Od 10. decembra došlo k čiastočnému uvoľneniu opatrení pre očkovaných (O) a prekonaných (P). Už toto je diskriminačné voči neočkovaným (NO) a neprekonaným (NP), keďže O aj P sa môžu nakaziť (hoci s menšou pravdepodobnosťou). NO a NP s čerstvým negatívnym testom (hlavne PCR) dáva rozhodne väčšiu záruku bezinfekčnosti ako netestovaný O alebo P. Zároveň nerizikoví NO a NP majú výrazne nižšiu šancu na hospitalizáciu ako starší rizikoví O. Napriek tomu žiadni NO a NP do prevádzok nemôžu, ani keď sa otestujú. Tým však absurdnosť nekončí.
Po novom sa za toho, kto prekonal COVID, považuje len ten, kto mal pozitívny PCR test; antigénový nestačí. Čo viac, opatrenie platí aj smerom do minulosti, čo je v právnom štáte nemysliteľné.
Čo sa stalo?
Absurdnú situáciu som si vyskúšal na vlastnej koži. 8. novembra som mal pozitívny antigénový test na COVID. Následne som kontaktoval svojho všeobecného lekára s otázkou, či je AG test dostatočným dokladom o prekonaní COVIDu. Ten odpovedal, že áno, čo bolo v súlade s vtedy platnou vyhláškou.
Keďže som mal aj príznaky, radšej som ostal doma liečiť sa. Cestou na PCR test ako pozitívny by som navyše mohol niekoho aj nakaziť.
18. novembra mi karanténa skončila a už som nemal príznaky ochorenia. Od 22. novembra začala byť účinná nová vyhláška ÚVZ (uverejnená 18. novembra), podľa ktorej sa za toho, kto prekonal COVID, považuje len osoba, ktorá to vie preukázať pozitívnym PCR testom.
Povinnosť preukázať sa PCR testom však neplatí len pre tých, ktorí ochoreli za účinnosti vyhlášky, ale aj pre tých, čo ochoreli pred tým, a teda nemohli zmenu vyhlášky a pribudnutie novej povinnosti predvídať.
Jedine v prípade detí do 12 rokov je možné prekonanie preukázať potvrdením od lekára na základe pozitívneho AG testu vykonaného na mobilnom odberovom mieste do 15. novembra 2021.
Kontaktoval som Úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo zdravotníctva SR aj Národné centrum zdravotníckych informácií s otázkou, ako je možné riešiť túto situáciu. Odpoveďou bolo, že nemôžem robiť „nič“. Hľadí sa na mňa, ako keby som COVID neprekonal. A nie som sám.
Od 1. júna do 22. novembra 2021 NCZI eviduje 91 416 pozitívnych AG testov. Nevieme však, koľko z pozitívne testovaných si následne potvrdilo výsledok PCR testom. Časť z uvedeného počtu ľudí zrejme bola zaočkovaná alebo sa neskôr dala zaočkovať.
Stále sa však v problematickej situácii nachádzajú možno tisíce ľudí. Kontaktoval som NCZI s otázkou, koľko presne ich je (údaj by mal byť ľahko vyvoditeľný z ich databázy), ale NCZI sa nevyjadrilo.
ÚVZ tvrdil, že už pred zavedením zmeny odporúčal pozitívny AG test potvrdiť aj PCR testom. Ak sa však pozrieme na archivované verzie stránky oficiálneho manuálu na korona.gov.sk „Čo mám robiť, ak som COVID 19 pozitívny?“, zdá sa, že táto skutočnosť bola doplnená až po 22. novembri.
Na inej stránke NCZI sa ale odporúčanie naozaj nachádzalo už skôr. Uvedené to však bolo len ako odporúčanie úplne na spodku stránky, bez akéhokoľvek upozornenia, že bez pozitívneho PCR testu nebudete uznaný za prekonaného.
Prečo sa zmena zaviedla?
Oslovil som ÚVZ, NCZI aj MZSR s otázkami o uvedenej zmene. NCZI a MZSR sa k otázkam nevyjadrili.
Podľa vyjadrenia ÚVZ „uvedené opatrenie bolo navrhnuté a odsúhlasené na rokovaní vlády SR“. Ako dôvod zavedenia zmeny uviedli, že AG test môže vykazovať falošnú pozitivitu a je menej spoľahlivý ako PCR test. Druhým dôvodom bolo, že „v mnohých prípadoch bolo potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 vyhodnotené ako sfalšované“.
