Potom, ako sa začali objavovať prvé informácie o mladších ľuďoch, ktorí zomreli na krvné zrazeniny v súvislosti s očkovaním vakcínou Astra-Zeneca, sa vo veľkom vyrojili propagandistické porovnania, že aj napriek týmto zriedkavým prípadom benefity očkovania výrazne prevyšujú riziká.
Vo všeobecnosti to hádam platí. Ale ak si otázku ohľadne benefitov a rizík položí zdravý mladý človek, tento paušalizujúci naratív sa zrazu stane problematickým. Načrtneme si, v čom.
1. Dané porovnania manipulujú číslami
Porovnáva sa smrtnosť ochorenia COVID-19 so smrtnosťou po podaní vakcíny. V rámci smrtnosti na COVID-19 sa však vychádza z CFR, čiže smrtnosti vyrátanej z evidovaných nakazených prípadov.
Korektnejšie je však porovnanie s IFR, čiže so smrtnosťou z reálneho počtu nakazených. Tento údaj presne nepoznáme, odhaduje sa rôznymi spôsobmi (napr. tu alebo tu), avšak je známe, že smrtnosť v podobe IFR je v násobkoch nižšia.
Ďalšia nekorektnosť porovnania spočíva v tom, že benefity/riziká sa výrazne líšia u ľudí podľa veku a zdravotného stavu.
Dá sa predpokladať, že u rizikových benefity z očkovania veľmi výrazne prevyšujú riziká. Lenže čo mladí a zdraví?
Úmrtia na krvné zrazeniny po podaní vakcíny sa týkajú aj mladých a zdravých ľudí. Britský Výbor pre očkovanie a imunizáciu napríklad tridsiatnikom odporúča podávať inú vakcínu ako je AstraZeneca.
Takže smrtnosť v podobe IFR by sme mali porovnať nielen v rámci mladších vekových kategórií, ale tú by sme mali ešte očistiť od prípadov úmrtí ľudí, ktorých zdravotný stav predstavoval zvýšené riziko (cukrovka, obezita, onkologické či autoimunitné ochorenia ap.).
S takýmto dôslednejším porovnaním sme sa zatiaľ nestretli, pričom pre posúdenie rizík vakcín pre mladého zdravého človeka je práve také kľúčové.
Pomer benefitov/rizík by v takom prípade vyšiel extrémne odlišne od toho, čo sa zvykne propagačne prezentovať.
2. Porovnávajú sa iba riziká vo veľmi krátkodobom horizonte
Riziká vakcín z dhodobejšieho hľadiska sú zatiaľ veľkou neznámou. Nedá sa vylúčiť, že vedľajšie krátkodobé účinky a extrémne zriedkavé fatálne dôsledky v krátkom čase po podaní vakcíny budú časom doplnené o rôzne dôsledky z dlhodobejšieho hľadiska.
Platí to o to viac, že už je v podstate všeobecne prijímaným predpokladom, že očkovanie bude musieť byť opakované každoročne, či možno aj častejšie. Navyše bude zrejme dochádzať k vývoju nových typov vakcín, ktorých interakcia s inými typmi vakcín je zrejme zase veľkou neznámou.
3. Pri porovnaní benefitov a rizík očkovania sa úplne opomína vôľové správanie a rozhodnutie človeka
To, čo je však pri porovnaní týchto rizík to najabsurdnejšie, je ignorovanie faktora vôľového správania a rozhodnutia. Niektorí ľudia sú totiž extrémne opatrní a snažia sa vyhnúť nakazeniu koronavírusom takmer za každú cenu, zatiaľ čo iní už začali žiť v rámci možností rovnako ako predtým. Riziko nakazenia sa (a teda aj prípadného úmrtia) je pre tieto dve skupiny ľudí výrazne odlišné.
Mnohí nevedome COVID-19, ktorého sa tak obávajú, bezpríznakovo prekonali.
Ten, kto striktne dodržuje odporúčania na ochranu pred nakazením sa, riziko, že covidu podľahne výrazne riedi – v ideálnom stave tak riziká z covidu môže zraziť prakticky na nulu.
Popri tom je u každého človeka extrémne malé, no stále určité riziko, že podľahne vedľajším účinkom vakcíny. Pričom, ak sa rozhodne dať sa zaočkovať, tak toto drobné riziko neriedi, ale svojím rozhodnutím a konaním ho znáša na 100 %.
Pred koronavírusom ľudia dvere zatvárajú, vakcíne ich otvárajú.
To sú úplne nesúmerné princípy, ktoré pri vakcinačnom morálnom imperatíve treba zohľadňovať.
Záverečný komentár
Zdá sa vcelku evidentné, že prínosy proticovidových vakcín u rizikovej populácie výrazne prevyšujú riziká. Čiže u starších ľudí a ľudí s rôznymi pridruženými zdravotnými problémami či ochoreniami, ktoré zároveň ale nepredstavujú pre očkovanie kontraindikáciu, má očkovanie určite zmysel.
Tiež treba povedať, že fatálne dôsledky z očkovania v krátkodobom horizonte sú vo všeobecnosti také zriedkavé, že ide o pomerne banálne riziko pre všetkých – s výnimkou veľmi starých ľudí na sklonku života.
Tiež sa dá povedať, že očkovanie má väčší význam pre ľudí, ktorí COVID-19 doteraz neprekonali.
V prospech očkovania mimo zdravotných aspektov hovorí aj ekonomický kalkul. Vedľajšie účinky z očkovania môžu ľudí uzemniť na jeden či dva dni. Príznakový COVID-19 trvá spravidla výrazne dlhšie, pričom človek musí ostať dva týždne v karanténe.
Zároveň tému treba brať aj v kontexte celej spoločnosti. Imunita získaná očkovaním je oproti získaniu prekonávaním ochorenia kontrolovaná a bezpečná voči okoliu. Nehrozí, že niekoho získavaním imunity očkovaním nakazíte covidom.
Posmelenie svojich blízkych spomedzi rizikových skupín k očkovaniu je vec, ktorá má svoj zmysel a najneskôr na jeseň by sme mohli z toho pocítiť prínosy celá spoločnosť.
Nemali by sme však vypínať kritické myslenie pri objektívnom nachádzaní pomeru rizík a benefitov očkovania pri mladých a zdravých ľuďoch.
Nie je mi známe, že by napr. na Slovensku podľahlo covidu zdravé dieťa. Ak by sa však niekto rozhodol úmyselne nakaziť dieťa koronavírusom s cieľom, aby si vytvorilo protilátky a nepredstavovalo prípadné riziko šírenia pre svoje okolie, takého človeka by mnohí považovali za sadistu, šialenca alebo psychopata.
V kontraste s tým sa však v poslednej dobe vyrojili ľudia, ktorí nahováranie na proticovidové očkovanie svojich blízkych – aj v skupine zdravých mladých ľudí, v ktorej viacerí už vakcínam vo svete podľahli – povýšili na morálnu cnosť a prosociálny imperatív.
Ak sa nám pomocou manipulácií či nátlaku podarí nahovoriť blízkeho človeka na očkovanie, nikdy nezistíme, či mu to zachránilo život pred covidom. Ak bude však jedným z mála z tých, pre koho by bolo očkovanie fatálne, dozvieme sa to a budeme s tým musieť žiť.
Preto v diskusiách o prínosoch a rizikách proticovidového očkovania by sme mali ostať vo vecnej rovine v súlade s kritickým myslením a ľuďom ponechať priestor pre autonómiu a zodpovednosť.
O to viac to pri podmienečne schválených vakcínach platí pre štát.