: ich rasy, etnickej príslušnosti, národnosti, zdravotného postihnutia, náboženského presvedčenia, kasty, sexuálnej orientácie, pohlavia, rodovej identity a vážnej choroby. Útoky definujeme ako násilné alebo dehumanizujúce prejavy, škodlivé stereotypy, výroky o podradnosti, vyjadrenia opovrhnutia, znechutenia alebo odmietnutia, nadávanie a vyzývanie na vylúčenie či segregáciu. Takisto zakazujeme používanie škodlivých stereotypov, ktoré definujeme ako dehumanizujúce prirovnania, ktoré boli v minulosti použité ako útok na konkrétne skupiny, na ich zastrašovanie alebo vylúčenie a ktoré sú často spojené s offlinovým násilím.“
Takže zatiaľ čo je Facebook naďalej veľmi útlocitný, odstraňuje širokú škálu emocionálne zraňujúceho prejavu a odstraňuje účty pri podpore hrubého násilia, nieto ešte zabíjania, tak zrazu do takéhoto nastavenia prišiel s výnimkou, ktorá sa týka ruských vojakov a prezidentov Ruska a Bieloruska.
Absurdnosť celej situácie spočíva v tom, že ak Facebook odstraňuje aj legálny obsah podľa svojich prísnych pravidiel ako na bežiacom páse, zrazu v prípade Rusov začal povoľovať obsah, ktorý bol potenciálne protiprávny.
2. Pokrytectvo
Som aktivistom za slobodu slova a odstraňovanie legálneho obsahu a používateľských účtov kvôli nežiaducemu prejavu zo strany oligopolov sociálnych sietí považujem za neprijateľné. Lenže, čo je ešte horšie, je dvojitý meter.
Iba minulý rok skončila americká okupácia Afganistanu, počas ktorej zahynuli státisíce ľudí. Facebook však za celý čas neprišiel s výnimkami, ktorá by umožnila vyzývať na násilie voči americkým vojakom a priať smrť americkému prezidentovi.
Zároveň popri rusko-ukrajinskej vojne aj v súčasnosti prebieha mnoho ďalších otvorených vojenských konfliktov, pričom v mnohých z nich by sa dal ľaho identifikovať agresor a takéto výnimky v pravidlách Facebooku sme nezaznamenali.
To je druhý problém, ktorý obnažuje Facebook z vážneho pokrytectva.
3. Diskriminácia, menejcennosť a znížený nárok na ľudskú dôstojnosť
Tretím problémom je spoločenská nebezpečnosť v podobe diskriminácie. Vôbec by nemusel byť problém, aby ľudia mohli vyzývať na násilie voči akýmkoľvek okupačným vojskám a rovnako tak by nemusel byť problém želať smrť akémukoľvek predstaviteľovi vlády – to je niečo, s čím musí politik rátať a čo musí zniesť.
Problémom je, keď sa to robí takto selektívne voči armáde prevažne jednej národnosti, voči vojakom jednej krajiny. Vtedy to oveľa ľahšie u ľudí deformuje vnímanie a ľahšie ich to môže podnietiť k reálnym škodlivým prejavom voči ľuďom ruskej národnosti.
Facebook síce tvrdí, že spod ochrany pred verbálnymi útokmi vyňal iba ruských vojakov a nie civilistov, ale v takto pokrútenej atmosfére sa to mnohým rôzne zlieva.
Používateľ sociálnych sietí tak nasáva do svojho podvedomia, že verbálne útoky sú voči komukoľvek neprijateľné, ale v prípade ruských vojakov – čo evokuje najmä Rusov (hoci súčasťou ruskej armády sú aj iné národnosti) – to je niečo iné. Oni sú „špeciálni“, oni nemajú nárok na toľko ľudskej dôstojnosti ako ostatní. Sú menejcenní a my máme právo si na nich vybíjať vlastné frustrácie, traumy a zranenia.
4. Kontraproduktívnosť
Štvrtým problémom je, že je to pomerne kontraproduktívny príspevok Meta Platforms k prebiehajúcemu konfliktu. Rusov silnejšie zväzuje s ruským režimom a prezidentom Putinom. Problémom prestáva byť jedna osoba v podoba prezidenta Putina, problémom začína byť celé obyvateľstvo.
Rusi v takejto atmosfére budú motivovaní k sebaizolácii na vlastnom území, ľahko si rozvinú legitímne naratívy, že celý západný svet je proti nim a nehrá fér. A ich vláda s ich režimom pre nich bude ochranou pred takýmto zvráteným neprajným a nebezpečným svetom.
5. Ziskuchtivosť a kalkul pred morálkou a etikou
Ruská generálna prokuratúra v reakcii na novú politiku Meta Platforms žiadala, aby bola spoločnosť Meta vyhlásená za extrémistickú organizáciu. A Meta zrejme pod týmto tlakom zavelila na ústup. Putina a Lukašenka vraj zrušila ako výnimky spomedzi hláv štátov, u ktorých možno volať po ich zavraždení a taktiež výnimku, kde možno volať po násilí voči ruským vojakom, ponechala iba pre Ukrajinu a iba čisto pre kontext prebiehajúcej vojny.
Ak konflikt raz skončí, nedá sa vylúčiť, že západné sociálne siete vrátane Facebooku a Instagramu by mohli byť Rusmi opäť raz húfne využívané. Ak by Meta Platforms bola považovaná za extrémistickú organizáciu, nielen že by si na nemalom ruskom trhu ani neškrtla, išlo by o trvalé poškodenie reputácie, pričom by jeden z trhov ponechala čisto konkurentom.
A to je zároveň piaty problém. Zdá sa, že ústup Meta Platforms nie je motivovaný etikou či morálkou, ale iba ziskuchtivosťou.
Záver
Ak na konci tohto konfliktu Rusko nevyjde také nemorálne, akoby si mnohí priali, nebude to primárne kvôli plateným ruským trollom, na ktorých to budú zvaľovať, ale skôr premotivovanou protiruskou reakciou, pri ktorej sa zjavne mnohí nevedia držať na uzde.
Zdroj ilustračného obrázka: kyivpost.com