Česká televízia ČT v relácii „Události, komentáře“ pozvala troch odborníkov na covidovú pandémiu. Imunológa Karla Drbala, lekára a biochemika Jana Trnku a psychológa Pavla Pařízka.
Zostrih relácie, ktorý obsahoval iba Drbalove vstupy, sa na sociálnych sieťach stal v nasledujúcich dňoch virálnym, pričom priniesol viaceré tvrdenia, ktoré nie sú pre hlavnoprúdové médiá bežné.
Video vyrušilo stúpencov intenzívne budovaného naratívu o proticovidovom očkovaní, a tak sa stalo terčom kritiky aj v rámci projektu, ktorý sa tvári ako strážca pravdy.
Na mušku si ho tak zobral šéfredaktor projektu Manipulátoři.cz Jan Cemper.
Drbalovi kontrovala aj slovenská FB stránka Očami farmácie, ktorej vyjadrenia nekriticky prevzali napr. Topky.sk.
Čo je komické, obe stránky kritizovali Drbala rôznym spôsobom, pričom si zároveň v rôznej kombinácii protirečia v tom, kvôli čomu považujú Drbalove vyjadrenia za problémové.
Reakcia Manipulátoři.cz vytýka Drbalovi tvrdenie, že prekonaní sú nezmyselne diskriminovaní či segregovaní, pritom z epidemiologického hľadiska predstavujú menšie riziko ako očkovaní.
Cemper (Manipulátoři.cz) považuje tvrdenie, že prekonaní sú segregovaní, za „nepravdivé“. Argumentuje tým, že prekonanie covidu sa vníma po dobu 6 mesiacov ako dôkaz bezinfekčnosti.
Drbal nešpecifikoval, v čom konkrétne má spočívať segregácia prekonaných. Ak však chceme niekoho vyjadrenia onálepkovať ako „nepravdivé“, je dôležité sa zamyslieť nad tým, ako autor dané vyjadrenie mohol myslieť.
V danom kontexte možno považovať informáciu o 6 mesiacoch v rámci OTP režimu za nespomenutú notorietu. Pričom Drbal s veľkou pravdepodobnosťou narážal na to, že prekonaní majú status podobný očkovaným iba po dobu 6 mesiacov.
Tvrdenie, že prekonaní sú diskriminovaní, je preto relevantné tvrdenie a nie nepravda.
Zároveň Cemper opierajúc sa ešte o starší stav vedeckého konsenzu poukazuje na určitú nejasnosť ohľadne imunity prekonaných, pripúšťa však možné prehodnotenie do budúcnosti.
Dnes už vcelku spoľahlivo vieme, že podľa empirických výskumov je síce imunita po prekonaní čo do protilátok variabilnejšia oproti očkovaniu, dôležitá je však aj bunková imunita. Štatisticky sa ukazuje, že ľudia po prekonaní sú oproti plne očkovaným dvoma dávkami chránení dlhšie a pred deltou lepšie ako očkovaní. Hospitalizácie sa ich týkajú úplne minimálne.
Očami farmácie uvádzajú „[p]ovedzme, že by prekonanie ochorenia poskytovalo 3-násobne lepšiu imunitu akú dokáže vyvolať očkovanie“ a ďalej rozvíjajú úvahy, prečo nie je prekonávanie covidu lepšie ako očkovanie.
Skrátka preto, lebo po nakazení môže človek zomrieť, mať dlhodobé následky atď.
Žiada sa dodať, že záleží od rizikových faktorov, ako je riziko ochorenia covid u koho banálne a u koho významné.
Lenže Drbal nespochybňoval význam vakcín, skôr naopak. Ani nevyzýval k tomu, aby sa ľudia premorovali koronavírusom.
Dá sa skôr predpokladať, že Drbal v danom kontexte kritizoval skutočnosť, že prekonaní, ktorí sa primárne nakazili v čase nedostupnosti vakcín, sú prostredníctvom diskriminácie a segregácie tlačení do očkovania, pričom pre nich sú benefity z očkovania výrazne nižšie a podľa štúdií sú z epidemiologického hľadiska v čase delty bezpečnejší ako očkovaní.
V rozhovore pre Denník Štandard zároveň napr. Drbal upozorňuje, že „vakcíny na začiatku pandémie boli testované na neskúsených jedincoch, nie na tých, ktorí chorobu už prekonali.“
Niektoré Drbalove vyjadrenia vyzneli tak, že Drbal považuje liečbu covidu za vhodnú alternatívu k očkovaniu. Drbal však možné liečebné postupy covidu, na ktoré sa nekladie taký dôraz, spomínal najmä ako výsledok rezignácie na presviedčanie odmietačov očkovania.
Kontroverzné vyjadrenia u Drbala môžu spočívať ale v tom, ako hodnotil účinnosť dostupných liečebných postupov. Spomenul kortikosteroidy a antikoagulanciá ako účinné pri liečbe covidových pacientov.
Na margo toho Cemper (Manipulátoři.cz) poukázal na májové vyjadrenie pracovnej skupiny pre COVID-19 Európskej liekovej agentúry (COVID-ETF), ktorá o danom type liečby tvrdí, že zatiaľ nie sú dostatočne preukázané benefity tejto liečby.
V rozpore s tým Očami farmácie na margo kortikosteroidov a antikoagulancií v rámci kritizovania Drbala uviedli, že pomáhajú, ale sú primárne určené pre hospitalizovaných pacientov. V zhode s tým reagoval na Drbala v danej relácii bezprostredne aj Trnka, ktorý sa ale voči niektorým iným Drbalovým tvrdeniam výrazne ohradil.
