Vláda v superrýchlom legislatívnom procese schválila kompetenciu pre Národný bezpečnostný úrad vypínať celé weby, ak šíria „závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“.
NBÚ dostal do kompetencie právomoc cenzorského úradu. V tomto prípade ide o cenzúru následnú i predbežnú.
Peter Šamko na webe PrávneListy.sk poukázal na judikát Európskeho súdu pre ľudské práva (orgán Rady Európy, nie Európskej únie), ktorý pri podobnej právnej úprave Ruskej federácie dospel k záveru o porušení článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V judikáte je obsiahnutá aj vecná argumentácia, prečo ide o neprimeraný a neprípustný zásah do slobody prejavu. Tú možno zhrnúť nasledovne:
- Celkové zablokovanie prístupu k webovým stránkam je extrémne opatrenie porovnateľné so zákazom novín alebo televíznych staníc.
- Takéto opatrenie zámerne ignoruje rozdiel medzi zákonnými a nezákonnými informáciami, ktoré môže webová stránka obsahovať a robí neprístupným veľké množstvo obsahu, ktorý nebol identifikovaný ako nezákonný.
- Ak by dôvod blokovania webu spočíval v predošlom zistení a usvedčeni z nezákonného obsahu, potom zablokovanie prístupu k celej webovej stránke by išlo ďaleko za rámec pôvodne cieleného nezákonného obsahu.
- Také opatrenie logicky nesleduje legitímny cieľ nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Legitímnym prípadom by mohlo byť, že úrad začne blokovať iba nezákonnú časť obsahu a aj to až vtedy, ak web nezákonný obsah sám neodstráni. Na toto však naša právna úprava nevytvorila možnosť.
- ESĽP s poukazom na výbor OSN pre ľudské práva, zdôraznil, že postihovanie webových stránok blokačnými opatreniami z dôvodu, že sú kritické k vláde alebo politickému systému, nemožno nikdy považovať za nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu.
Šamko upozorňuje, že nová právna úprava definuje škodlivý obsah a škodlivú aktivitu, ktorú bude môcť NBÚ zablokovať, tak, že „škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“.
Úlohou NBÚ ako cenzorského úradu bude teda vyhodnocovať čo možno a čo už nemožno označiť za škodlivý obsah, či škodlivú aktivitu. Podľa Šamka „[j]e výrazným nedostatkom novej právnej úpravy, že zákonodarca bližšie nedefinoval pojmy ‚citlivý údaj‘ a ‚závažné dezinformácie‘, nakoľko ide o tak vágne pojmy, že bude fakticky iba sa subjektívnom uvážení NBÚ (a hodnotovom nastavení jeho pracovníkov) ako budú vykladať obsah týchto pojmov. Hrozí tu preto možná svojvôľa v rozhodovaní cenzorského úradu a vyššie uvedené vágne pojmy môžu spôsobovať problém v tom, či možno nový zákon označiť za dostatočne určitý, konkrétny, či predvídateľný.“
Keďže článok 10 Dohovoru je čo do obsahu veľmi podobný ako článok 26 Ústavy SR, je dosť pravdepodobné, že bleskovo prijatá právna úprava už podpísaná prezidentkou by po preskúmaní ústavným súdom vyšla ako protiústavná.
Najbizarnejšie na celej situácii je, že spomínaný judikát sa týkal troch ruských sťažovateľov proti Rusku, resp. jeho právnej úprave okliešťujúcej slobodu slova.
Ak však naša vláda považuje Putinov režim za nedemokratický, prečo potom zavádza rovnako problémové nástroje?
Zdroj obrázka: g2