„Priatelíme sa s Ruskom“: nevinná výstava alebo ruská propaganda?

V júni 2018 zorganizoval Dom umenia pre deti Bibiana výstavu detskej kresby Priatelíme sa s Ruskom. Reakcie komentujúcich na facebooku sú dobrou ukážkou iracionality a prehnaných emočných reakcií na strane zástancov mainstreamových názorov. Zároveň sú priamym dôsledkom jednostranného vykreslenia aktivít Ruska.

Výstava rusko-slovenského priateľstva

Detská výtvarná súťaž, z ktorej kresby vzišli, sa konala pri priležitosti 25. výročia nadviazania diplomatických stykov medzi Ruskou federáciou a Slovenskom. Výstava trvala 11 dní, 14.6.2018 – 24.6.2018. Medzi obrázkami, ktoré deti namaľovali, boli napr. obrázky Chrámu Vasilija Blaženého a Bratislavského hradu vedľa seba, ruky s motívmi slovenskej a ruskej vlajky držiace sa za prsty, portrét ruského vojaka s číslom 73 – ako 73. výročie oslobodenia po druhej svetovej vojne a podobné. Víťazným obrázkom s názvom Rusko je náš kamarát sa stal obrázok s chrámom Vasilija Blaženého, Tatrami a slovenskou a ruskou vlajkou. Fotoreportáž aj s niektorými kresbami priniesol Denník N.

Hystéria v diskusii

O výstave informovala aj Bibiana na svojom facebooku, za čo od drvivej väčšiny diskutujúcich zožala kritické komentáre. K 21. augustu 2018 bolo pod týmto statusom 30 komentárov, z nich 27 bolo negatívnych a len tri neutrálne, resp. pozitívne. Odložili sme pre vás aj celú diskusiu.

Viacerí komentujúci považovali výstavu za súčasť ruskej propagandy či informačnej vojny:

Iní iba vyjadrili znechutenie či priamo osočovali rodičov, ktorí svoje deti zobrali na výstavu:

Ďalší neváhali, zjavne bez znalosti širšieho kontextu, odsúdiť celú Bibianu za túto jednu výstavu. Jedna diskutujúca dokonca uviedla, že Bibiane vadia návštevníci a najmä deti, iná voči Bibiane stratila dôveru:

Až posledná diskutujúca, ktorej dcéra sa súťaže zúčastnila, zúfalo vykríkla do tmy:

Jednostrannosť na oboch stranách

Distingvované názory sú na internetových diskusiách veľkou vzácnosťou. Diskutujúci, samozrejme, nie sú dobrou reprezentatívnou vzorkou určitého názorového prúdu. A ľudí kritických voči ruským geopolitickým manipuláciám nemožno automaticky viniť za to, že časť ľudí si ich názory spája s neprimerane negatívnymi emóciami či predsudkami.

Je však vhodné poukázať na to, že diskutujúci na oboch stranách sú často emočne zaangažovaní, antipaticky naladení a nepoužívajú kritické myslenie. Podstatné je, že k týmto predsudkom prispieva aj hlavný mediálny prúd svojím neobjektívnym vykreslením Ruska.

Jednostranný pohľad na Rusko spôsobuje u ľudí predsudky

Rusko ako mocnosť, pochopiteľne, zasahuje do vnútorných vecí v cudzích krajinách. Obsadilo Krym, poslalo svojich vojakov do Ukrajiny na podporu povstania a potenciálne interferovalo v amerických prezidentských voľbách. Podobné zásahy však robili všetky veľmoci celé dejiny a robia to aj dnes.

Stačí si pozrieť na Wikipédii článok Účasť Spojených štátov amerických na zmene režimov a vidíme desiatky prípadov z nedávnej histórie, kedy USA zasahovalo do diania v tretích krajinách. Spojené štáty napadli v roku 2003 Irak, minimálne od roku 2009 podľa Wikileaks tajne financovali opozičné skupiny v Sýrii a od roku 2015 podporujú inváziu Saudskej Arábie a iných štátov do Jemenu.

