„Progresívne“ politické sily v strednej Európe: proti záujmom vlastných štátov

V júni prebehla trochu nesmelo aj slovenskými médiami informácia, že nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas navrhuje zrušiť právo veta členských štátov pri rozhodovaní na úrovni EÚ v prospech väčšinového hlasovania. Zmena by sa mala zatiaľ týkať len oblasti zahraničnej politiky, avšak zjavne ide o naznačenie trendu. V strednej Európe sa tomuto návrhu dostalo smelej podpory zo strany miestnych tzv. progresívnych, presnejšie inkluzivistických, politikov.

Maasov návrh o približne týždeň na konferencii Globsec podporila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, predtým podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. Koncom júna český europoslanec za Pirátsku stranu Marcel Kolaja informoval o tom, že jeho strana tiež podporuje zrušenie práva veta a zavedenie väčšinového hlasovania v Rade EÚ napríklad v zahraničnej a daňovej politike.

Pirátska strana je hodnotovým ekvivalentom našich progresívcov v českej politike a podľa niektorých prieskumov môže byť premiérskou stranou po blížiacich sa českých parlamentných voľbách, ktoré sa majú odohrať v októbri. Nejde tak o vyjadrenia nepodstatných politických subjektov.

Súčasný systém jednomyseľného rozhodovania na úrovni Rady zachováva silne konsenzuálnu podstatu EÚ, kedy sa na prijatie rozhodnutí vyžaduje všeobecná zhoda, resp. dohoda. I keď v praxi sa často menšie štáty podvolia prevažujúcim postojom, stále majú možnosť zatiahnuť ručnú brzdu, teda uplatniť právo veta.

Avšak aj postupné opúšťanie tohto modelu významne zmení fungovanie EÚ a špecifické alebo odlišné záujmy jednotlivých štátov či menšiny štátov nebudú musieť byť rešpektované. Takéto záujmy dosiaľ pomáha chrániť právo veta, čo pri prechode na model väčšinového hlasovania prestane platiť.

V záujme jednotlivých členských štátov, najmä tých, ktoré majú na určité otázky odlišné stanovisko ako väčšina ostatných členských štátov, je neoslabovať právo veta. Slovensko má svoju skúsenosť napríklad z čias migračnej krízy v roku 2015.

Presadenie Maasovho návrhu a prípadné ďalšie rozširovanie princípu väčšinového rozhodovania by tak prinieslo systémový a významný pokles suverenity členských štátov Európskej únie.

Nie je však žiadnym prekvapením, že oslabiť pozície vlastných štátov chcú práve inkluzivistické politické sily z východných členských štátov EÚ. Je im zrejmé, že hodnotovo majú bližšie k západoeurópskym štátom ako k veľkej časti vlastného obyvateľstva, preto svoju politiku ľahšie presadia cez väčšinové rozhodovanie na úrovni EÚ ako politickým bojom v rámci vlastného štátu.

Je to možno ironické, ale takéto konanie inkluzivistov trochu pripomína kolaborantské sily z minulosti. Počas druhej svetovej vojny nemali radikálne pro-nemecké a pro-nacistické politické frakcie na Slovensku dostatočnú ľudovú podporu, a tak sa svoje politické ciele snažili presadzovať cez vtedajšieho geopolitického mocenského suveréna v priestore strednej Európy – nacistické Nemecko.

Podobne sa správali aj ortodoxní komunisti v boji s reformnými komunistami, keď sa dovolávali pomoci zo Sovietskeho zväzu, napríklad v neslávne známom pozývacom liste z roku 1968.

Samozrejme, tieto prirovnania nie sú úplne presné a, navyše, pre inkluzivistov sú najmä nacisti a ich politickí súputníci obrazom toho najväčšieho zla v dejinách, od ktorého sa najhlasnejšie dištancujú. Avšak politicko-strategické uvažovanie a tendencia hrať v prospech ideologicky blízkeho suveréna, to sú veci, ktoré sa zjavne nemenia.

Zdroj obrázka

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore