Ako politici zneužívajú tému vzdelávania

Tesne pred voľbami mnoho politikov hovorí o vzdelávaní. Ide o vďačnú a voličsky populárnu tému. Na niektoré z ich vyjadrení sme sa preto pozreli v širšom kontexte.

Vzelávanie: emočne nabitá téma, ktorá sa týka každého

Každý musí súhlasiť s tým, že oblasť vzdelávania je dôležitá. A aj s tým, že slovenské školstvo má mnoho nedostatkov.

Zároveň má takmer každý s obdobím školskej dochádzky spojené aj isté pocity nespravodlivosti či frustrácie. A ide o budúcnosť našich detí. Téma sa teda osobne dotýka vlastne všetkých (podobne ako zdravotníctvo).

Takáto téma je ako stvorená na to, aby ju účelovo a populisticky využívali politici, pričom najlepšie predpoklady na to majú tí, ktorí aktuálne nie sú pri moci. Ako táto manipulácia voličov vyzerá?

Prvý naratív: v školstve nič nefunguje

Po prvé, neustále sa zdôrazňuje, aké je slovenské školstvo zlé. Ako tu nič nefunguje a nič sa nerobí. Pokiaľ sa výsledky testovania PISA zhoršujú, je to zlé; pokiaľ sa zhoršovanie zastaví a dokonca mierne zlepší, stále to nestačí.

Ako sme však uviedli už v inom článku, výkony slovenských žiakov sú v skutočnosti zrejme priemerné až nadpriemerné v rámci OECD a zlý celoslovenský priemer spôsobujú zrejme hlavne „deti zo znevýhodneného prostredia“.

Tým nechcem poprieť, že ide o dôležitý problém, ktorý treba riešiť. Taktiež platí, že naše výsledky v PISA sa dlhodobo zhoršujú, s výnimkou roku 2018, čo taktiež nie je priaznivé.

Druhý naratív: my sme tí, ktorí majú riešenia

Po druhé, prichádza sa s „novými riešeniami“, ktoré sú často zastrešené rôznymi marketingovými názvami. Keď sa na ne však pozrieme do hĺbky, zistíme, že neprinášajú žiadne zásadne nové myšlienky a točia sa okolo toho istého: dať do školstva viac peňazí, zlepšiť vzdelávanie učiteľov, sprístupniť žiakom modernú techniku, zlepšiť prácu so „sociálne znevýhodnenými“ atď.

O týchto riešeniach sa však hovorí už desaťročia a hlási sa k nim aj súčasná vláda, podobne ako to deklarovali aj tie predchádzajúce.

Po tretie, politici napokon prichádzajú aj s konkrétnymi vyhláseniami, ako to celé zlepšia. Miroslav Beblavý napríklad povedal, že Slovensko by sa malo do desaťročia dostať medzi 10 najlepších krajín EÚ, čo sa týka výsledkov PISA.

Porovnanie s realitou

Pozrime si teraz to, ako počínanie politikov sedí so skutočnosťou.

Po prvé, strany programovo blízke súčasnej opozícii už vládli – dve Dzurindove vlády (počas druhej z nich bol Beblavý štátnym tajomníkom ministerstva práce) a vláda Radičovej (počas ktorej bol Beblavý poslanec SDKÚ a ministrom školstva bol Eugen Jurzyca, vtedy za SDKÚ, dnes už je europoslancom SaS).

Ako vyzerali výsledky PISA počas nich? Prvé testovanie PISA, ktorého sa Slovensko zúčastnilo, bolo v roku 2003, takže za obdobie prvej Dzurindovej vlády výsledky nemáme. Za druhej Dzurindovej vlády sa výsledky nezlepšovali. Za Radičovej padli najviac v histórii.

Samozrejme, takto priamočiaro prirovnávať výsledky PISA k funkčným obdobiam vlád je zjednodušujúce, pretože mnohé zmeny v školstve potrebujú dlhší čas, aby sa prejavili. To je ale opäť argumentom proti zjednodušujúcej rétorike v duchu „doteraz sa nič nerobilo a my to všetko zmeníme“.

Po druhé, Beblavým sľubovaný nárast je nereálny. Ak si prepočítame, o koľko bodov by sa muselo Slovensko zlepšiť, zistíme, že od začiatkov testovania PISA žiadna krajina Európskej únie také zlepšenie tak rýchlo nedosiahla. Naopak, celkovým trendom v OECD je zhoršovanie výsledkov. Už dlho padá aj bájne Fínsko. A Slovensko v celkovom trende prevažne klesá už od začiatkov testovania PISA. Prudký pokles bol zastavený práve v roku 2018.

Je jasné, že na slovenskom vzdelávaní je možné mnohé zlepšovať. A aj súčasnú vládu možno v mnohom kritizovať, či už za kauzy, politickú korektnosť alebo slabú kontinuitu opatrení naprieč jednotlivými garnitúrami. Nehovoriac o tom, že v čase, keď boli súčasné vládne strany v opozícii, ich rétorika bola podobne populistická.

Vyhlásenia politikov v oblasti školstva je preto potrebné vnímať s kritickým myslením a uvedomovať si silne predvolebný kontext, v ktorom boli povedané.

Ilustračný obrázok: výsledky Slovenskej republiky v matematickej gramotnosti v meraní PISA v rokoch 2003 – 2018 v porovnaní s priemerom OECD, zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky