V predkladacej správe k uzneseniu vlády, ktoré obsahovalo návrh nových opatrení, ktoré v modifikovanej podobe začali platiť od 19. januára, sa uvádza: „Situácia a presný priebeh vlny Omikron je mimoriadne nepredvídateľný.“
Zároveň si pár dní dozadu odborníci nevedeli vysvetliť, prečo na Slovensku dovtedy nevystrelili pozitívne prípady s omikronom ako v iných, dokonca oveľa viac zaočkovaných, krajinách.
Máme za sebou dva roky pandémie koronavírusu a k dispozícii skúsenosti iných štátov – vo viacerých omikron už prebehol –, no pre odborníkov spolupracujúcich s našou vládou, resp. pre samotnú vládu ide o „mimoriadne nepredvídateľný priebeh vlny“.
Svedčí to buď o diletantizme alebo o úmyselnej manipulácii s obavami s cieľom presadzovať nezmyselné opatrenia „predbežnej opatrnosti“.
Na rozdiel od vládnych odborníkov, aktivisti z Dát bez pátosu napríklad nejaké predikcie priniesli, vychádzajúc z vedeckých štúdií a skúseností iných krajín.
Čo vieme o omikrone?
Poďme teda poskladať útržkovité informácie a načrtnúť, ako by mohla vlna omikronu na Slovensku vyzerať.
O omikrone vieme relatívne spoľahlivo nasledovné:
- Oproti predošlým dominantným variantom je infekčnejší.
- Aj pre doposiaľ neimunizovaných ľudí (prekonaním alebo očkovaním) je menej smrtný. Oproti predošlým variantom sa predpokladá, že zhruba na tretinovej úrovni.
- Očkovanie ani prekonanie ochorenia predošlých variantov nebránia dostatočne tomu, aby sa človek omikronom nakazil.
- Omikron obchádza očkovanie do takej miery, že zaočkovaní ľudia z jari a leta bez následného prekonania by sa na ochranu pred nakazením sa nemali vôbec spoliehať.
- Očkovaní rizikoví sú pred ťažkým priebehom ešte relatívne dobre chránení, no rovnako ako pri predošlých mutáciách, nedá sa na to úplne spoliehať.
- Hlavné riziko omikronu spočíva v tom, že naraz môže nakaziť väčšiu časť populácie, čím v prípade prísne nastavených karanténnych opatrení by to malo potenciál ochromiť chod kritickej infraštruktúry.
Aká bude úmrtnosť?
V prvej krajine, v ktorej bol omikron zaznamenaný, v Juhoafrickej republike, prebehla jeho vlna rýchlejšie ako zvykla prebiehať delta, pričom úmrtnosť bola oproti delte výrazne nižšia. JAR, podobne ako Slovensko, nie je zrovna žiadnym premiantom v očkovaní (plne zaočkovaných má momentálne okolo 35 % dospelej populácie), čo dávalo Slovensku dobré vyhliadky.
Alarmisti ich však zhodili zo stola s tým, že JAR má výrazne mladšiu a premorenejšiu populáciu.
Mladšiu populáciu síce má, ale čo vieme o premorení tej našej populácie?
Už začiatkom júla minulého roku sme publikovali krátky príspevok, v ktorom sme apelovali na to, že by vláda mala zistiť, ako je slovenská populácia premorená. Tým by sme dokázali lepšie predvídať priebeh delta vlny.
Nakoniec sa vláda k niečomu takému odhodlala až na jeseň. Z toho autori štúdie povyberali zopár interpretácií dát pre podporu vakcinačnej politiky a masmédiá bili na poplach, že pohár s neočkovanými je poloprázdny, namiesto toho, aby sa radovali, že pohár je poloplný.
V médiách sme mohli čítať napr. takéto nadpisy:
- TA3: Viac ako polovica nezaočkovaných Slovákov nemá protilátky, medzi regiónmi sú rozdiely
- SME/TASR: Viac ako polovica neočkovaných nemá podľa štúdie protilátky
- Denník N: Zhruba milión obyvateľov Slovenska nie je chránených protilátkami z očkovania či z prekonania nákazy, ukázala nová štúdia
- HNonline.sk: Prekonanie covidu nemusí stačiť. Štúdia ukázala, že milión ľudí na Slovensku nemá žiadnu ochranu
- Pravda: Primár Hložník v Ide o pravdu: Milión neočkovaných je časovaná bomba
V skutočnosti bolo čo oslavovať. Takmer polovica neočkovaných ľudí mala ešte pred vrcholom delta vlny protilátky. To je vysoko nad rámec, ako sa predpokladalo podľa oficiálnych počtov pozitívnych prípadov.
Zároveň však platí, že protilátky v krvi môžu v priebehu pár mesiacov klesať, dôležitá je však bunková imunita, ktorá trvá výrazne dlhšie a spoľahlivo chráni pred ťažkým priebehom.
