České ministerstvo zdravotníctva dávnejšie zverejnilo článok s názvom „Dezinformace, lži, hoaxy a alternativní fakta o covid-19“, kde reagovali na viaceré údajné hoaxy ohľadne covidových tém. Za hoaxy však okrem mnohých zjavných nezmyslov označili aj rôzne skeptické predpovede ohľadne účinnosti vakcín bez ohľadu na chýbajúce empirické dáta či pochmúrny vývoj základných práv neočkovaných za hoaxy.

V júni prebehla trochu nesmelo aj slovenskými médiami informácia, že nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas navrhuje zrušiť právo veta členských štátov pri rozhodovaní na úrovni EÚ v prospech väčšinového hlasovania. Zmena by sa mala zatiaľ týkať len oblasti zahraničnej politiky, avšak zjavne ide o naznačenie trendu. V strednej Európe sa tomuto návrhu dostalo smelej podpory zo strany miestnych tzv. progresívnych, presnejšie inkluzivistických, politikov.

Nedávno Najvyšší súd ČR zamietol žalobu kardinála Dominika Duku. Ten žiadal od divadelníkov ospravedlnenie za divadelné hry „Naše násilí, vaše násilí“ a „Prokletí“ od chorvátskeho režiséra Olivera Frljiče. V nich dochádzalo k hanobeniu minimálne jedného náboženstva i českej identity.

Médiá, ktoré v téme koronavírusu zastávajú skôr tie alarmistické postoje, ako napr. Denník N či SME, majú minimálne už pár týždňov novú hviezdu. Je ňou český evolučný biológ a parazitológ profesor Jaroslav Flegr. 

V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Ide o dôležitý medzník našich národných dejín, preto je dôležité toto obdobie reflektovať.

Prvá ČSR býva idealizovaná najmä tou časťou slovenskej spoločnosti, ktorá má pravdepodobne problém stotožniť sa so súčasnou Slovenskou republikou, lebo je podľa nich dielom zatracovaného Mečiara, odmietajú socialistickú ČSR, ľudácky Slovenský štát i rakúsko-uhorskú monarchiu. Takýto naratív je častý aj v mainstreamových médiách.

V mainstreamových médiách sa kritické postoje voči masovému prijímaniu migrantov z neeurópskych krajín bežne označujú ako xenofóbia. Podobne argumentoval aj prezident Andrej Kiska v prejave zo 7. septembra 2015. Podľa českých psychiatrov Jiřího Horáčka a Ladislava Kesnera z Národného ústavu duševného zdravia tomu však tak nie je. K takému záveru dospela ich neuropsychologická štúdia.