NCZI na stránke uvádza, že dané opatrenie bolo prijaté „na návrh odborných autorít“.
Na otázky, či nejde o retroaktívne opatrenia a či nejde o diskrimináciu podľa veku (keďže pri deťoch do 12 rokov aj podľa novej vyhlášky stačí potvrdenie lekára na základe AG testu vykonaného do 15. novembra) ÚVZ neodpovedal.
Uvedená argumentácia však neobstojí.
Prečo je to problém?
Nepresnosť testov? Tak prečo po pozitívnom AG teste musíte do karantény?
O nepresnosti AG testov sa vedelo už od začiatku, prečo sa teda uvedená zmena zavádza až teraz? Navyše výsledky AG testov sa stále používajú napr. pri chodení do práce ako relevantný údaj pri preukazovaní bezinfekčnosti. Nemala by byť oveľa väčším problémom skôr falošná negativita AG testov?
Pokiaľ by bola problémom nižšia spoľahlivosť AG testu, bolo by možné potvrdenie o prekonaní vydávať napr. na základe AG testu doplneného protilátkovým testom.
Pozitívny výsledok AG testu zároveň aj dnes znamená, že sa na človeka hľadí ako na nakazeného. Je povinný dodržiavať karanténu a všetky preventívne opatrenia.
S pozitívnym AG testom sú teda spojené všetky povinnosti súvisiace s nakazením, ale žiadne práva súvisiace s prekonaním, čo je v rozpore so spravodlivosťou, o zdravom rozume nehovoriac.
Možnosť falšovania
Pokiaľ by bolo problémom falšovanie lekárskeho potvrdenia, mohli by sa prekonaní preukazovať SMS správou o výsledku testu (prepojené so systémom NCZI) alebo niečím ako COVID pass (dokumentom generovaným priamo NCZI na základe výsledku testu).
Retroaktivita a veková diskriminácia
Suverénne najväčším problémom je ale skutočnosť, že vyhláška sa vzťahuje aj na tých, ktorý COVID prekonali pred tým, ako nadobudla účinnosť.
Základným princípom právneho štátu je predvídateľnosť dôsledkov svojho konania. Vychádza sa z toho, že občan má v príslušnom čase poznať právo, ale od nikoho nemožno požadovať, aby predvídal budúcnosť.
Je preto nespravodlivé, ak právo zakladá právne povinnosti v minulosti, kedy ich už nikto nemôže naplniť. Odborne sa tomu hovorí zákaz retroaktivity, teda spätného pôsobenia práva do minulosti.
Osobitným spôsobom bizarné je ustanovenie, že pri deťoch do 12 rokov stačí aj potvrdenie lekára na základe AG testu, ale iba ak bol vykonaný do 15. novembra. Pre deti teda retroaktívny účinok neplatí, resp. platí, ale iba v období necelého týždňa 16. – 21. novembra, čo nemá akúkoľvek logiku. Nehovoriac o tom, že ide o vekovú diskrimináciu bez akéhokoľvek racionálneho základu.
Nová vyhláška de facto trestá tých, ktorí nešli na PCR test; avšak v danom čase nemali žiadnu povinnosť tak urobiť ani nemohli mať žiadnu znalosť o tom, že sa od nich PCR test bude vyžadovať.
Záver
Situácia ohľadom pandémie koronavírusu je veľmi zložitá. Určité opatrenia nepochybne potrebné sú. Tiež treba brať ohľad na to, že odborníci, politici aj úradníci majú obrovský pretlak práce. Z ľudského hľadiska je preto pochopiteľné, že sa môžu pomýliť a na takéto situácie by sme mali v prvom priblížení pozerať zmierlivo.
Čo je však ospravedlniteľné ťažko, je zámerné prijímanie a neskôr dokonca obhajoba opatrení, ktoré sú nespravodlivé: buď diskriminujú určitú časť obyvateľstva bez relevantného epidemiologického dôvodu, alebo dokonca zavádzajú retroaktívne pôsobenie práva.
Je zrejmé, že takýto prístup ľudí – už i tak unavených často nezmyselnými opatreniami – ešte viac demoralizuje a spôsobuje v nich odpor.
Ak sa zodpovední sťažujú na to, že ľudia opatrenia nedodržiavajú, mali by sa v prvom rade pozrieť na svoj prístup.
Zdroj ilustračného obrázku: www.synlab.com