Ak zohľadníme, že medzi neočkovanými bez krvných protilátok je mnoho takých, ktorí majú bunkovú imunitu alebo aj slizničnú imunitu, no bez aktuálne zvýšenej úrovne protilátok v krvi a že od času zberu dát (koniec novembra a začiatok decembra) veľa ľudí covid ešte prekonalo, je dosť pravdepodobné, že minimálne 70 % nezaočkovanej populácie už bolo s koronavírusom konfrontovaných a drvivá väčšina z nich je chránená pred ťažkým priebehom vďaka bunkovej imunite.
Ak k tomu pripočítame očkovaných, potom nijako neimunizovaná časť slovenskej populácie môže byť v súčasnosti odhadom do 15 %, pričom riziková z nich je iba malá časť.
Toto je smerodajné pri odhadovaní počtu obetí i pri obsadzovaní nemocníc omikronovej vlny.
Dáta bez pátosu odhadujú napr. počet obetí omikronovej vlny na 2000. Aj keby to bolo 3000 obetí, nešlo by vzhľadom na počty pozitívnych o katastrofické čísla. Ale je aj možné, že to bude pod 2000.
A kvôli tejto menšine neimunizovaných rizikových ľudí, ktorá má navyše ľahko a bezplatne dostupné očkovanie, zavádza štát plošné opatrenia, ktoré sú pre spoločnosť šikanózne a pre podnikateľov likvidačné.
Ako vysoko vystrelia počty pozitívnych?
Ak sa pozrieme na vývoj omikronu v krajinách, kde už je na ústupe, možno tam predsa len nájsť vzťahy, na základe ktorých možno predvídať aspoň orientačný vývoj počtu pozitívnych aj na Slovensku.
Krajinám, ktorým sa podarilo vďaka extrémnym opatreniam držať šírenie koronavírusu na uzde a do toho sa ešte aj masovo zaočkovali, pri omikrone doslova vystrelili počty pozitívnych prípadov. Napr. Austrália či Dánsko.
Krajiny, ktoré mali aj nemalé vlny pred omikronom, pričom dokonca sú neraz aj do veľkej miery zaočkované, vystrelili s pozitívnymi prípadmi tiež. Napr. Francúzsko, USA či Portugalsko.
Oproti tomu Veľká Británia, ktorá bola premiantom v očkovaní, ale zároveň následne uvoľnila pravidlá, a tak si jej populácia v nemalej miere aktualizovala a posilňovala svoju imunitu delta variantom, zažila síce prudký nárast prípadov, ale v prepočte na počet obyvateľov zďaleka nie taký kritický, ako vyššie spomenuté krajiny.
Vývoj omikronu sa snažila Británia brzdiť ešte aj urýchleným podávaním tretích dávok. A nedá sa vylúčiť, že menší výskyt pozitívnych prípadov do určitej miery súvisel s horšími kapacitami na testovanie oproti napr. Francúzsku, USA či Austrálii.
Podstatné je, že miera zaočkovanosti dvomi dávkami je pre vývoj pozitívnych prípadov pri omikrone už prakticky irelevantná. Do hry vstupuje zaočkovanosť populácie treťou dávkou, resp. čo najkratší čas od posledného očkovania. Vtedy ešte aj súčasné vakcíny poskytujú na nejaký čas určitú ochranu pred nakazením sa.
Pri porovnaní zaočkovanosti treťou dávkou však už aj relatívne dobre zaočkované krajiny dvoma dávkami ako USA či Austrália sú zrazu v „klube dezolátov“.
Čo je ale ešte dôležitejšie, krajiny ako Slovensko, ale tiež Česko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a mnohé ďalšie majú spoločné to, že im dobieha silná delta vlna.
Nedávny kontakt s delta variantom môže prispievať k ochrane pred nakazením sa omikronom minimálne tak dobre ako nedávne očkovanie.
Slovensko a mnohé krajiny s nízkou mierou zaočkovanosti dvoma dávkami tak zrazu nie je pri počte tretích dávok a dobiehajúcej delta vlne s prípravou na omikron na tom popri ostatných zle.
A nedávnym vrcholom delta vlny sa potenciálne dá vysvetliť oneskorený nástup omikronovej vlny v týchto krajinách vrátane Slovenska.
Ak aj maximálne denné prírastky pozitívnych v týchto krajinách prekonajú maximálne denné prírastky z delta vlny, nemusí to byť také dramatické ako napr. v Austrálii či USA, ale skôr podobné vývoju vo Veľkej Británii.
Ak omikronovú vlnu vláda nezabrzdí nejakými drastickými opatreniami, najrizikovejšie skupiny by mohli mať toľko trpezlivosti, aby dva až tri najhoršie týždne strávili v maximálnej obozretnosti a vyhli sa kontaktu s vírusom.
Vtedy by sme nezažili nielen austrálsky či americký výbuch pozitívnych, ale ani preťažené nemocnice či zbytočné úmrtia.
Keď sa načrtnutý scenár potvrdí, bude to posilňovať tézu, že útek pred koronavírusom v podobe plošného nosenia respirátorov a pravidelného očkovania sa celej populácie nás nemusí ochrániť pred masívnymi vlnami, ale zžitie sa s vírusom môže z neho robiť pre spoločnosť prijateľné riziko a umožniť stabilný návrat do normálu.
Zdroj úvodnej fotografie: Život