Výstavy hlásajúce priateľstvo medzi národmi by mal mainstream vítať

Výstavy hlásajúce priateľstvo medzi národmi sú v poriadku, ba vítané, pokiaľ neprerastajú do propagandy. Hlavný prúd by ich mal vítať tiež – paradoxne však propaguje skôr priateľstvo naprieč rasami ako medzi národmi v rámci bielej rasy. I to je však nevyhnutnou súčasťou multikulturalizmu, preto ak má byť hlavný prúd konzistentný, mal by vítať aj priateľstvo medzi európskymi národmi vrátane Ruska či Bieloruska, v princípe panslovanstvo a pod.

Ak sa niekto priatelí s nejakým národom alebo krajinou, neznamená, že nekriticky schvaľuje všetko, čo robia. Práve naopak, priateľstvo medzi národmi by malo presahovať úzke politické škatuľky, keďže z postojov vládnuceho režimu nemožno zovšeobecniť na všetkých obyvateľov.

Možno detskú výstavu považovať za propagandu?

Výstavy o priateľstve medzi národmi možno, samozrejme, využiť v rámci propagandy. Nie je to však automatické. Mohlo by tak byť v troch prípadoch.

Po prvé, keby Bibiana nepripúšťala výstavy o priateľstve medzi inými národmi alebo by disproporčne prezentovala výstavy o Rusku, bolo by to možné pokladať za propagandu. Bibiana neodpovedala na otázku, či bola v minulosti organizovaná podobná výstava pre iný národ či štát ani na otázku, či by v prípade záujmu iného veľvyslanectva poskytla na takú výstavu priestor. V máji 2017 však Bibiana prezentovala podobnú výstavu Rusko mojimi farbičkami.

V roku 2015, podobne na 20. výročie nadviazania diplomatických stykov medzi USA a Slovenskom, zorganizovalo americké veľvyslanectvo na pôde ministerstva kultúry SR (pod ktoré Bibiana spadá) fotografickú výstavu o vzťahoch medzi SR a USA.

Ústrednou témou bolo opäť priateľstvo, tentoraz medzi Spojenými štátmi a Slovenskom. Americký veľvyslanec Theodore Sedgwick sa vyjadril: Tieto fotografie vypovedajú o kamarátstvach i profesionálnych spoluprácach, o obyčajných, no práve preto vzácnych priateľstvách medzi ľuďmi zo Spojených štátov a zo Slovenska.

Nevidím žiadny dôvod, prečo by Bibiana v prípade záujmu zo strany iných veľvyslanectiev neposkytla priestor aj pre podobné súťaže. Pravdepodobne ide skôr o to, že veľvyslanectvo USA takéto aktivity neiniciuje. Z tohto hľadiska nemožno výstavu považovať za propagandu.

Po druhé, keby deťom zúčastňujúcim sa súťaže boli podávané jednostranné alebo manipulatívne zadania, alebo by im boli prezentované jednostranné informácie o Rusku, bolo by možné túto súťaž považovať za súčasť propagandy. I keď je ťažké nájsť hranicu medzi propagandou a pozitívnou prezentáciou krajiny alebo rozvíjaním dobrých vzťahov – oboje patrí k bežnej pracovnej náplni veľvyslanectiev. Bibiana sa k zadaniu súťaže nevyjadrila, ruské veľvyslanectvo len uviedlo, že najdôležitejšia téma tu je priateľstvo.

Po tretie, pokiaľ by oficiálna politika štátu, resp. väčšina verejnej diskusie podávala silne skreslený pohľad na Rusko – čo však pravda nie je, keďže väčšina hlavného prúdu je voči ruským aktivitám výrazne kritická a Slovenská republika je členom NATO, ktoré je geopolitickým súperom Ruska.

Neexistujú žiadne silné argumenty, ktoré by umožnili túto výstavu označiť ako propagandistickú či manipulatívnu. Skôr išlo o obyčajnú kultúrnu udalosť organizovanú veľvyslanectvom cudzej krajiny, pričom je úplne bežné, že veľvyslanectvá prezentujú domovskú krajinu v pozitívnom svetle.

Predsudky sú nebezpečné – aj tie proti Rusku

Skutočnosť je taká, že Rusko aj USA ako veľmoci presadzujú svoje mocenské záujmy. V dejinách to doposiaľ vždy tak bolo a nie je dôvod, aby sa to zmenilo. Správne je kriticky poukazovať na prešľapy oboch strán.