Účinnosť vakcín, liečebných postupov a konkrétnych liekov sú stále otvorenou otázkou, a tak nie je prezieravé sa k tomu predčasne kategoricky vyhraňovať. Ide tak iba o názory v rámci odbornej diskusie.
Mnohé Drbalove vyjadrenia neboli dostatočne zasadené do kontextu. A niektoré vyzneli aj naivne, napr. ohľadne toho, že pre boj so súčasnou koronavírusovou epidémiou treba testovať v ohniskách, pričom už v danom čase v Česku dochádzalo ku komunitnému šíreniu.
Pomerne bizarný je tu však argumentačný spor medzi Drbalom a Očami farmácie o tom, čo sa očakávalo od proticovidových vakcín.
Moderátor sa spýtal Drbala: „Prečo neurobilo očkovanie bodku za koronavírusom?“
Na to Drbal odpovedal, že išlo o falošný predpoklad u zodpovedných oficiálnych miest. Uviedol, že vakcíny neboli konštruované primárne k tomu, aby bránili šíreniu vírusu.
Na to Očami farmácie reagujú nasledovne:
„Táto informácia je zavádzajúca. Pôvodné štúdie mali za cieľ sledovať, či vakcína dokáže zabrániť ťažkému priebehu COVID-19, hospitalizácii a smrti. Štúdie nehovorili nič o vplyve na šírenie vírusu. K žiadnemu falošnému predpokladu tu však nedošlo.
Vedci vôbec nepredpokladali, že vakcíny budú zabraňovať aj šíreniu koronavírusu. Práve naopak. Vedci informovali, že sa treba mať na pozore, keďže vakcína nemusí vôbec spomaliť šírenie vírusu a preto budú potrebné rúška.“
Svoje tvrdenie dokladujú príkladmi titulkov článkov z New York Times a Bloomberg.
Lenže Drbal nehovorí o falošnom predpoklade vedcov, ale o falošnom predpoklade tvorcov verejných politík. A označiť Drbalovu „informáciu“ za zavádzajúcu je vcelku bizarné, ak mu svojimi tvrdeniami v podstate dávate za pravdu.
Pravda je však v tomto prípade o niečo zložitejšia.
Celý čas totiž štúdie i mediálne správy prichádzali s tým, ako sú jednotlivé vakcíny účinné ako ochrana pred nakazením sa, hospitalizáciou a smrťou.
Ako vyzerali správy? Pre ilustráciu uveďme skutočne len zanedbateľný zlomok príkladov:
- Denník N: Veľký prehľad vakcín: ako chránia pred mutáciami, aké sú účinné a koľko ich EÚ objednala
- MZ SR 26. 2. 2021: Vakcína AstraZeneca preukázala vysokú účinnosť
- Aktualne.cz: Devět koronavirových vakcín přehledně: Jak se liší cena a účinek a kolik dostane ČR?
- ÚVZ 3. 5. 2021: Vakcíny proti COVID-19 v praxi potvrdzujú vysokú účinnosť
- SeznamSpravy.cz 27. 5. 2021: Dat už je dostatek. Vědci sestavili žebříček vakcín podle účinnosti
Z čoho vychádzali dané správy? Samozrejme, že z vedeckých štúdií.
Logickou a správnou interpretáciou toho, že sa človek nedokáže nakaziť, je, že nemôže vírus ani ďalej šíriť. A práve na základe prezentovanej vysokej účinnosti pred nakazením sa a rozumného predpokladu nešírenia vírusu odvodzovali vládne očkovacie stratégie vrátane tej našej potrebnú mieru zaočkovanosti populácie s cieľom dosiahnuť tzv. kolektívnu imunitu.
Vysoká účinnosť pred nakazením sa a tým pádom aj nešírením bol minimálne po dobu pol roka kľúčový argument, kvôli ktorému sa mala masovo očkovať neriziková populácia vrátane detí. Z dôvodu údajnej vysokej účinnosti pred nakazením sa boli neočkovaní označovaní za nezodpovedných voči svojmu okoliu.
Zároveň vidieť náznaky, že s témou 3. dávky sa vzťah nenakaziteľnosti a nešíriteľnosti dostáva opäť do popredia.
Chybným predpokladom tak nebolo to, že vakcíny bránia šíreniu na základe vysokej účinnosti pred nakazením sa. Chybným predpokladom bolo, že účinnosť pred nakazením sa sa udrží dlhšie a s príchodom mutácií sa tak prudko neprepadne.
Tieto stratégie postavené na chybných predpokladoch mnohé štáty vrátane Slovenska však doteraz neopustili, čo je, samozrejme, problém. Spolu s tým u mnohých nedošlo k aktualizácii východiskových faktov pri ich predstave nazerania na neočkovaných ľudí ako na tých zlých.
Tento spor o pravdu je tak iba ďalším príkladom, ako sa zjednodušenia, nepresnosti či manipulácie prekrývajú ďalšími zjednodušeniami, nepresnosťami a manipuláciami namiesto identifikovania reálnej pravdy.
O to viac sa tu podčiarkuje potrebnosť debaty, ktorá by tak svojvoľné interpretácie dokázala veľmi rýchlo dať na pravú mieru a nenechala by bujnieť sociálne a polarizované bubliny sfanatizované vo vlastnej „pravde“.
Obrázok: snímka obrazovky z predmetnej relácie ČT