Január bol na Slovensku v znamení celoplošného „skríningového testovania“, čo bol nový marketingový eufemizmus pre povinné celoplošné testovanie antigénovými testami.
Išlo opäť o kontroverzný krok, ktorý nasilu v rámci vlády presadzoval predovšetkým premiér v rozpore s odporúčaniami odborníkov. Iracionalita tohto kroku bola umocnená tým, že Slovensko sa nachádzalo už dva týždne v prísnom lockdowne, ktorý mal trvať aj ďalšie týždne.
Premiér Matovič sa nechal počuť, že „jedno kolo celoplošného testovania môže podľa prepočtov zachrániť tisíc ľudských životov“.
V tomto článku sa zamyslíme nad tým, koľko životov celoplošné testovanie zhruba reálne zachránilo a koľko životov by sa dalo za dané náklady reálne zachrániť.
V termíne od 18. do 26. januára sa do celoštátneho testovania zapojilo 2 949 017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36 547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta.
Koľko životov sme zachránili?
Počas prebiehajúceho testovania ohlasoval minister zdravotníctva Marek Krajčí, že reprodukčné číslo je pod jednotkou.
Z toho vyplýva, že 36 547 ľudí by bez poslania do karantény nakazilo menej ako 36 547 ľudí.
Ak zvážime, že dotyční ľudia ešte pred karanténou v nevedomosti niekoho nakazili, ak zvážime, že dotyční ľudia aj napriek karanténe môžu nakaziť iných členov domácnosti, ak zvážime, že nemalá časť pozitívnych bola falošne pozitívna a tiež, ak zvážime, že teda reprodukčné číslo bolo pod jednotkou, tak vôbec netušíme, koľkým novým nakazeniam sa vďaka celoplošnému testovaniu predišlo.
Bolo to aspoň 10 000? Prežeňme to v prospech vládneho nápadu a pre ďalšie výpočty vychádzajme z toho, že to bolo 25 000 ľudí.
Ak by dané testovanie malo zachrániť tisíc životov, ako tvrdí premiér, potom by COVID-19 predstavovalo ochorenie, pri ktorom umrie každý 25. nakazený človek. Vieme, že takú vysokú smrtnosť (4 %) súčasný COVID-19 zďaleka nemá.
Aká je smrtnosť ochorenia COVID-19, presne nevieme. Rozlišuje sa CFR a IFR, čiže smrtnosť počítaná zo známych prípadov a smrtnosť z odhadovaného celkového počtu prípadov. CFR je celosvetovo okolo 2 %, IFR výrazne nižšie. Pre ďalšie výpočty rátajme s tým, že smrtnosť bude 1 %.
Znamená to, že celoplošným testovaním sme zachránili 250 ľudí, čo je štvrtina z toho, čo deklaroval premiér.
Koľko nás stál jeden zachránený život?
Na to, aby sme mohli vyrátať, koľko daňoví poplatníci zaplatili za 250 zachránených životov, by sme potrebovali vedieť, koľko januárové celoplošné testovanie stálo. Samozrejme, nevieme.
Náklady na minulorčné plošné testovania odhadol minister obrany Jaroslav Naď na 100 až 105 miliónov €. Vtedy išlo o pilotné testovanie na Orave, jedno celoštátne testovanie (logicky najnákladnejšie) a následne dve kolá v epidemiologicky najhorších okresoch.
Ide o Naďov odhad, pričom realita mohla byť iná – drahšia. Detailný účet nikto nevidel a akosi si ho nikto (médiá, opozícia atď.) zjavne dostatočne dravo nepýtali.
Januárové testovanie zabezpečovali v ešte väčšej miere ako v novembri samosprávy. Vôbec nevieme, koľko januárové celoplošné testovanie stálo. Pre ďalšie výpočty rátajme so sumou 50 miliónov €.
AKTUALIZÁCIA 21. 2. 2020: Minister financií Eduard Heger v rozhovore pre Startitup pomerne laxne odhadol, že januárové testovanie stálo 60 miliónov €. Podľa toho by nasledujúce výpočty, ktoré sme dodatočne neupravili, by vyšli ešte viac v neprospech celoplošného testovania.
Premiér Matovič pred testovaním odhadoval, že pri najzamorenejších okresoch nás záchrana jedného ľudského života pomocou plošného testovania bude stáť 15 000 € a pri tých najmenej zamorených až 150 000 €.
Ak sme vďaka januárovému celoplošnému testovaniu zachránili 250 životov a stálo nás to 50 miliónov €, potom jeden zachránený život nás vyšiel v priemere bez ohľadu na zamorenosť okresu na 200 000 €. Niekoľkonásobne viac ako deklaroval premiér.
Samozrejme, od mnohého tu abstrahujeme.
Napr. oveľa viac ľudí ako 250 predpokladaných zomretých by bez testovania skončilo na viacero týždňov v nemocnici, čo by predstavovalo zvýšené náklady a obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti iným kvôli vyťaženosti zdravotníckeho personálu. Na druhej strane nemalú vyťaženosť zdravotníckeho personálu spôsobilo aj samotné testovanie.