Silne jednostranný prístup hlavného mediálneho prúdu, ktorý opakovane poukazuje na manipulácie Ruska, ale na manipulácie Spojených štátov amerických takmer vôbec, má za následok posilňovanie negatívnych stereotypov o Rusku. Vzniká tu dojem, že Rusko vo veľkom šíri propagandu a manipulácie, ale západné mocnosti prakticky vôbec. Mnohí ľudia tak aj v malých kultúrnych akciách, ktorých cieľom je propagovať priateľstvo medzi národmi, vidí súčasť ruskej propagandy. Ich city sa rozvášnia a reagujú pudovo.

To je nebezpečné, pretože pokiaľ sú u ľudí upevňované predsudky, nezmýšľajú kriticky a ich vášne sú ľahko nabuditeľné. Ľahšie v budúcnosti podľahnú aj vojnovej propagande. Ak obyčajná detská výstava dokáže byť takouto rozbuškou, v prípade naozaj vážnych udalostí by médiá dokázali vybičovať pudy ľudí ešte viac.

Ak, naopak, ľudia zmýšľajú kriticky a zachovávajú si nestranný, ale priateľský postoj k príslušníkom iných národov, vojna sa stretne s oveľa väčším odporom občianskej spoločnosti a je teda aj ťažšie presaditeľná. Konanie hlavného mediálneho prúdu je jasne v rozpore s deklarovanými princípmi objektivity, kritického myslenia, ako aj zmieru a tolerancie medzi národmi.

Naše otázky pre Bibianu a ruské veľvyslanectvo a ich odpovede

Bibiane sme v rámci prípravy nášho článku poslali tieto otázky:

1. Organizovala niekedy Bibiana podobnú výstavu aj pre inú krajinu alebo národ?
2. Prišli niekedy predstavitelia veľvyslanectiev iných krajín za Bibianou s ideou takejto výstavy?
3. Bola by Bibiana ochotná poskytnúť priestor aj pre obdobnú výstavu, napr. Priatelíme sa s USA, Priatelíme sa s Veľkou Britániou a pod.
4. Ako znelo zadanie pre detské kresby do výstavy? Boli zúčastneným deťom prezentované nejaké informácie o Rusku a ak áno, aké?

Na tento mail Bibana neodpovedala.

Ruskému veľvyslanectvu sme v rámci prípravy nášho článku poslali tieto otázky:

1. Viete o tom, že by aj iné veľvyslanectvá realizovali podobné súťaže / výstavy? Ak áno, aké?
2. Ako znelo zadanie pre detské kresby do výstavy? Boli zúčastneným deťom prezentované nejaké informácie o Rusku a ak áno, aké?
3. Aký bol z Vášho hľadiska cieľ tejto súťaže/výstavy?
4. Vnímate, že by táto súťaž/výstava mohla mať politický charakter?

Uvádzame odpoveď ruského veľvyslanectva:

Detská tvorba v Rusku na podporuje na všetkých úrovniach. Určite, najdôležitejšia téma tu je priateľstvo. Je tým viac aktuálna, keď hovoríme o najdôležitejších historických udalostiach, ktoré sú spoločné pre Rusko a Slovensko ako napríklad boj proti fašizmu, Slovenské národné povstanie. Tiež v tomto roku oslovujeme 25. výročie nadviazania diplomatických stykov medzi našimi krajinami, čo sa odrazilo na podnete tejto súťaže. Táto tematika sa zdala zaujímavou aj pre rodičov. Predtým pri podpore Veľvyslanectva s úspechom konali aj ďalšie súťaže, vrátane fotosúťaže Ja a Rusko, Naše spoločné víťazstvo a 3 súťaže detskej tvorby Rusko mojimi farbičkami.

Čo sa týka kritiky, vychádzame z toho, že každý hľadá a nachádza v akomkoľvek podujatí to, čo potrebuje. Inokedy to môže byť aj redakčná úloha. Ako nemá zmysel obmedzovať tvorbu mládeže, tak je nezmyselné pokusy ovplyvniť názory tých, kto rôznymi spôsobmi prekáža rozvoju dvojstranných vzťahov medzi našimi krajinami. Podpora umeleckých súťaží je založená na vážnej mnohoročnej tradícií detského internacionálneho priateľstva. Tu si môžeme spomenúť aj detský tábor Artek na Kryme. Všetky pokusy o cenzurovanie alebo obmedzovanie detskej tvorby sú deštruktívne a je to proste propaganda.