Zároveň mnoho pozitívnych, ktorí boli falošne pozitívni alebo mali priebeh bez príznakov či s miernymi príznakmi spolu s ďalšími (zdravými) členmi domácnosti bolo stiahnutých z pracovnej aktivity, čo má za následok pokles HDP a výrazný nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na vyplácaných nemocenských dávkach.
Koľko životov by sme vedeli za tie peniaze zachrániť?
Je 200 000 € vynaložených na záchranu jedného ľudského života prevažne v posproduktívnom veku veľa alebo málo? Na túto citlivú otázku nemusíme odpovedať priamo.
Na to, aby sme si ukázali, aké absurdné januárové celoplošné testovanie z pohľadu ekonomizácie zdravotníctva bolo, to stačí dať do pomeru s inými možnosťami.
Položme si teda otázku, koľko ľudských životov by zdravotníctvo dokázalo zachrániť za 50 miliónov €.
Odpoveď sa nehľadá ľahko, no intuitívne asi každý tuší, že viac ako 250.
Pre zaujímavosť uveďme, že volebný program OĽaNO vo voľbách do NR SR v roku 2020 obsahoval aj takýto bod:
„Predstavíme projektový zámer výstavby 25 nových nemocníc za 25 rokov s nákladmi približne 60 miliónov eur za lokálnu nemocnicu pre spádovú oblasť 200-tisíc ľudí. Počas volebného obdobia navrhneme postaviť dve nemocnice, ďalšie dve by mali byť tesne pred dokončením a štyri v príprave.“
Inými slovami, za 60 miliónov € (suma podobná nákladom na celoplošné testovanie) vieme mať postavenú nemocnicu. Síce bez personálu. Ale je asi každému jasné, že nemocnica pre spádovú oblasť 200 tisíc ľudí dokáže iba za jeden rok fungovania zachrániť viac ako 250 životov.
Pomocou CT vyšetrenia sa dajú okrem iného odhaľovať a lokalizovať nádory či diagnostikovať cievne ochorenia. Pre záchranu životov je dôležitý rýchly prístup k CT vyšetreniu.
Pred vyše dvoma rokmi prezident SLK Marian Kollár považoval dôvody na dlhé čakacie doby na CT vyšetrenie práve nedostatok techniky či personálu. Za 50 miliónov € sa dajú kúpiť napr. desiatky nových CT prístrojov.
A je zjavné, že v horizonte rokov by sa tak dali zachrániť tisíce životov.
Do úvahy pripadajú tiež posilnenia rôznych skríningových programov onkologických ochorení.
Analytický materiál Ministerstva financií uvádza ohľadne kolorektálneho karcinómu napr. nasledovné prepočty:
„Posilnený skríning na karcinóm kolorekta pacientov starších ako 50 rokov raz za dva roky sa má vykonať u 160-tisíc ľudí z cieľovej skupiny nad rámec súčasného stavu. Na opatrenie bolo v rozpočte na rok 2019 vyčlenených 5 mil. eur, investícia sa má v budúcnosti niekoľkonásobne vrátiť v podobe lacnejšej liečby v skorších štádiách ochorenia. Za prvých 7 mesiacov skríningu prišlo na prehliadku takmer 25 % pozvaných. Ak by sa celkový počet pacientov, ktorí absolvujú prehliadku navýšil a zastabilizoval na úrovni 50 % všetkých pozvaných, tak by ročná pridaná hodnota pre systém dosiahla 1,6 mil. EUR a počet odvrátiteľných úmrtí by klesol z 37 na 30 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov od roku 2020.“
Z uvedených príkladov je zjavné, že zdravotníctvo by vedelo desiatky miliónov eur minúť pri zachraňovaní životov v mnohých oblastiach oveľa efektívnejšie, ako predstavovalo januárové celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19.
Záver
Je evidentné, že investovať takmer 200 tisíc eur na predĺženie života jedného dôchodcu (čo je priemerná obeť covidu) je v porovnaní s inými možnosťami absolútne nerentabilné a absolútny nonsens z pohľadu spoločnosti, zdravotníctva, štátu a ekonomiky.
Samozrejme, nepoznáme presné náklady na testovanie. Ak boli vyššie, vychádza to celé ešte absurdnejšie.
Kvôli koronavírusu neprestali existovať iné diagnózy a vážne ochorenia, ktoré oveľa zničujúcejšie útočia nielen na seniorov, ale aj produktívnu či detskú časť obyvateľstva.
Ak by sa celoplošné testovanie zredukovalo iba na najzamorenejšie okresy, prepočty vyjdú priaznivejšie – náklady na záchranu jedného života by klesli. Zrejme by však stále išlo o nevhodne vynaložené prostriedky v porovnaní so zameraním sa na potláčanie počtu odvrátiteľných úmrtí na iné diagnózy.
Za sumu rovnajúcu sa nákladom na celoplošné testovanie by včasnou diagnostikou dokázalo zdravotníctvo oveľa výraznejšie predĺžiť životy. Nie však stovkám, ale pravdepodobne až tisícom ľudí.
Zdroj obrázka: azcentral.com